Svätý Boris
V Spojených štátoch zverejnili minulý týždeň reprezentatívny výskum verejnej mienky, na ktorom sa zúčastnilo 19 000 respondentov. Anketári sa v ňom pýtali občanov USA, koho považujú za najväčšieho zločinca tisícročia. Na prvom mieste sa umiestnil celkom pochopiteľne Adolf Hitler. Druhým bol - a to sa podržte - súčasný americký prezident Bill Clinton. Až za ním nasleduje Stalin. V prvej desiatke je aj ruský exprezident Boris Jeľcin.
Možno je to len otázka čerstvých pocitov z Kosova a Čečenska. Možno o desať, dvadsať rokov budú respondenti reagovať inak. Možno. No aj tak nemožno prehliadať skutočnosť, že žijeme v období, kedy ľudia považujú za najväčších zločincov tých, ktorým dobrovoľne zverili moc. Tých, ktorým by mali skôr dôverovať, pretože zodpovedajú za osud tohto sveta. V každom prípade to znamená, že celá politická realita súčasnosti je nemiestna fraška. Svedčí o tom aj oslava pravoslávnych Vianoc v Betleheme, kde najvyšší predstaviteľ pravoslávnej cirkvi v Izraeli Diodor I. vyznamenal Borisa Jeľcina Hviezdou rytiera Svätého hrobu za jeho údajnú „službu pre mier vo svete“. A to všetko v čase, keď ruská armáda naďalej zabíja čečenských civilistov, keď má bývalý vládca Kremľa za sebou rozpútanie dvoch vojen na Kaukaze a rozstrieľaný parlament so stovkami mŕtvych. Pokrytectvo predstaviteľov pravoslávnej cirkvi najlepšie vyniklo pri slovách Borisa Jeľcina, ktorý vyhlásil, že teraz sa cíti ako svätý muž. Myslím, že je najvyšší čas, aby sme všetci pochopili, že politici si z nás robia srandu. Sú to však žarty trochu cynické. Ozajstní mieroví aktivisti sú vyhlasovaní za extrémistov, bláznov, darebákov a tí, ktorí rozpútali vojnové šialenstvo, dostávajú ocenenia. Som presvedčený, že pohár trpezlivosti s takýmto spravovaním vecí verejných musí prekypieť. A to už čoskoro.
