Posledný účet československej federácie
Trvalo to dokopy sedem rokov, než sa konečne účtovne uzavrela existencia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Po Národnej rade Slovenskej republiky ju teraz schválil aj český parlament. Politici z oboch častí federácie, ktorí ziniciovali, uskutočnili a nesú zodpovednosť za jej rozpad, sa samozrejme nedokázali dohodnúť na vyúčtovaní vzájomných záväzkov a pohľadávok. Uskutočnilo sa niekoľko stretnutí premiéra Václava Klausa so slovenským predsedom vlády Vladimírom Mečiarom, ani jedna zo strán však nebola ochotná ustúpiť od svojich požiadaviek. Nech by sme voči vláde Miloša Zemana a Mikuláša Dzurindu mali akékoľvek, či už oprávnené alebo neoprávnené výhrady, možno im pripísať k dobru, že práve oni dokázali nájsť kompromis a problém uzavrieť. Pravda, predstavitelia opozície na oboch stranách rieky Moravy sa tiež paradoxným spôsobom dohodli na tom, že kompromis jednostranne zvýhodňuje tých druhých. Hoci na oficiálnej úrovni boli po rozpade federácie vzájomné vzťahy skôr chladné a formálne, u väčšiny príslušníkov našich národov sa zachoval pocit spolupatričnosti a blízkosti. Aj keď si v českej tlači občas môžeme prečítať povzdychy, že pre mladšiu generáciu sa slovenčina stáva čoraz viac cudzím jazykom, na Slovensku sa tento problém, zdá sa, zatiaľ neobjavuje. (Možno je to vplyvom českého dabingu v komerčných seriáloch, možno tým, že Osudy dobrého vojáka Švejka, ak si chcú zachovať autentickosť a osobitnú výpovednú hodnotu, sa prekladať nevyplatí.) Uzavretie účtov z delenia federácie v nás môže posilňovať nádej, že vzťahy medzi Slovenskou a Českou republikou sa nebudú obmedzovať iba na už tradičnú kultúru a obchod, ale že sa prehĺbia aj v ďalších oblastiach. Keď Rakúsko vstúpilo do Európskej únie, Rakúšania a Nemci s otvorenými fľašami šampanského na hranici medzi oboma krajinami oslavovali jej zrušenie. Vtedy mi prišlo na um, ako asi dlho bude trvať, pokiaľ urobíme podobné oslavy na slovensko-českom pomedzí. Súčasná bratislavská a pražská vláda aspoň deklarujú, že pre prípravu takýchto osláv urobia maximum. Lenže súčasne so zánikom česko-slovenskej hranice by mali zaniknúť aj ďalšie, napríklad s Maďarmi na Dunaji a s Poliakmi na Dunajci. Budeme ich zrušenie tiež oslavovať prípitkami šampanským ?
