Reklama
Reklama

Súčasná civilizácia je mŕtva

Ako podľa vášho názoru ovplyvňujú médiá ľudí? Zasahujú do života konkrétneho jednotlivca? Našu dnešnú civilizáciu vnímam ako mŕtvu, lebo replikuje staré postupy. Stále dochádza k opakovaniu starých riešení, lebo dnešná veda, politika či médiá už nedodávajú nič nové. Informujú o utrpeniach, o neprávosti, ale táto informácia nás nijako nezaväzuje k tomu, aby sme zmenili svoje ničiteľské, ekologické a iné postoje.
Počet zobrazení: 830

Jozef Piaček

Ako podľa vášho názoru ovplyvňujú médiá ľudí? Zasahujú do života konkrétneho jednotlivca?

Našu dnešnú civilizáciu vnímam ako mŕtvu, lebo replikuje staré postupy. Stále dochádza k opakovaniu starých riešení, lebo dnešná veda, politika či médiá už nedodávajú nič nové. Informujú o utrpeniach, o neprávosti, ale táto informácia nás nijako nezaväzuje k tomu, aby sme zmenili svoje ničiteľské, ekologické a iné postoje. Myslím si, že masmédiá nedisponujú možnosťou zmeniť indivíduum a jeho postoje. Predstavte si televízny záber matky, ktorá plače s mŕtvym dieťaťom v náručí... Má televízna reportáž, film alebo rozhlasová relácia schopnosť vyvolať náš súcit, že dokážeme pochopiť a prežiť utrpenie tejto matky? Myslím si, že práve naopak, masmédiá nám bránia v súcite a porozumení s trpiacou matkou, o ktorej informujú. Nezabúdajme, že každodenných beštialít našej civilizácie sa nedopúšťajú Eskimáci, ale Európa, ktorá "hygienicky" bombarduje celé národy... Pritom každý deň dokážeme pokojne dovečerať pri katastrofických správach a de facto je nám to ľahostajné. My, občania sedíme doma pri televízoroch a s vraždením v Groznom alebo v Kosove nič nerobíme! K prežívaniu súcitu nepotrebujeme médiá, a naopak, tieto skôr v prežívaní súcitu bránia. Sme informovaní o hrôzach, ktoré sa vo svete dejú a myslíme si, že tým sme urobili všetko, čo urobiť bolo treba. Práve tým však našu pasivitu cez masmédiá iba replikujeme. Informovanosť nebráni pokračovať v beštialitách, ktorých sa dopúšťame.

Potrebujeme vôbec byť informovaní alebo dnes ľudia môžu žiť šťastný život bez toho, aby vedeli, čo sa deje?

Informujeme sa, ráno v autobuse čítame noviny, aby sme sa nepozerali na krásu prírody, ktorú ničíme, aby sme nevideli plačúce dieťa a nepozorovali jeden druhého - aby sme od seba unikali. V tomto zmysle ľudia potrebujú byť informovaní asi tak, ako niekto potrebuje drogu, fajčenie alebo alkohol. Na druhej strane môžeme pokojne súcitiť aj bez toho, aby sme vedeli, že niekde vo svete prebieha vojna. Náš súcit nie je viazaný na informácie. Život bez informovania sa je možný, ba považujem ho za jeden zo spôsobov, ako tento zhubný proces zastaviť. Vychádzam z názoru, že ľudia ešte žijú, ale civilizácia je už mŕtva a masmédiá napomáhajú procesu tejto smrti.

Uvedomujete si, že tým upierate právo na úprimnú informovanosť malej skupine ľudí, ktorá každý deň číta noviny skutočne preto, že ju zaujíma, čo sa deje nie len v najbližšom životnom okruhu, ale aj v susedných krajinách a vo svete?

Práve to, že chceme vedieť, nám vytláča priestor, aby sme cítili. Aj moji študenti na vysokej škole chcú vedieť, ale nechcú cítiť, lebo v súčasnosti sa tieto dva termíny dostali do protirečenia. No budem veľmi rád, keď sa moje tvrdenie neukáže ako pravdivé... Samozrejme, provokujem ľudí k uvedomeniu si, že čin súcitu za nás nemôže urobiť niekto druhý. Len my sami musíme vystúpiť z automobilu, v ktorom sedíme, vypnúť televíziu, ktorú sledujeme a prestať večerať pri hrôzach na obrazovke... Ak to neurobíme, sme bezcitné, perverzné bytosti.

Podľa filozofa Güntera Andersa patrí k "najškodlivejším" médiám televízia. Prináša zábery výbuchu v nejakej krajine, kde sa inak žije mierumilovne, ale diváci si urobia obraz len podľa medializovaného násilia...

S Andersom úplne súhlasím, práve televízia spôsobuje fragmentáciu, roztrhanie vedenia od cítenia a porozumenia druhému. Už nemilujeme inakosť, iba uspokojovanie našich únikových tendencií.

Rozlišujete vy sám médiá na tzv. horšie a lepšie?

Túto otázku považujem za malý chyták, lebo ak odpoviem, zrelativizujem tým to, čo som vyslovil predtým. Celý proces informatizovanej spoločnosti podľa môjho názoru iba uzatvára a robí definitívnym proces konca našej civilizácie.

Ústupok by som možno urobil voči rozhlasu, ktorý si viem predstaviť ako šíriteľa vážnej hudby, meditácie či láskyplného rozhovoru... Tomáš Akvinský krátko pred svojou smrťou prehlásil, že jeho gigantické dielo je len slama. Nie sú také aj produkty našej kultúry?

Ak skutočne odmietate médiá, potom nesmiete ani vy sledovať žiadne vysielanie či tlač...

- V prvom rade ja ako filozof neustále pochybujem o zmysluplnosti svojho konania a tvrdím, že dobrá filozofia je taká, ktorá skončí. Napríklad dobrá filozofia lásky či krásy je taká, ktorá skončí a zostane len láska a krása. Nám nejde o to, aby sme pokračovali v smrť tvoriacich trendoch, ako sú veda, náboženstvo atď. Tieto sú iba odďaľovaním kroku, ktorý spočíva v tom, že môžeme "hic et nunc", tu a teraz začať súcitiť: vypnúť motor auta alebo prestať fajčiť. Médiá k ničomu takému nenabádajú, ale ponúkajú argumenty, prečo sú potrebné jadrové elektrárne, diaľnice, elektrifikačné siete atď.

Opýtam sa teda znovu: čítate, počúvate a pozeráte?

Čítam, počúvam a pozerám ako obhliadač mŕtvoly.

Znamená to, že médiá nepopierate, len sa negatívne dívate na to, kam spejeme. Nezaujímate sa o dianie vo svete?

Práve naopak, zaujímam sa o dianie nášho konca, lebo ak nenahliadneme túto smrť, tento proces roztrieštenosti, perverzity a túto zbytočnosť nášho konania, našu civilizáciu nikdy nepremeníme na kultúru. Kultúra v mojom chápaní predstavuje pretváranie zla na dobro, smrti na život.

Ako sa dívate na problém hyperreality, keď začína byť nejasné, odkiaľ sa berie zdroj reality? Existuje skutočnosť iba v tom zmysle, ako ju predvádzajú médiá?

Súhlasím, že medzi seba a skutočnosť vsúvame mediálny obraz tejto skutočnosti. Miesto toho, aby sme videli obraz reality v podobe vojen, našej politiky alebo vzťahu k prírode, dopúšťame sa nevysloviteľného počtu chýb. Miesto toho, aby sme si to uvedomili, my to istým spôsobom štylizujeme. Naši hovorcovia, filozofi, vedy, náboženstvá hovoria, že skutočnosť je iná. Čo dodať k tomu, že niekoho vyhodilo do povetria? Prečo to ešte nejakým spôsobom komentujeme, vysvetľujeme textami? Sklenená stena hyperreality nemá žiadny iný zmysel, len aby zmiernila naše realistické videnie seba samých takých, akí sme - s tvárou medúzy, akú máme.

Možno si pamätáte televízne zábery počas vzbury v českých väzniciach, keď "zázračný" účinok zamierenej kamery rozvášnil väzňov za zamrežovanými oknami. Po odchode televízneho štábu sa už nič vážne nedialo. A ľudia vo večerných správach uvideli len hlučné protesty... Nie je práve toto vytváranie reality?

Nestačí len fakt, že sa niekto dostal do väzenia, ale my ešte vytvárame inú, masmediálnu udalosť, a pritom likvidujeme príčiny samotného uväznenia. Nie je dôležité to, ako protestovali, ale naše riedenie hĺbkových zdrojov zla, ktoré robíme stráviteľnými, len aby sme nedovideli na príčiny. Otázka znie, či máme úprimný záujem na skoncovaní s kriminalitou alebo naopak, robíme všetko pre to, aby sa stupňovala.

Má priemerný človek šancu uniknúť tlaku médií, ktorými je v každom prostredí zaplavený? Všade sme znásilňovaní radami, čo má jesť, aké prostriedky máme k šťastnému životu používať, čo má nakúpiť a ako vyzerať...

Áno, toto je tlak mŕtveho tela našej civilizácie, vytváraný prostriedkom, ktorý nazývame strach. Ten sa v ľuďoch stále vyvoláva, aj reklama je vybudovaná na strachu, že nemám vypitých niekoľko galónov coca-coly, že mi chýba módna košeľa vypraná v tom a tom prostriedku, atď. Túžba po konformite je prejavom strachu človeka, ktorý sa bojí byť nonkonformný.

Aké riešenie nám teda vy ako filozof v roku 2000 ponúkate?

Niet inej cesty, ako pokúsiť sa uvidieť vlastný strach, vlastnú tvár. Vidieť a nahliadnuť terajšie prežívanie mňa ako sediaceho pre televízorom, za volantom alebo na mieste politika. Ak nepochopíme nezmyselnosť celého procesu, ktorý teraz prebieha, nemáme šancu ho spiritualizovať a premeniť na niečo zmysluplné. Médiá získajú zmysel v tom okamihu, keď si začnú uvedomovať nezmyselnosť svojho doterajšieho konania.

zhovárala sa Barbora Obuchová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama