Most na rieke Ibar

"Mitrovica je teraz určite najnebezpečnejším miestom v Európe," tvrdí americký veľvyslanec pri OSN a architekt daytonskej mierovej dohody Richard Holbrooke. Podľa neho má túto situáciu na svedomí vedenie v Belehrade na čele s prezidentom Slobodanom Miloševičom, ktoré "sa snaží o rozdelenie Kosova" a "vedie kampaň na podkopanie snáh NATO a OSN".
Počet zobrazení: 1078

"Mitrovica je teraz určite najnebezpečnejším miestom v Európe," tvrdí americký veľvyslanec pri OSN a architekt daytonskej mierovej dohody Richard Holbrooke. Podľa neho má túto situáciu na svedomí vedenie v Belehrade na čele s prezidentom Slobodanom Miloševičom, ktoré "sa snaží o rozdelenie Kosova" a "vedie kampaň na podkopanie snáh NATO a OSN". Srbská strana má pre mitrovickú detektívku úplne odlišné vysvetlenie : "Washington sa s pomocou albánskych teroristov snaží o definitívne vyhnanie Srbov z provincie a vytvorenie nezávislého Kosova." Čo sa vlastne deje a kde je pravda?

Kosovskú Mitrovicu v podstate od príchodu jednotiek KFOR rozdeľuje rieka Ibar na dve časti - srbskú a albánsku. A hoci v severnej, srbskej donedávna žilo (podľa rôznych zdrojov) od jednej do troch tisíc kosovských Albáncov, ďalší z nich dávno predtým opustili svoje domy a bývajú na juhu. Albánska časť mesta je už dlho etnicky čistá. Napätie pretrvávalo celé mesiace. Z času na čas sa väčšie skupiny Albáncov pokúsili preniknúť na severnú stranu mesta pod zámienkou, že sa chcú vrátiť domov. Srbi sa v takýchto situáciách bleskovo hromadne zoskupili na druhej strane Ibru, tvrdiac, že po príchode Albáncov by museli utiecť z Mitrovice. Podobne ako utieklo nealbánske obyvateľstvo vo väčšej časti Kosova. Francúzski vojaci v takýchto situáciách urobili kordón na moste, ktorým rozdelili rozvášnené davy a zabránili incidentom väčších rozmerov.

K ozajstnej eskalácii došlo 2. februára, keď albánski ozbrojenci granátom zaútočili na autobus UNHCR prevážajúci Srbov, pri čom zahynuli dvaja ľudia. Ešte v ten istý deň došlo k bombovému útoku na kaviareň v severnej časti mesta. Po ňom začali s pomstou Srbi a celú noc si vybavovali účty s Albáncami v severnej Mitrovici. Epilóg: šiesti mŕtvi Albánci, dvaja Turci, viacero zranených, niekoľko zničených vozidiel medzinárodných jednotiek a Albánci opúšťajúci sever mesta.

Na druhý deň sa ozval juh. Albánci obviňovali jednotky KFOR, že neochránili ich národ na severe. Demonštrovali a snažili sa preniknúť cez most na Ibre. Napätie vyvrcholilo o niekoľko dní, keď albánsky ostreľovač zranil dvoch francúzskych vojakov. Vtedy sa KFOR rozhodla konať razantnejšie a do mesta poslala posily z iných sektorov. Začala sa operácia Ibar, ktorá mala za úlohu odobrať obyvateľom ilegálne zbrane a upokojiť situáciu. Hneď v prvý deň akcie Srbi kameňmi a snehovými guľami vyhnali zo svojej časti mesta amerických vojakov, ktorých považujú za albánskych spojencov. O deň neskôr demonštráciu organizujú Albánci - prichádza niekoľko desaťtisíc súkmeňovcov kráčajúcich 40 kilometrov z Prištiny. Pokúšajú sa dostať cez most, no medzinárodné jednotky im v tom zabránia pomocou slzotvorného plynu. Operácia Ibar sa skončí a administrátor OSN pre Kosovo zhruba v tom istom čase prijíma rozhodnutie, že Kosovská Mitrovica bude nerozdelená a multietnická.

Americký scenár Pozrime sa najprv na americké vysvetlenie udalostí. Ako by mohlo vyzerať rozdelenie Kosova, o ktorom hovorí Holbrooke? Už pri letmom pohľade na mapu zistíme, že Kosovská Mitrovica sa nachádza len niekoľko kilometrov od administratívnej hranice so Srbskom. Situácia v teréne naznačí ešte viac. Ako uvádza britský denník The Observer, v srbskej časti rozdeleného mesta je oficiálny Belehrad stále prítomný. Juhoslovanský dinár je v obehu, zo Srbska prichádza denná tlač, juhoslovanská vláda tamojším Srbom vypláca pravidelné výplaty, čo možno považovať za signál, že Miloševič tu ovláda politický život. Okrem toho v dedinách v severnej časti provincie žije spolu s mitrovickými okolo 50 tisíc Srbov, ktorí nielenže by nenamietali proti pripojeniu sa k materskej krajine, ale už teraz hovoria o možnosti referenda o vystúpení z Kosova. Americkí politici tiež často poukazujú na v posledných týždňoch zvýšenú prítomnosť juhoslovanskej armády zo srbskej strany päťkilometrovej nárazníkovej zóny. Vysokí juhoslovanskí armádni predstavitelia a politici pritom verejne hovoria o skorom návrate srbských vojsk do Kosova. Teória amerických predstaviteľov o udalostiach v Kosovskej Mitrovici je v takejto situácii jednoduchá. Oficiálny Belehrad vedie mitrovických Srbov k tomu, aby etnicky vyčistili severnú časť mesta a pripravili tak pôdu na rozdelenie provincie.

Existenciu plánov na rozdelenie Kosova, zdá sa, nemožno poprieť. Majú iba jeden háčik. V danom okamihu sú nereálne. Za rozdelenie Kosova by Belehrad musel bojovať s NATO a skúsenosť z minulého roka jasne ukazuje, ako toto meranie síl môže dopadnúť. Navyše, ak chceme byť dôslední, všetky medzinárodné relevantné dokumenty stanovujú, že Kosovo je súčasťou Juhoslávie. Takže akú menu by tu ľudia mali používať, ak nie dinár a prečo by nemohli čítať juhoslovanskú tlač? Okrem toho, vojensko - technická dohoda medzi jednotkami KFOR a juhoslovanskou armádou nielenže neobmedzuje pohyb juhoslovanských vojsk na území užšieho Srbska, ale dokonca predvída návrat menšieho počtu juhoslovanských vojakov na Kosovo. Dohodu teda skôr porušujú jednotky KFOR ako Belehrad.

Okrem výbušnej situácie v Mitrovici je tu ešte jedna príčina zvyšovania počtov juhoslovanskej armády pri hraniciach s Kosovom. Veľa sa o tom nepíše, ale klíma na srbskej strane administratívnej hranice je mimoriadne napätá. Najmä v občinách (jednotka územno-právneho členenia) Bujanovac, Preševo a Medvedja, v ktorých až deväťdesiat percent obyvateľstva tvoria Albánci. Čoraz viac útokov na srbských policajtov, ako aj odvetných akcií polície. Koncom januára tak v dedine Dobrošin došlo najprv k vražde policajta, potom v odvetnej akcii prišli o život dvaja miestni Albánci. V súčasnosti sa podľa viacerých zdrojov srbské jednotky stiahli z tejto dediny a ovládajú ju ozbrojené skupiny Albáncov. Podľa pozorovateľov asi desaťtisíc Albáncov v strachu odišlo z týchto troch občín do Kosova a Macedónska, niektorí z nich sa však vracajú cez nárazníkovú zónu so zbraňou v ruke a útočia na srbské jednotky. The Observer prináša zaujímavú informáciu, že v Kosove sa už teraz o Bujanovci, Prešove a Medvedji hovorí ako o východnom Kosove...

Srbské úvahy Teória o americko-albánskom spojenectve je stará ako Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK). Už pri vzniku UCK totiž existovali podozrenia, že ju financuje CIA. Vážnejšie sa o spojenectve začalo hovoriť až počas leteckých útokov NATO proti JZR, kedy americké lietadlá zo vzduchu bombardovali srbské jednotky, zatiaľ čo UCK s nimi bojovala v teréne. Tvrdenia, že činnosť Albáncov, ako aj medzinárodného spoločenstva smeruje k osamostatneniu Kosova, Srbi dokladajú súčasnou situáciou v provincii. Od príchodu medzinárodných jednotiek podľa belehradských zdrojov Kosovo pod nátlakom opustilo okolo 350 tisíc ľudí, z toho 250 tisíc Srbov (humanitárne organizácie hovoria o 200 tisíc Srboch). Jednotky KFOR nielenže nezakročili, aby zabránili exodu, ale ani teraz nevytvárajú podmienky na ich návrat. Časté sú ironické poznámky, že jediným konkrétnym príkladom proklamovaného boja za multietnickosť provincie sú práve medzinárodné sily. Kosovo, hoci je formálne súčasťou Srbska a Juhoslávie, sa úplne dostáva do rúk Albáncov a "medzinárodného spoločenstva".

Podľa Srbov v Mitrovici za rozprávkou o multietnickosti a jednote stojí snaha o zopakovanie scenára z iných častí Kosova. Ak sa totiž umožní voľný pohyb v meste, je podľa nich len otázkou času, kedy Albánci prinútia svojich susedov odísť. V prospech tejto teórie hovorí tiež už spomínaný článok z The Observer. "Každý, kto v južnej časti Mitrovice hovorí po srbsky, riskuje, že ho zlynčujú alebo jednoducho zastrelia," tvrdí sa v ňom. Ako dôkaz spojenectva medzi Albáncami a medzinárodným spoločenstvom na čele s USA srbské zdroje uvádzajú pochod Albáncov z Prištiny do Mitrovice. "Ak im (medzinárodným jednotkám) naozaj išlo o uvoľnenie napätia v meste, prečo ich nezastavili hneď v Prištine?" pýtajú sa.

Nejde o fazuľky Nakoniec hádam treba povedať, že Kosovská Mitrovica nie je zaujímavá len ako jediné mesto v provincii, kde Srbi organizovane žijú. Hodnota neďalekého baníckeho komplexu Trepča, bohatého na olovo, zinok, kadmium, zlato a striebro, sa pred vojnou hodnotila na 5 miliárd USD. Zaujímavé pritom je, že väčšina surovinového bohatstva sa nachádza na albánskej, južnej strane mesta, ale továrne na spracovanie kovov sú na severe. Okrem toho, podľa profesora ekonómie na otawskej univerzite Michaela Chossudovského, sa v severnom Kosove vyskytujú zásoby 17 mld. ton uhlia. Takže - je o čo bojovať

Autor (1972) je redaktor Hospodárskeho denníka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984