Filmové mámenie

V nedeľu 9. decembra v skorých raných hodinách skončili posledné projekcie 3. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava - najvýznamnejšieho a najväčšieho filmového podujatia na Slovensku.
Počet zobrazení: 1248

V nedeľu 9. decembra v skorých raných hodinách skončili posledné projekcie 3. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava - najvýznamnejšieho a najväčšieho filmového podujatia na Slovensku. Festival sa za pomerne krátku dobu etabloval nielen v domácom, ale i v medzinárodnom prostredí. Stal sa členom Koordinácie európskych filmových festivalov, ktorá je najvýznamnejším združením zastupujúcim všetky dôležité filmové podujatia v Európe. Tretí ročník festivalu sa konal 30. novembra až 8. decembra 2001 v sálach Ster Century Cinemas v Polus City Center (SCC), DK Zrkadlový háj a kina Mladosť. Počas deviatich festivalových dní v desiatich sálach premietli 166 filmov zo 40 krajín, odohraných bolo spolu 449 predstavení, ktoré navštívilo vyše 27 000 divákov. Predfestivalové avíza, sľubujúce v porovnaní s minulým rokom ešte bohatšie a profesionálnejšie koncipovanú filmovú udalosť s množstvom noviniek, sa však naplnili len čiastočne.

Návštevnosť nenaplnila očakávania

Presunutím festivalu do sál bratislavského SCC sa jednoznačne zvýšila technická úroveň podujatia. Najmä kvalita projekcií bola oproti minulému roku viditeľným a aj počuteľným kladom festivalu.

Potešiteľným tiež bolo pomerne malé množstvo programových zmien a časovo dobre zladené začiatky predstavení. Organizátori sa zrejme poučili z predchádzajúcich ročníkov a začiatky jednotlivých projekcií v jednej kinosále už nekolidovali s minutážou premietaných filmov.

Po organizačnej stránke bol však veľkou slabinou malý počet pokladní. Ak by sa naplnili predfestivalové predpoklady, avizujúce väčšiu návštevnosť ako vlaňajších vyše 40 000 divákov, mohol práve počet pokladní vážne ohroziť chod festivalu. Nižšiu návštevnosť ovplyvnili predovšetkým zvýšené akreditačné poplatky, vďaka čomu mnohí vysokoškoláci nevyužili možnosť akreditácie a navštívili len zopár predstavení. Svedčí o tom aj počet akreditovaných, keď z celkového počtu 953 bolo "obyčajných" účastníkov festivalu len skromných 202. Zostatok tvorili novinári, hostia, porotcovia a členovia štábu. Treba však dodať, že MFF Bratislava je stále najlacnejším spomedzi okolitých, rozsahom porovnateľných podujatí, akými sú napríklad karlovarský festival, LFŠ v Uherskom Hradišti či viedenské Viennale.

Stabilná programová orientácia

Tohtoročný festival priniesol bohatší program, o čom svedčí aj rekordný počet filmov a projekcií. Celková programová štruktúra však vychádzala z predchádzajúcich ročníkov a z päťročnej tradície MFF Fórum, na ktorú MFF Bratislava nadviazal. Festival tak jednoznačne dokazuje svoju dramaturgickú stabilitu, ktorá je prvotným predpokladom úspešnosti takejto akcie.

Nosnou sekciou zostala Medzinárodná súťaž prvých a druhých hraných filmov. V nej sa už tradične filmy uchádzajú o štyri finančne dotované ceny, ktoré udeľuje Hlavná porota. Tohtoročnou novinkou bolo udeľovanie cien ďalšími dvoma porotami - Ekumenickou porotou (ktorá sa zúčastňuje aj na festivaloch v Cannes, Karlových Varoch, Berlíne) a porotou FIPRESCI (Medzinárodnej federácie filmových kritikov), ktorá pôsobí na každom významnejšom festivale. Svojho víťaza ocenili Cenou diváka tradične aj návštevníci podujatia.

Ďalšími, nesúťažnými sekciami boli Európsky film, Nezávislé kino, Premiéry, Mikuláš a tematicky užšie sekcie - Profil, v rámci ktorej uviedli kolekciu snímok holandského dokumentaristu Johana Van Der Keukena, Zoom, v ktorej sa predstavila argentínska a kanadská kinematografia, Voľná zóna, ktorej filmy spájala téma Pod sukňami médií, a nakoniec filmy uvedené Mimo sekcií.

Potešiteľná európska produkcia

Počtom titulov dominovala snímkami Európa, o čo sa postarala najmä sekcia Európsky film s takmer 40 filmami. Filmy európskej proveniencie sa nestratili ani v hlavnej súťažnej sekcii, ani v sekcii Premiéry, pričom v oboch tvorili približne polovicu uvádzaných titulov.

V premiérovej sekcii sa tak popri "klasických" mainstreamových filmoch americkej produkcie a priemernej úrovne (Kokaín, Z pekla) a európskych "nepodarkoch" (Človek v Zoo, Roberto Succo) ocitlo aj to najkvalitnejšie zo súčasnej európskej kinematografie (Intimita, Pianistka - najnavštevovanejší film festivalu, Zabíjanie času, Ester Kahn, ale i Bratstvo vlka, tvrdo útočiace na niektoré dominantné pozície americkej kinematografie). Sekciu tvoril tiež oskarový Traffic americko-nemeckej produkcie, ktorý sa stal druhým najnavštevovanejším titulom festivalu.

Vo východoeurópskej premiére uviedli americko-brazílsky film Bozk pavúčej ženy z roku 1985 (v socialistickom bloku zakázaný). Premiéru mal aj klubový Zmysel života Monty Pythonovcov. Z americkej produkcie treba spomenúť najmä Memento Christophera Nolana. Film je napriek štandardnému americkému mainstreamovému obalu unikátnou esejou na tému pamäť a identita človeka. Je však výnimočný i svojou naratívnou štruktúrou, ktorá nabúrava tradičné formy a konvencie epického rozprávania.

V európskej a súťažnej sekcii zaujali z európskej produkcie filmy krajín bývalej Juhoslávie - chorvátsky Je to jasné, kamarát?, slovinský Pornofilm a ocenený Chlieb a mlieko či juhoslovanská Mašinéria. Z tradične početne zastúpenej francúzskej kinematografie upútal hlavne najnovší film Françoisa Ozona Pod pieskom.

Sklamaním boli uvedené české filmy, či už koprodukčná Sametová kocovina, ale i Paralelné svety, nehovoriac o rýdzo českom Kabriolete. Česť českej kinematografie napokon zachraňovali rozprávky z mikulášskej sekcie (Mach, Šebestová a kúzelné sluchadlo, Kráľovský sľub), Vladimír Michálek s Andělom Exit a Petr Zelenka epizódou Powers z nemeckej série Erotické poviedky.

Ázijské "tigre" opäť tým najlepším

Lahôdkou pre najnáročnejšieho diváka býva na MFF Bratislava sekcia Nezávislé kino. Tohtoročná kolekcia potvrdila kvalitatívnu dominanciu ázijskej produkcie, ktorú jednoznačne prezentoval už minuloročný výber. Filmy Wong Kar-waia (Naladení na lásku), Tsai Ming-lianga (Koľko je tam hodín) alebo Marziyeha Meshkiniho (Deň, keď som sa stala ženou), či trochu konvečnejšieho Kim Ki-duka (Adresa neznáma) absolútne zatienili európsku a americkú produkciu tejto sekcie.

Najväčším sklamaním boli pravdepodobne avizované európske ťaháky - nemecká Amerika a francúzsky Potkan. Oba demonštrovali skôr akúsi bezvýchodiskovosť ako nové trendy kinematografie. Prepadol i nezávislý americký Don´s Plum Bar s Leonardom de Capriom.

Z ázijských filmov treba ešte spomenúť dva filmy súťažnej sekcie - víťazné Dcéry slnka a film nádejného thajského režiséra Wisita Sasanatienga, ktorého Slzy čierneho tigra boli nekonvenčnou hrou žánrov a štýlov v duchu Petera Jacksona. No majstrovi, ako sa hovorí, nesiahal ani po päty.

Barabáš uspel i v Bratislave

Sekcia Voľná zóna: Pod sukňami médií pôsobila tematicky veľmi sľubne. Výber filmov, i keď nebol úplným sklamaním, nakoniec veľmi reprezentatívne nepôsobil, čo azda dokumentovala aj ich nízka návštevnosť. Sekcia poskytla notoricky známeho Muža na Mesiaci Miloša Formana, nedávno aj u nás distribuovanú Sestričku Betty, juhoslovanskú Vojnu naživo, ale i argentínskeho Zabíjača psov. Z tejto sekcie upútali najmä príbehy Thomasa (Zamilovaný Thomas) a Bennyho (Bennyho video), ktoré ukázali možné hrozby ovplyvnenia človeka mediálnymi technológiami.

Z prehliadok národných kinematografií v sekcii Zoom zaujala predovšetkým argentínska Beštialita, diela klasika kanadského filmu Atoma Egoyana (Sladké zajtrajšky, Feliciina cesta), ale i filmy mladej generácie kanadských režisérov (Maelstrom, Waydowntown). Z mimosekčných predstavení mimoriadne upútali hlavne filmy Pavla Barabáša (Mustang, Expedícia Sibír, Tramtária), ktorých návštevnosť a pozitívne odozvy boli príjemným prekvapením.

Polus či Istropolis?

To bola otázka, ktorú si pred festivalom asi kládla väčšina. Obava, či sa podujatie v komerčnom obchodnom centre nestratí a či si zachová svoju sympatickú tvár festivalu pre všetkých, bola hlavným argumentom predfestivalových skeptikov. Ani po jeho skončení sa však nedá jednoznačne tieto obavy vyvrátiť alebo potvrdiť. Tretí MFF sa rozhodne nestratil, no výrazne nižšia návštevnosť, dokonca pri väčšom počte projekcií ako minulý rok, je alarmujúca. Celkovo možno konštatovať, že komerčné prostredie bratislavského Polus City Center priveľmi, až na zvýšenú technickú úroveň, festivalu neprospelo. Je však otázne, či by festivalovejší Istropolis (ako tomu bolo vlani) dokázal pri zvýšených akreditačných poplatkoch prilákať relevantne väčšie množstvo návštevníkov. Za pozornosť stojí aj fakt, že domáce obecenstvo využilo festival najmä k vzhliadnutiu osvedčených komerčných titulov v technicky najkvalitnejšom bratislavskom kine za polovičnú cenu. Festival však čiastočne sklamal i vo výbere filmov, keď väčšina sekcií zostala v tieni kolekcií z minulého roka.

Ceny 3. MFF Bratislava

Grand Prix za najlepší film:

Dcéry slnka (M. Shahriar, Irán 2000)

Zvláštna cena za réžiu - ex aequo :

Ulrich Seidl (Psie dni, Rakúsko 2001) Damien Odoul (Hlboký dych, Francúzsko 2001)

Cena za najlepší ženský herecký výkon:

Dina Korzun (Táňa) vo filme Posledné útočisko (P. Pawlikowski, V. Británia 2000)

Cena za najlepší mužský herecký výkon:

Peter Musevski (Ivan) vo filme Chlieb a mlieko (J. Cvitkovič, Slovinsko 2001)

Cena FIPRESCI:

Psie dni (U. Seidl, Rakúsko 2001)

Zvláštna cena FIPRESCI:

Chlieb a mlieko (J. Cvitkovič, Slovinsko 2001)

Cena Ekunemickej poroty:

Brat (Yan Yan Mak, Čína 2001)

Zvláštna cena Ekunemickej poroty:

Paralelné svety (P. Václav, ČR-Francúzsko-Holandsko 2001), Cigáni vo Svinej (J. Paskievich, Kanada 1998)

Cena divákov:

Jalla, Jalla! (J. Fares, Švédsko 2000)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984