Literatúra
bola pre Petra Jaroša vždy lepším komunikačným kanálom ako hovorené slovo. Vyjadrovala jeho pocity i životné postoje a vnímavý pozorovateľ už isto postrehol, že najviac sa o spisovateľovi nedozvie z jeho vlastných úst, ale z kníh, ktoré napísal. Jaroš je robustný muž, má jedenástku nohu (jeho otec mal dvanástku). Keď ho po prvý raz uvidela jeho dnes už nebohá svokra, povedala svojej dcére, aby si vzala za muža práve tohto, že to musí byť poriadny chlap. Sám spisovateľ nezaprie svoj liptovský pôvod, lebo zbožňuje halušky a kapustné fliačky. Naopak, neznáša kurence. Napriek svojej nezanedbateľnej hmotnosti si podobne ako Milan Ftáčnik rád postojí na hlave a jógu považuje za najlepší prostriedok na nájdenie duševnej rovnováhy. Vraj z toho istého dôvodu sa aj sprchuje studenou vodou, a to i na tých najcitlivejších miestach.
Dva roky si odsedel v slovenskom parlamente ako poslanec za SDĽ, pričom patril k tým mlčanlivejším. Keďže mlčanlivý bol (a aj je) tiež jeho kolega Ladislav Ballek, zdalo by sa, že naši spisovatelia sa správajú v parlamente väčšinou ticho. Ak si uvedomíme, že ani Peter Zajac v NR SR príliš nevyskakuje, niečo na tom bude. Životný optimizmus získal zrejme od svojej manželky Zuzany, výtvarnej kritičky, ktorá sa na svet pozerala vždy z tej lepšej stránky. Priatelia spisovatelia ho prezývajú Pacho, čo mu prischlo z filmu Pacho hybský zbojník nakrúteného podľa jeho scenára. Kinematografia je druhou veľkou láskou Petra Jaroša, pričom nemyslíme len na jeho Tisícročnú včelu, ale aj na dosiaľ nezrealizovaný scenár filmu o Čachtickej panej. Mal to byť "prvý slovenský horor", no pri súčasnej situácii slovenského filmárstva je jeho nakrútenie v nedohľadne. Filmu sa venuje aj jeho syn.
Peter Jaroš toho veľa nenarozpráva, no ako človek je vľúdny a niekedy až prekvapujúco priateľský. Hoci sa vždy považoval za ľavicového intelektuála, bol jedným z prvých autorov, ktorí sa pokúsili modernizovať slovenskú prózu odklonom od socialistického realizmu. Jeho naturelu je bližší skôr magický realizmus, takže ten, kto nepozná Jaroša, si niekedy musí dať pozor na jeho časté mystifikácie. Nasledujúci rozhovor chce byť aj gratuláciou k jeho nedávnym šesťdesiatym narodeninám.
