Očakával som efektívnejšiu vládu
František Halmeš
Narodil sa 12. 10. 1952 v Žiline. Po skončení strednej školy pracoval ako mládežnícky funkcionár na úrovni okresu, neskôr ako vedúci odboru ONV. Štúdium sociológie na FiF UK v Bratislave ukončil v roku 1978. V rokoch 1991-92 bol riaditeľom Okresného úradu práce v Považskej Bystrici. Po odvolaní pracoval v oblasti zamestnanosti, počas Moravčíkovej vlády bol zástupcom generálneho riaditeľa Správy služieb zamestnanosti. Neskôr viedol súkromnú spoločnosť zameranú na rozvoj ľudských zdrojov a rekvalifikačné kurzy pre nezamestnaných. Na jeseň 1994 vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Slovenska, od roku 1996 do 1999 bol jej podpredsedom. V roku 1998 bol zvolený za poslanca NR SR ako člen sociálnodemokratickej platformy na kandidátke SDK. Momentálne je vedúcim frakcie SDSS v poslaneckom klube SDK. Je členom Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie a Výboru NR SR pre európsku integráciu. Je ženatý, má tri dcéry.
V roku 1994 ste vstúpili do SDSS. Podľa našich informácií, ste ale mali určité sympatie voči kresťanským demokratom. Sú to len fámy, alebo je v tom aj kus pravdy?
Vážim si ľudí, ktorí sú v politike pre určité hodnoty. Medzi nimi sú kresťanskí demokrati, ale aj členovia SDĽ. Aj v časti HZDS sú ľudia, ktorí veria v isté hodnoty, pre ktoré sú v politike.
Prečo ste sa rozhodli pre sociálnu demokraciu?
Filozoficky sa stotožňujem s hodnotami, ktoré reprezentuje a zdala sa mi najbližšie k tomu, čo som robil predtým. Nechcel som pôsobiť ako prevracač kabátov. Domnieval som sa, že KSS sa mala rozpustiť, dištancovať od prednovembrového vývoja a začať odznova s ľuďmi, ktorí nezneužívali moc. Vtedy sa táto myšlienka nepresadila a ja som hľadal inú možnosť, ako naplniť moju orientáciu.
Spoločná voľba bola prvým pokusom zjednotiť ľavicové subjekty. Prečo podľa vás skončila vo voľbách v roku 1994 takmer fiaskom?
Sú mi známe tie argumenty, ktoré použil aj Peter Weiss. Spojenie štyroch strán bolo rýchle, nestačilo sa ukotviť vo vedomí voličov.
Pokiaľ viem, podľa prieskumov ani podstatná časť členov sociálnej demokracie nevolila Spoločnú voľbu, ale dala hlas DU.
Vtedy bol ešte malý rozdiel medzi SDSS a DU. V časti členov a voličov SDSS existuje určitá zdržanlivosť či averzia voči členom SDĽ. Pri úvahách o zjednocovaní ľavice doteraz len menšia časť z nich podporuje integráciu s SDĽ. Mnohí naši členovia boli "starí sociálni demokrati" spred roku 1948, ktorí sa výrazne diferencovali od KSS a teda boli jej "najbližším nepriateľom". Títo sú stále nedôverčiví voči postkomunistickej SDĽ. Môj problém to nie je.
Myslíte si, že aj keby nastala určitá generačná obmena vo vedení SDĽ, bude tam stále určitá stigma?
Z radov Sociálnodemokratickej mládeže a Mladej demokratickej ľavice zaznieva úprimné volanie k spoločnému postupu. Mladí v SDMS považujú SDĽ za nášho najprirodzenejšieho spojenca.
Od nástupu Jozefa Migaša na čelo strany v roku 1996 začala SDĽ raziť tézu o tzv. samostatnej ľavicovej politike. Nakoniec padlo rozhodnutie, že SDSS pôjde do volieb v rámci SDK. Ako spätne vnímate toto rozhodnutie? Napriek lákavej ponuke - nebol to chybný krok?
Nie. Napriek tomu, že na samom začiatku som nepatril k jeho jasným zástancom. Z hľadiska vybojovania zápasu o podobu demokracie na Slovensku to bolo veľmi dôležité. Pre SDK sme vzhľadom na náš malý elektorát síce neznamenali veľký prínos, ale SDK sa mohla ukázať ako "zjednotený front demokratických síl". Okrem toho, časť ľavicových voličov, ktorí z najrozličnejších príčin nechceli voliť SDĽ, mohli dať svoj hlas SDK, pretože do programu sme presadili mnoho z programu SDSS. Aj SDĽ sa pri formovaní vládneho programu mohla oprieť o spojenca v SDK.
Je nepopierateľné, že bolo dôležité dostať Slovensko späť na demokratickú dráhu. Predsa len, z čisto straníckeho hľadiska, SDSS sa ako ľavicový subjekt v rámci SDK úplne stratila. Svedčia o tom aj vaše nulové preferencie.
Sebakriticky musím priznať, že príčinu treba vidieť v nedostatku osobností, ktoré by výraznejším spôsobom prezentovali náš program navonok. Problém nie je len v SDK, ale v úrovni riadenia SDSS.
Medzi sociálnymi demokratmi sa hovorí vtip, že čím kratšie je človek vo vašej strane, tým vyššiu funkciu dostane. Ako sa na post štátneho tajomníka dostal František Kurej? Inklinoval predsa skôr k DU.
To nebola otázka straníckosti, ale otázka nominácie kandidáta. Zdalo sa nám, že pán Kurej je z hľadiska svojich schopností vhodným kandidátom. Pôsobil v odboroch a mal blízko k riešeniam sociálnych otázok.
Zrejme ste s ním ale neboli spokojní...
Teraz spätne sa to ťažko komplexne posudzuje, my sme ho z funkcie neodvolali.
Jaroslav Volf, Vladimír Drozda ani Dušan Faktor vás príliš vo svojich funkciách nezviditeľňujú.
Nie sme spokojní, vzhľadom na počet poslancov SDSS v SDK, s naším zastúpením v exekutíve, a to platí aj o nižších stupňoch štátnej správy. Sám som zdržanlivý vo vystupovaní na verejnosti, pretože by som bol rád, keby sa pozícia SDSS pre budúcnosť vyjasnila. Potom by sme mohli prezentovať dlhodobejšiu líniu aj z hľadiska integrácie.
Čo to znamená?
V historicky krátkom období nie je reálne zachovanie sociálnej demokracie ako samostatnej strany. Na to nemáme dostatok vnútorných síl a dôveryhodnosť. Preferencie to jasne dokazujú. SDSS si hľadá priestor, kde by mohla svoj program a medzinárodné krytie spojiť so stranou, ktorá je silnejšia a zachovať tak existenciu sociálnej demokracie.
Je pravda, že pred voľbami sa predstavitelia materských strán SDK dohodli, že SDK sa neskôr premení na klasickú koalíciu?
Dokument o tom neexistuje. Bol to jeden z možných variantov budúcnosti, ale len vo verbálnej rovine.
Aký bol váš osobný názor?
Pred voľbami som sa domnieval, že poslanci by sa mali vrátiť do materských strán a SDK by mala fungovať ako koalícia. Povolebný vývoj ale zmenil môj názor. Očakával som, že táto moc bude efektívnejšia a nastanú také zmeny, že návrat nedemokratických síl bude nemožný. Koalícia bude jednotnejšia, prevládne pocit štátnickej zodpovednosti.
Prečo ten pocit neprevládol?
Slovensko dosiaľ nevyprodukovalo takých štátnikov, ktorí by sa na politiku pozerali z výšky a videli by širšie súvislosti a ich zvládnutie. Naši politici väčšinou uprednostňujú len bezprostredné osobné, skupinové, stranícke, či ekonomické záujmy. Tlak verejnosti na zmenu správania je zatiaľ nedostatočný.
Keď sa začalo hovoriť o SDKÚ, spolu s Jozefom Krumpolcom ste koketovali s myšlienkou, že by sa sociálna demokracia zapojila do jej vytvárania. Je to pravda?
Ako jeden z možných variantov pre budúcu kontinuitu SDK som ponúkol premiérovi vytvorenie sociálnodemokratickej platformy, ktorá by bola súčasťou SDKÚ. Jemu táto myšlienka nebola cudzia, ale iným ideológom tohto subjektu sa zdala neprijateľná, keďže chcú budovať jasne pravicovú alebo stredopravicovú stranu.
Máte na mysli Ivana Šimka?
Napríklad aj pána Šimka, alebo najmä jeho.
Časť SDKÚ tvoria ľudia z DU, ktorí mali v roku 1993 silné väzby na sociálnu demokraciu. Napokon sa priklonili k liberálom a dnes sa posunuli ku konzervatívcom. Ako sa na nich pozeráte?
Na Slovensku je profilácia strán neukončená. Nemôžeme hovoriť, že strany reprezentujú veľké sociálne skupiny s podobnými záujmami a vyhranenými hodnotami. Časť z nich sú politickí pragmatici, ktorí vstupujú do strán pre efektívnejšie dosahovanie krátkodobých politických cieľov.
Od čias Alexandra Dubčeka trpíte výrazným deficitom osobností vo vedení SDSS, čo je osem rokov. Prečo to nejde posunúť dopredu?
Nenašla sa osobnosť, ktorá by zviedla úspešný zápas o presadenie sa v strane, jej prezentáciu na verejnosti a vytvorila priestor pre získanie dôvery ľavicových voličov, ktorí ju nemajú voči SDĽ. Veľa potenciálnych voličov ľavice sú veriaci kresťania, ktorí ale vnímajú SDĽ i sociálnych demokratov ako ateistické strany. Nemajú vlastne nikoho, komu by dôverovali a volia pravicové strany. Mám predstavu, ako by sa to dalo zmeniť.
SDSS už niekoľko mesiacov nefigurovala vo výsledkoch prieskumov verejnej mienky. Teraz sa preferencie vyšplhali "až" na 1%. Ako sa na to pozeráte?
Žiadnu jednoduchú odpoveď nepoznám, ale východiská existujú.
Na ústrednej rade v Banskej Bystrici ste sa údajne vyjadrili, že by ste vedeli ponúknuť alternatívu, znamená to, že by ste chceli kandidovať za predsedu SDSS?
Jaroslav Volf dobre číta politiku, vyzná sa v rokovaniach, pozná vzťahy. Na slovenské pomery je to politický pragmatik výrazného kalibru. Ale vo verejnosti si nedokázal vybudovať dôveru. Ak je na čele strany človek, ktorý si nedokáže získať dôveru, napriek dostatočnému času a priestoru, ani strana s dobrým programom sa nemôže presadiť. Ak strana nevyskúša zmenu na čele, nemôže sa vyhovárať na iné dôvody.
SOP vyšla s iniciatívou na spoluprácu, ktorá by mohla prerásť do spolupráce či fúzie. Ako sa vy staviate k tejto iniciatíveosobne?
Je to jeden z nových logických krokov, slová Pavla Hamžíka o fúzii však považujem za predčasné. Za dôležité pokladám ďalšie kroky. Je najvyšší čas, aby sa spojili ľudia, ktorí majú záujem vytvoriť na Slovensku silnú modernú sociálnodemokratickú stranu, ktorá by išla do volieb už v roku 2002 a jej súčasťou by boli všetky stredoľavé demokratické sily.
Ak by to mala byť koalícia viac ako štyroch strán, podľa zákona by to znamenalo získať vyše 10% vo voľbách. Je to na základe preferencií jednotlivých strán reálne?
Ak hovorím o širokej koalícii, nemusel by to byť problém. Existuje tu voličská základňa, ktorá vyjadrí svoje sociálne záujmy. Myslím na pracujúcich, zamestnancov, stredné vrstvy, mladých ľudí, drobných podnikateľov.
Jednou z hlavných príčin neúspechu Spoločnej voľby bolo, že vznikla narýchlo. Aké by mali byť časové horizonty pre integráciu ľavice pred voľbami?
Rozhodujúce kroky by sa museli udiať v budúcom roku. Keby to ešte nebolo formálne ukončené, musela by sa prinajmenšom prezentovať vôľa, aby ľudia vedeli, že sa takáto alternatíva reálne rysuje. Bol by to signál aj pre tých voličov, ktorí si ešte nevedia vybrať. Musí tu však byť politická, programová a personálna ponuka, ktorá by si získavala dôveru. Ak by sa tak stalo už v budúcom roku, nemuselo by to byť neskoro.
Keby sa vo všetkých stranách zachovali tí istí lídri, prinieslo by to nejaký efekt?
Pravdepodobne minimálny.
Treba urobiť generačnú revolúciu, alebo majú strany naozaj schopných ľudí, o ktorých však národ nevie, lebo nie sú vo vysokých funkciách?
Generačnú revolúciu nie, lebo to nie je len otázka veku politikov. Mali by nastúpiť noví ľudia, ktorí už majú za sebou zodpovednú prácu a sú schopní získať si dôveru.
Takúto myšlienku prináša už vyše roka Robert Fico. Ako by vyzerala pozícia Smeru v novom zoskupení?
Cez Roberta Fica sa ventiluje nespokojnosť voličov tejto vládnej koalície a on svojou pracovitosťou, dôveryhodnosťou, odhodlaním a ťahom na bránu akoby zosobňoval možnosť nástupu nových politikov, ktorí sú možno v druhej línii, alebo sa zatiaľ politicky neangažovali. V novom zoskupení by Smer nemal chýbať.
Fico ale zdôrazňuje svoju neideologickosť. Ako sa dá spojiť niečo také s fungovaním strany?
Bude tak robiť dovtedy, kým mu to vyhovuje. Skôr alebo neskôr sa musí ideologicky prejaviť, spriehľadniť. Dobre číta myslenie ľudí a neidentifikuje sa ani s pravicou, ani s ľavicou, ani s opozíciou, ani s koalíciou. V medziobdobí je to praktické.
Vy preferujete širšiu ľavicovú základňu, vrátane SDĽ. Hamžík skôr kladie dôraz na spoluprácu SOP s SDSS. Budete ho presviedčať, aby prehodnotil svoj názor?
Ďalšie kroky budú mať svoju logiku, tento prvý nie je fatálny. Aj Hamžík si uvedomuje, že treba pokračovať v integračnom snažení. Možno by naozaj nebolo dobré robiť také kroky naraz, ale musia byť jasné ciele.
Fico o tom povedal, že trikrát nula je nula a myslel pritom na preferencie.
Iste, naše dve strany nemusia dosiahnuť synergický efekt. Určité obavy mám aj ja v prípade, že neprinesieme nič nové. Ak sa po tomto priblížení neobjavia nové myšlienky a ľudia, ktorí ich budú prezentovať, také nebezpečenstvo existuje.
Kedy podľa vás dosiahne SDSS prah 5% voličských preferencií?
Ak by zostala ako samostatná strana, tak v roku 2006.
S hosťom Slova sa rozprávajú Martin Krno a Marián Repa
