Sloboda slova a paragrafy
Pred časom istý novinár použil mimoriadne ostré výrazy, keď kritizoval vystúpenie Rudolfa Schustera pred parlamentom. Prezidentská kancelária iniciovala trestné stíhanie. Vtedy sa u nás začalo diskutovať, či majú paragrafy Trestného zákonníka, ktoré poskytujú nielen hlave štátu, ale aj viacerým iným ústavným činiteľom osobitnú ochranu pred verbálnymi útokmi, miesto v modernom demokratickom systéme. Keď v starovekom Ríme zanikla republika a k moci sa dostali cisári, vyhlásili zákon na ochranu svojho majestátu. Smrťou sa trestala nielen kritika ich vlády, ale aj náznak neúcty. Podobné zákony platili v stredovekých i novovekých monarchiách. Veď v jednom českom filme do basy putoval aj ostrostrelec Anton Špelec, keď sa neúctivo vyslovil o cisárovi Františkovi Jozefovi. Podobné paragrafy platili za prezidenta T. G. Masaryka, či za bývalého režimu. Čo je nebezpečnejšie, nevhodná kritika ústavného činiteľa alebo obmedzovanie jednej zo základných demokratických slobôd? Náš parlament nesúhlasil so zrušením týchto naozaj zastaralých paragrafov. Lenže, v NR SR sa nepochopiteľne dlho vlečie prijatie tlačového zákona, ktorý by určil moderné pravidlá fungovania tlače. V ňom by sa vymedzilo, akým spôsobom by sa dali postihnúť médiá či novinári, keby porušili dané pravidlá. Ostatne, ani v demokracii neplatí sloboda kohokoľvek urážať. Ústavný činiteľ, ako ktorýkoľvek iný občan, má právo sa obrátiť na súd, ak by bola porušená jeho česť či ľudská dôstojnosť.
Parlament prijal predpis, ktorý trestne postihuje spochybňovanie holokaustu. Je však otázne, či nejde o dvojsečný paragraf, ktorý skôr napomôže neofašistom robiť reklamu svojim názorom. Takéto hnutia vždy potrebujú akýchsi mučeníkov a takto sa šíritelia lži budú stavať do pozície prenasledovaných obrancov "pravdy". Samozrejme, nik nemôže spochybňovať platné paragrafy, ktoré stíhajú šírenie rasovej a inej nenávisti. Lenže, ak ide iba o vyslovenie vlastného názoru na niektoré udalosti v minulosti, nemusí ísť automaticky o trestný čin, pretože pravda o dejinách nie je nikdy definitívna a vždy sa o nej vedú spory.
