Videl som ich aj v čerešňovej kôstke
Anton Čavojský
Od Štedrého večera až do Troch kráľov zobrazujú Ježišovo narodenie. Pripomínajú vianočnú náladu, koledy, piesne, betlehemské hry, keď sa pri ozdobenom stromčeku stretáva celá rodina s radosťou a nádejou, aby sa aj na budúci rok takto zišla. Rezbára a zberateľa betlehemov inžiniera Antona Čavojského nestretnete len tak ľahko. Nikdy nemá čas, počas slnečných dní vždy mal namierené do viníc pod Malými Karpatmi. Ako podpredseda Poľnohospodárskeho podielového družstva v Rači sa príkladne stará o dobré vínko.
Aký magnet vás priťahuje k vyrezávaniu betlehemov?
Sú to Vianoce, ktoré mi už v detstve učarovali. A najmä betlehemy. Ich vyrezávaniu sa nevenujem dlho, zo päť rokov. Keď prídem unavený z práce domov, televízia ma nebaví, preto, aby som manželke nezavadzal, zoberiem sa do garáže, kde vyrezávam jasličky, postavičky svätej rodiny. Doteraz som vyrobil 27 betlehemov a zozbieral ich 67.
Ako zberateľ betlehemov ste neprecestovali len celé Slovensko, ale aj mnoho európskych štátov, ba i mesto Ježišovho narodenia - Betlehem. Čím sa vlastne rozlišujú?
Z Betlehemu som si priniesol dva betlehemy. Tie zo Slovenska viem rozoznať, viem povedať, že tento je z Oravy, ten z Liptova, zo Spiša alebo západného Slovenska. Odlišujú sa nápaditosťou. Najviac prevládajú tie s ovečkami, pochádzajú z Oravy a Liptova. Iné sú s podrobne vypracovanými postavičkami z banských, najmä spišských miest. Najznámejšie sú banskoštiavnické, ktoré vyrezávali baníci. Hoci neboli rezbári, vyrábali ich na vysokej profesionálnej úrovni. Postavičky strúhali do najmenšieho detailu. Robili betlehemy skutočnej veľkosti do kostolov, až po miniatúrne, vyrábané do škrupín lieskovcov. Všimol som si, že slovenskí tvorcovia pri jasličkách nikdy nepoužili palmu, ale ihličnaté stromy, najmä smreky. Išlo zväčša o pastierske motívy. Rozoznávacím znakom sú maštaľky - jasličky s Ježiškom, svätou rodinou a zvieratkami - volom a oslom. Vo Fínsku som videl betlehem so sobmi. Na svoje podmienky si ho prispôsobili aj mexickí rezbári, ktorí figúrky obliekli do ponča.
Na ktorých rezbárov si najviac spomínate?
Tí slovenskí splývajú so svetovou špičkou. Betlehem Jozefa Pekara z Rajeckej Lesnej je svojimi rozmermi a počtom figúrok úplnou raritou. Ďalší ľudový tvorca, dnes už nežijúci Štefan Siváň z oravského Babína nebol len chýrnym betlehemcom, ale aj rezbárom, ktorý za mladi s ostatnými betlehemcami zašiel nielen do Žiliny, no i na Žitný ostrov, kde ich volali "három" králi. K nám sa betlehemy dostali s nemeckou kolonizáciou.
Pohľad na vaše betlehemy je úžasný. Nechce sa mi uveriť, že vaše veľké ruky vyrobili aj miniatúrne betlehemiky do škrupiny orecha. Netrasú sa vám pri tom ruky?
Asi nie. Je to moja záľuba, nerobím ich pre obchod. Netlačí ma nijaký termín, som pánom vlastného času. Keď sa mi cez týždeň podarí vystrúhať figúrku, tak som rád. Ročne vyrobím okolo päť betlehemov. Usilujem sa, aby bol každý iný. Snažím sa vytvoriť betlehem, ktorý zachová ráz tej lokality, kde som ho videl.
O betlehemoch viete toho dosť, nechystáte sa napísať a vydať o nich knižku?
Keby sa mi podarilo vytvoriť a zozbierať to, čo chcem, bola by to pekná publikácia.
Z čoho sa vyrábajú betlehemy?
Z dreva, hliny, porcelánu, drôtu, plechu, moduritu, ba aj z chleba. Videl som i štrikované, vyšívané, háčkované, paličkované, z rozličných materiálov. Keď sa na betlehem pozrieme, mal by vytvárať vianočnú atmosféru. A ešte - delíme ich na prenosné, dekoračné a ozdobné.
Aké by ste chceli ešte vytvoriť?
Keď chodím po Slovensku, na jarmokoch vidím všeličo. Chcel by som ešte vystrúhať betlehemy napríklad vo vareške, v slepačom vajci, makovici, kokosovom a lieskovom orechu, ba aj v pistácii, či čerešňovej kôstke.
K betlehemu akosi automaticky patrí koleda. Ktorú by ste nám zaspievali?
Viem ich veľa. Mnohé sú v slovenských nárečiach. Spomínam si na jednu z oravskej obce Lokca:
My traja králi, prišli sme k vám, šťastia zdravia vinšovať vám. Šťastia zdravia, dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Ďaleká je cesta naša, do Betlehema myseľ naša. A tam dolu pri Jordáne prijal Kristus krst od Jána. A ty, starý čierny kráľu, pokloň sa ty svojmu Pánu. A ja z radu vystupujem, pred kráľom sa pokloňujem. Vy gazdinká, vy gazdíčku, udeľte nám po rošíčku. A čo vy nám udelíte, za to biediť nebudete. My budeme Boha chváliť až naveky vekov amen.
S hosťom SLOVA sa zhováral Štefan Balák
