Integrácia národa či štátu?
V rozširovaní NATO a Európskej únie zohráva Maďarsko dôležitú úlohu i z hľadiska jeho susedov. Zemepisná poloha tejto krajiny z nej robí akýsi ostrov odtrhnutý od kompaktného celku západoeurópskych členských štátov NATO, ktorý nehraničí so žiadnym svojím spojencom v aliancii.
Aj preto je Maďarsko bezprostredne zainteresované na stredoeurópskom rozširovaní integračných zoskupení. Je prirodzené, že chce mať okolo seba susedov patriacich do toho istého spoločenstva tak v politickom, ako aj hospodárskom a vojenskom zmysle. Preto niet pochýb o tom, že Maďarsko robí a urobí všetko pre to, aby sa integračný proces urýchlil, a bude pomáhať susedným krajinám v ich integračnom úsilí.
Nečakať na zaostávajúcich
Minister zahraničných vecí Maďarska János Martonyi pri svojej návšteve v Paríži vyjadril presvedčenie, že jeho krajina sa dostane do Európskej únie v prvej vlne jej stredoeurópskeho rozšírenia a ráta s tým, že 1. januára 2004 už bude členom EÚ. Je zástancom myšlienky, že lepšie pripravené štáty nemajú vyčkávať na pripravenosť zaostávajúcich kandidátov, a preto by rozširovanie nemalo byť hromadné, ale diferencované. Súčasne však Maďarsko v rámci Visegrádskeho zoskupenia zastáva názor, že Česká republika, Slovensko i Poľsko by mali dosiahnuť úroveň umožňujúcu vstup do únie približne v rovnakom čase. Aj preto rozširuje svoje ekonomické, ale i kultúrne väzby na tieto krajiny, predovšetkým na Slovensko, zvýšeným tempom. Maďarsko je najväčším vývozcom kapitálu v regióne. Na Slovensko prišli napríklad od januára 1999 do júna 2001 maďarské investície v hodnote 311 miliónov eúr, a to najmä vďaka expanzii naftárskeho podniku MOL. V ostatnom čase sa aktivizuje aj slovenský kapitál smerom na Maďarsko.
Sebavedomie maďarskému integračnému úsiliu dodávajú jeho ekonomické výsledky. Maďarsko udržiava a, podľa premiéra Viktora Orbána, udrží aj v budúcich rokoch (napriek istému spomaleniu) ukazovatele rastu HDP dvojnásobne vyššie, než je európsky priemer. Pravda, percento rastu v Nemecku či Švédsku znamená oveľa viac než v Maďarsku, ale úsilie o trvalé vysoké tempo rastu je nepopierateľné. Dobre sa vyvíja zahraničnoobchodná bilancia krajiny, v ktorej sa predpokladal na september tohto roku deficit 280 miliónov eúr, no skutočnosť ukázala prebytok 74 miliónov eúr k tomuto dátumu. Export rástol o 2 až 2,5 percenta rýchlejšie než import. Maďarsko je v regióne už tradične krajinou s najväčším podielom prílevu zahraničného kapitálu.
Obavy z asimilácie
Záujem Maďarska o stredoeurópsku integráciu však nie je daný len jeho zemepisnou polohou. Jestvujú isté národné záujmy, ktoré vyplývajú z toho, že Maďarsko je jedinou krajinou Európy, ktorá má v okolitých krajinách viacmiliónové spoločenstvá považované za súčasť národa. Maďarské menšiny v Rumunsku, na Slovensku, v juhoslovanskej Vojvodine, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, ale aj v Rakúsku, Chorvátsku a Slovinsku sú jazykovo, kultúrne, často i rodinnými zväzkami späté s tzv. materskou krajinou. Od čias prijatia schengenskej dohody panuje v Maďarsku akási nevyslovená obava z toho, že sprísnená hranica medzi členskými a nečlenskými štátmi únie odreže tieto spoločenstvá od materskej krajiny a pretrhne historicky vzniknuté kultúrne i spoločenské zväzky. V Maďarsku to chápu ako vydanie týchto spoločenstiev napospas asimilácii, čo znamená stratu spolupatričnosti a oklieštenie národnej celistvosti.
Tieto pocity narastajúce od nástupu pravicovej vlády v Maďarsku sa posilňujú nacionalistickými črtami politiky. Nie náhodou vznikol práve v tomto období zákon o štatúte Maďarov žijúcich za hranicami, ktorého nevysloveným, no evidentným cieľom je udržať také vzťahy s Maďarmi v okolitých krajinách, ktoré umožňuje dnešné usporiadanie Európy. Avšak pri existencii schengenskej hranice, nebodaj v prípade zavedenia vízovej povinnosti medzi jednotlivými krajinami regiónu, by táto politika národnej spolupatričnosti stratila živnú pôdu a zástancovia myšlienky jednotného národa by to považovali za dovŕšenie "trianonskej národnej katastrofy". Zákon o štatúte zahraničných Maďarov je jedným z pokusov "zachrániť, čo sa dá" a umožniť zachovanie vzťahov Maďarska a zahraničných menšín, zachovanie myšlienky spolupatričnosti Maďarov tohto regiónu.
Optimistické predstavy
V integrácii Maďarska do Európskej únie sa môže stať tento moment budapeštianskej politiky príčinou ťažkostí. Pôvodná predstava dôsledkov európskej integrácie bola z hľadiska Maďarska optimistická: hranice sa stanú priechodné, imaginárne, slobodný pohyb ľudí a myšlienok sa stane skutočnosťou a maďarská spolupatričnosť realitou. Aj to je jeden z motívov, ktorý určuje záujem Maďarska o čím skoršiu integráciu okolitých krajín do EÚ. Problémy však budú s Rumunskom, kde žije najpočetnejšia maďarská menšina. Rumunsko nemá šance dostať sa urýchlene do EÚ a odtrhnutie sedmohradských Maďarov od možnosti voľného styku s materskou krajinou sa odsúva do ďalekého časového horizontu. Tento dôsledok integrácie by mal zmierniť maďarský zákon o štatúte zahraničných Maďarov.
Ako na spomínané úsilie reaguje Brusel? Kvôli Maďarsku predsa nezmenia schengenskú dohodu. Zostáva zhodnotiť, nakoľko zodpovedá maďarský zákon o krajanoch legislatíve EÚ. Benátska komisia, ktorá tento problém skúmala, došla len k šalamúnskemu záveru, ktorý v Rumunsku a na Slovensku vysvetľujú úplne odlišne než v Maďarsku. Diplomatická ofenzíva Maďarska v krajinách EÚ má za cieľ presvedčiť členské štáty, že zákon nie je v rozpore s európskymi právnymi normami, no iné kandidátske štáty presviedča Brusel o opaku. Tieto rozpory nebude ľahké vyriešiť a v konečnom dôsledku sa môžu stať brzdou integrácie Maďarska. Postoj Maďarska k maďarským menšinám, ktoré žijú v okolitých krajinách, je pre nás na jednej strane výhodný, lebo je motívom Maďarska pomáhať nám v integrácii, na druhej strane kontroverzný, lebo sa dotýka chúlostivej sféry štátnej suverenity skôr, než sa stanú hranice medzi Maďarskom a Slovenskom v EÚ skutočne virtuálnymi.
