Nezabúdajme na Palárika

Za V SLOVE č. 43/2000 ste uverejnili hodnotný príspevok na tému Slovanstvo a dnešok od Mikuláša Nevrlého. Dosť dlho sa o nej mlčalo a aj počas totality sa o slovanstve nehovorila úplná pravda. Rozbor je nielen hlboký, ale i odvážny. Konečne si treba povedať aj o tejto veci holú pravdu doloženú historickými faktmi, lebo ešte stále sú pokusy zneužívať ju na stranícke účely, alebo podriadiť sa "silnému bratovi".
Počet zobrazení: 1086

Nezabúdajme na Palárika

V SLOVE č. 43/2000 ste uverejnili hodnotný príspevok na tému Slovanstvo a dnešok od Mikuláša Nevrlého. Dosť dlho sa o nej mlčalo a aj počas totality sa o slovanstve nehovorila úplná pravda. Rozbor je nielen hlboký, ale i odvážny. Konečne si treba povedať aj o tejto veci holú pravdu doloženú historickými faktmi, lebo ešte stále sú pokusy zneužívať ju na stranícke účely, alebo podriadiť sa "silnému bratovi". Ruský nacionalista Žirinovskij už aj vyslovil mobilizačné heslá na zjednotenie Slovanov pod ruským vedením.

Článok sa končí v podstate štúrovským kapitulantstvom zo zúfalstva po revolúcii 1848-49, keď sa už zdalo, že niet inej nádeje, len sa dať pod ochranu veľkého cára. Chýbalo mi tam však úsilie Novej školy slovenskej a najmä Jána Palárika, ktorý nabral odvahu a uverejnil svoj pohľad, vysloviac sa za zreálnenie slovanskej vzájomnosti a za recipročnú vzájomnosť. Krédom jeho teórie je požiadavka, aby bolo "toľko samostatných a slobodných štátov slovanských, koľko je vyvinutých kmeňov slovanských". V jej odôvodnení vysvetľuje, že "tejto náuke vzájomnosti... neprieči sa nič tak, ako panovitosť jedného kmeňa nad druhým".

Palárik a jeho prívrženci si týmto postojom - totiž stránením Poliakom v ich spore s Rusmi - vyslúžil kritiku od národniarov, ktorí Poliakov priam vylučovali zo slovanského tábora. Ruský slavianofil Hilferding písal do Martina rozhorčené listy na Poliakov a ich zástancov, ktoré uverejňovala a preberala ako myšlienky slovenská národná tlač. Napísal dokonca vetu: "Poliaci zašli v závislosti od západného sveta priďaleko, a preto ich v súčasnosti ani nemožno považovať za slovanský národ".

Nevrlého rozbor hodnotím vysoko, ale bola by škoda nespomenúť aj úsilie Jána Palárika o objasnenie tejto problematiky, lebo v otázke slovanskej vzájomnosti patrí medzi priekopníkov. Tým skôr, že 7. decembra t. r. uplynie 130 rokov od jeho smrti. Konštantín Horecký, člen Rady národnej kultúry, Martin

Finančníci na rázcestí

Je hádam na škodu veci, že redaktorka Lýdia Kokavcová (rubrika S hosťom, SLOVO č. 43/2000) nespovedala oboch finančníkov - Miroslava Maxona a Brigitu Schmögnerovú spoločne. Do tretice by sa žiadala účasť Sergeja Kozlíka. V takejto zostave by bolo potrebné vysvetliť, prečo naša krajina po ôsmich rokoch samostatnosti tak výrazne zaostala za Českom.

Žiaľ, špičkoví ekonómovia dnes nepovažujú za prioritu spoločné hľadanie východísk, ale neférové osobné invektívy. Ekonómov, ktorí preferujú straníckosť pred odbornosťou, by povojnový tvorca západonemeckého "hospodárskeho zázraku" Ludwig Erhard vo svojom tíme nestrpel. Žabomyšie vojny a súperenie politických strán o moc odsúvajú ekonomickú odbornosť do úzadia. Výsledkom takého riadenia je realita, že naši obyvatelia nákupmi tovarov v zahraničí napĺňajú miliardami korún HDP v Poľsku, Česku alebo Maďarsku. Z doma vytvoreného HDP dokážu "odkúpiť" menej ako polovicu.

Len v kocúrkovskom štáte môže byť minister financií odmeňovaný za svoju prácu na úrovni vedúceho odboru vo väčšej banke. Napríklad takej, ktorá poskytla zlé úvery vo výške desiatok miliárd korún a ktorá svojimi úrokovými sadzbami znehodnocuje vklady svojich klientov hlboko pod úrovňou inflácie. Ak niekto po novembri 1989 tvrdí, že ekonomická reforma bude slúžiť na uspokojenie potrieb obyvateľov a vytvorí medzi nimi normálne, prirodzené vzťahy, tak sa hlboko mýli. Politika naďalej velí ekonomike, v tom sa nič nezmenilo.
Július Uhrecký, Nová Baňa

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984