Rumuni za zmenu zmeny
"Volíme zmenu," kričali rumunskí voliči v novembri 1996, čím signalizovali svoju túžbu skoncovať so sedemročným ľavicovým postkomunistickým režimom prezidenta Iona Iliesca. Dnes chcú opäť zmenu. Štvorročná vláda širokospektrálnej stredopravicovej koalície sa im "prejedla". Dôverčivo vnímajú sľuby o lepšom živote tých istých politikov, ktorých pred štyrmi rokmi väčšinou odmietli a nepozastavujú sa nad tým, že zmenou zmeny sa možno vrátia k tomu, čo už raz bolo.
Niekoľko dní pred nedeľňajšími parlamentnými a prezidentskými voľbami je situácia jasná. Rumunsku nehrozí americký povolebný scenár, lebo podľa prieskumov verejnej mienky rozloženie síl jasne indikuje víťazov. Najviac kresiel v parlamente získa zrejme Iliescova Sociálnodemokratická strana Rumunska (PDSR), ktorej prieskumy prisudzujú až 48 percent preferencií. Prekvapujúco vysokú podporu - 15 percent - má ultranacionalistická Strana Veľké Rumunsko (PRM). Národní liberáli (PNL), ktorí sa už dávnejšie odtrhli od vládnej koalície a robia vlastnú politiku, môžu dostať 13 percent hlasov, maďarský elektorát tradične podporí Demokratický zväz Maďarov Rumunska (UDMR) siedmimi až deviatimi percentami, vládnuci Demokratický konvent (CDR) klesol na hranicu podpory 7 percent, Demokratická strana Petre Romana by dostala 5 percent hlasov a pod prah voliteľnosti do parlamentu (2 percentá) klesla donedávna veľmi sľubne sa rozbiehajúca strana Aliancia pre Rumunsko (APR).
Národná karta
Takéto rozloženie síl je veľmi zaujímavé. Iliescovcom skoro dovoľuje vlastnými silami vytvoriť vládu, avšak samotné PDSR jednofarebné vládnutie nechce. Keď už pre nič iné, tak aspoň s ohľadom na "ustarostené" tváre štátnikov z Európskej únie. Iliescu naznačil, že spojenectvo s nacionalistami z PRM neprichádza do úvahy, aj keď by to umožnilo pohodlné vládnutie. Nacionalistická karta sa dnes prosto nenosí... Podľa neoficiálnych správ sa črtá spojenectvo PDSR-PNL-UDMR. Liberáli aj sociálni demokrati zatiaľ oficiálne vyvracajú správy, že už podpísali memorandum o povolebnej aliancii, no bez vetra sa ani lístok nepohne. Smäd liberálov po vládnutí sa už dávnejšie stal terčom ironických poznámok rumunskej tlače.
Aj rumunským Maďarom z UDMR, ktorí sa dostali vďaka spojenectvu s CDR po prvýkrát do vlády pred štyrmi rokmi, sa zapáčila spoluúčasť na vláde a nie je vylúčené, že sa s Iliescom dohodnú na niekoľkých ministerských a vládnych postoch. Po strede minulého týždňa si to však možno rozmyslia, lebo exprezident na jednom z predvolebných mítingov ostro zaútočil na susedné Maďarsko a obvinil ho z asimilačnej politiky voči tamojším národnostným menšinám. Takýmito rečami tesne pred voľbami sleduje dva ciele: národným pátosom odlákať niekoľko hlasov z tábora "Veľkorumunov" a zároveň naznačiť UDMR, že ak chce spoluvládnuť, nemala by bazírovať na veciach ako napríklad zriadenie maďarskej univerzity v Kluži.
Mediálne prestrelky
Vzájomné obviňovanie sa oboch táborov - vládnej rozpadnutej koalície a silnej opozície na čele s PDSR - naberá na obrátkach. Televízne stanice majú o program postarané. Napríklad diváci stanice Tele 7abc mohli minulý týždeň sledovať viac ako ostrý "chlapský" slovný súboj medzi predstaviteľmi PDSR a Národnoroľníckej kresťanskodemokratickej strany (PNTCD), najsilnejšieho subjektu CDR. Miron Mitrea (PDSR) obvinil predstaviteľov súčasnej vlády z demagógie a upozornil ich, že ľuďom "netreba reči, ale činy, lebo umierajú hladom". Je to časť pravdy, lebo nevyhnutné a do roku 1996 brzdené reformy, ktoré pravicová vláda začala uskutočňovať, postihli najmä sociálnu sieť. Životná úroveň klesla, zásluhou likvidácie mamutích stratových štátnych podnikov vzrástla nezamestnanosť a reštriktívne rozpočtové opatrenia vytlačili zdravotníctvo a školstvo kdesi na perifériu záujmov. Tohtoročné badateľné známky oživenia národnej ekonomiky - čo bolo možné vďaka prísnym reformám - už voličov neoslovili. Hádam aj preto, že tí boli unavení neustálou rozhádanosťou vládnej garnitúry a vyčítali politikom že stranícke záujmy sú pre nich tou povestnou bližšou košeľou a kabát - národ - nasleduje až potom. Avšak aj názory dosluhujúcej vlády, ktoré v televíznom dueli predniesol Ion Muresan z PNTCD, sú súčasťou rumunskej postkomunistickej reality: "Je hanbou, aby ste opäť žiadali mandát na vládnutie po tom, čo ste si počas siedmich rokov robili z tejto krajiny posmech. Zničili ste ju a od nás chcete, aby sme za štyri roky napravili 50 rokov chýb komunizmu a k tomu sedem rokov nereforiem." Slová, s ktorými sa stotožňujú mnohí voliči. Aj napriek tomu si myslia, že je opäť čas na zmenu. Pred silným náporom Iliescovej PDSR je terajší koaličný tábor bezmocný a už prestáva veriť na zázraky, ktoré by ukázali voličom "tú správnu cestu". Nebráni im to však poukazovať na finančne prehnanú predvolebnú kampaň PDSR a dvojtvárnosť ich ochrany záujmov chudobných ľudí. "Akým právom hovorí PDSR o chudobe, keď sama preteká bohatstvom?" - poukazuje koaličný tábor.
Kto bude druhý?
Zatiaľ čo v parlamentných voľbách sú karty už rozdané, súťaž o prezidenta je finále s otáznikmi. Ten istý prieskum verejnej mienky opäť pasuje za víťaza Iona Iliesca (44 percent hlasov), za ktorým nasledujú v poradí Theodor Stolojan za liberálov (17 percent), bývalý Ceaušescov dvorný básnik Constantin Vadim Tudor z PRM (15 percent), terajší premiér a zástupca vládnej koalície Mugur Isarescu (13 percent), kandidát rumunských Maďarov György Frunda (6 percent), minister zahraničných vecí Petre Roman (2 percentá) a líder APR Teodor Melescanu (2 percentá). Je viac ako isté, že súťaž do paláca Cotroceni bude mať 10. decembra druhé kolo, do ktorého určite postúpi Iliescu.
Najdôležitejšou otázkou teraz je, kto bude druhý v tandeme. Najhorší scenár je dvojica Iliescu-Tudor, kde tým "menším zlom" by bol Iliescu. Ak by sa s ním musel popasovať Stolojan alebo Isarescu, je veľká šanca, že pravica, intelektuáli a reformne orientovaná časť obyvateľstva by hlasovala proti Iliescovi, čím by pravica zachránila svoju tvár a prostredníctvom prezidenta so silnými právomocami by mohla vplývať na chod krajiny. Pred dvoma týždňami skupina intelektuálov verejne vyzvala štvoricu Isarescu - Stolojan - Frunda - Melescanu, aby sa spolu dohodli na jednom z nich, a zvýšili tak šance na výhru. Opäť prehovorili stranícke záujmy a osobná hrdosť. A tak v nedeľu možno rumunskí voliči potrestajú všetkých...
Autor (1969) je redaktor Hospodárskeho denníka
