Ostré hrany negociácií

Prezentáciou všeobecnej pozície Slovenskej republiky k rokovaniam o vstupe do Európskej únie v Bruseli odštartovala minulý týždeň strastiplná púť, ktorá Slovensko ešte lenčaká na ceste do EÚ. Negociácie totiž nie sú bežné diplomatické rokovania, ale tvrdé vyjednávania, ktoré budú pre slovenskú diplomaciu krstom ohňom.
Počet zobrazení: 1004

 

Prezentáciou všeobecnej pozície Slovenskej republiky k rokovaniam o vstupe do Európskej únie v Bruseli odštartovala minulý týždeň strastiplná púť, ktorá Slovensko ešte lenčaká na ceste do EÚ. Negociácie totiž nie sú bežné diplomatické rokovania, ale tvrdé vyjednávania, ktoré budú pre slovenskú diplomaciu krstom ohňom.

Skúsenosti z iných štátov (nám najbližšie Rakúsko, ale dnes už aj napríklad Česko) hovoria, že mnohé bude závisieť od šikovnosti slovenských negociátorov, od ich diplomatického citu, ale aj schopnosti nezabúdať pri "eurovidine" na štátne záujmy. Tvrdosť vyjednávaní nám potvrdili aj naši rakúski kolegovia. Boli dni, keď rokovali dňom i nocou a často sa ani nedostali do svojich hotelových izieb. Pritom sa niekedy dohadovalo skutočne o detailoch, no aj o tie boli zvádzané urputné boje. Mnoho ľudí má skreslenú predstavu, že Európska únia vyvíja pri negociáciách na kandidátsky štát tlak, ktorému bude musieť napokon uchádzač podľahnúť. Nie je to celkom tak a mnoho závisí naozaj od diplomatickej šikovnosti. Ak slovenská strana nebude súhlasiť s nejakým bodom, EÚ ju k tomu nemôže donútiť - celý proces negociácií o danom probléme sa potom musí začať odznovu.

Zloženie negociačného tímu Slovenský negociačný tím tvoria okrem šéfa diplomacie Eduarda Kukana a hlavného vyjednávača Jána Figeľa generálny riaditeľ sekcie európskej integrácie MZV SR Ján Kuderjavý, riaditeľ odboru hlavného vyjednávača Peter Javorčík, riaditeľ odboru ekonomicko-právnych vzťahov s Európskou úniou MZV SR Juraj Nociar a ďalší zástupcovia sekcií a odborov európskej integrácie Úradu vlády SR a jednotlivých ministerstiev. Za Európsku úniu budú rokovať okrem ministrov zahraničných vecí pätnástky a veľvyslancov členských krajín EÚ v Bruseli: z Európskej komisie Eneko Landaburu, generálny riaditeľ direktoriátu EK pre rozširovanie, Dirk Meganck, vedúci tímu EK pre SR, Josep-Maria Lloveras, jeho zástupca. Z Generálneho sekretariátu Rady EÚ to budú Antti Kuosmanen, generálny riaditeľ direktoriátu pre rozširovanie, Christos Katharios, vedúci jednotky pre vstupné rokovania a David Johns, zodpovedný za rokovania so Slovenskom.

Už neraz sme zdôraznili, že pre našu krajinu budú mať v prístupovom procese kľúčový význam práve vzťahy s Európskou komisiou. Veľa ľudí stotožňuje Európsku komisiu s akýmsi exekutívnym orgánom, obdobou národnej vlády. Na úrovni Európskej únie však neexistuje klasické trojdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Európska komisia je orgán, ktorý v podstate spĺňa viaceré legislatívne, exekutívne i súdne úlohy. Je to jeden z podstatných rozdielov, ktoré odlišujú Európsku úniu od nesprávne zaužívanej predstavy superštátu. Aj s týmto vedomím treba pristupovať k pochopeniu negociačného procesu.

Obavy zo zneužitia S pozičného dokumentu, ktorý v sídle EÚ uvádzal minister zahraničných vecí Eduard Kukan, vyplýva, že Slovensko nebude žiadať výnimky v ani jednej z tridsiatich kapitol, ktoré treba prerokovať. Bude však žiadať prechodné obdobia v určitých oblastiach, ako je vnútorný trh, poľnohospodárstvo, životné prostredie, energetika a regionálny rozvoj. Trochu znepokojenia v tomto smere vnáša programové vyhlásenie rakúskej vlády, v ktorom sa píše, že Viedeň bude požadovať "dostatočne dlhé" prechodné obdobia pre kandidátske krajiny. Takáto formulácia totiž môže viesť k zneužívaniu na neúmerné predlžovanie prechodných období zo strany Rakúska, resp. EÚ. Už teraz sú predstavy Bruselu a Bratislavy o dĺžke prechodných období rozdielne. Toto je napríklad jedna z vecí, kde bude musieť slovenská strana vo vlastnom záujme tvrdo trvať na svojom.

Podľa pozičného dokumentu sa očakáva, že jednou z najnáročnejších oblastí bude kapitola o životnom prostredí. Pri súčasnej vysokej investičnej náročnosti totiž pre Slovenskú republiku nie je únosné implementovať environmentálnu legislatívu v plnej miere k predpokladanému dátumu vstupu. V kapitole o doprave zostáva najcitlivejším miestom harmonizácie legislatívy splnenie podmienky finančnej spoľahlivosti domácich prepravcov. Žiadosť o prechodné obdobia v oblasti vnútorného trhu súvisí najmä s oblasťami, kde súčasná výkonnosť slovenskej ekonomiky nie je dostatočná na naplnenie štandardov EÚ. Ide napríklad o oblasť ochrany vkladov, kompenzačných schém na odškodnenie investorov, uvoľňovania krátkodobého kapitálu a operácií s nástrojmi peňažného trhu. Ďalšou citlivou oblasťou v rámci vnútorného trhu je nadobúdanie poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ako aj tuzemských nehnuteľností cudzincami. Slovensko bude pravdepodobne požadovať prechodné obdobia aj v niektorých oblastiach týkajúcich sa daní.

Z pozičného dokumentu ďalej vyplýva, že slovenská strana bude požadovať, aby sa slovenčina stala oficiálnym jazykom EÚ (Česko pred časom vyšlo s návrhom, že krajiny s príbuzným jazykom ako ČR a SR by sa mohli dohodnúť na jednom z nich - uhádnite, na ktorý mysleli). Rovnako očakáva proporcionálne zastúpenie Slovenska v jednotlivých inštitúciách EÚ, čo dnes znamená najmä vlastného európskeho komisára, no po inštitucionálnej reforme to tak byť zákonite nemusí. Konkretizovanie očakávania vstupu do únie na 1. január 2004 môže na prvý pohľad pôsobiť ako vzdanie sa myšlienky, že do EÚ nás prijmú spoločne s našimi susedmi. Odborníci o tejto ambícii mali pochybnosti vždy, no to neznamená, že sa tak nemôže stať. Posunutie termínu treba vnímať ako zreálnenie našich vízií a nakoniec je pravdepodobné, že ani Prahu, Budapešť či Varšavu nepustia do Európskej únie skôr ako k tomuto dátumu. Ešte sa o ničom nerozhodlo.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984