Bánovčania majú obavy

Na začiatku bol jeden článok zo závodných novín. Pod textom, obsahujúcim zmes vyhrážok a osočovaní, bol podpísaní JUDr. Ing. Jozef Majský, prezident a.s. TATRA SIPOX. Zaujal ma, pretože človek, ktorý na verejnosti rád hovorí o svojom sociálnom cítení, vychŕlil zo seba na malom priestore neuveriteľné množstvo zloby.
Počet zobrazení: 1226

Na začiatku bol jeden článok zo závodných novín. Pod textom, obsahujúcim zmes vyhrážok a osočovaní, bol podpísaní JUDr. Ing. Jozef Majský, prezident a.s. TATRA SIPOX. Zaujal ma, pretože človek, ktorý na verejnosti rád hovorí o svojom sociálnom cítení, vychŕlil zo seba na malom priestore neuveriteľné množstvo zloby.

Spoločnosť VAB, a.s. v Bánovciach nad Bebravou, poskytovala kedysi prácu viac ako päťtisíc zamestnancom. Vyrábali sa tu nápravy pre Tatru Kopřivnice. Po nežnej revolúcii existovali určité predstavy o pretvorení podniku na zamestnaneckú akciovú spoločnosť. Napokon sa všetko skončilo inak. 27. septembra 1993 akcie VAP od FNM odkúpil Jozef Majský. Splatil iba prvú splátku a dodnes Fondu národného majetku SR dlhuje 150 miliónov korún. Podľa splátkového kalendára mal v období rokov 1995 -1999 každoročne splatiť 30 miliónov. Nestalo sa tak a na účte je veľká nula. Zo závodu, ktorý mal kedysi hodnotu 1,6 miliardy korún, zostalo iba torzo. Dnes podnik vyrába len asi jednu desatinu pôvodnej produkcie náprav pre kopřivnickú Tatru. Okrem toho sa tu robia rôzne zákazky pre nemeckých, rakúskych ale aj pre mnoho slovenských odberateľov. Firma mala záujem o výrobu špeciálnej techniky. Existoval projekt výroby nákladného automobilu vhodného pre armádu. Ministerstvo obrany vyjadrilo záujem o nákup 6000 kusov. Bohužiaľ, zostalo len pri zámere, lebo naša armáda nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aj keď nové autá by určite potrebovala.

V súčasnosti tu pracuje už iba 1357 zamestnancov a v najbližšom čase sa počíta s ďalším prepúšťaním. Ako nám povedala tajomníčka ZOOZ KOVO Mária Lachkovičová: "30. marca bolo ohlásené hromadné prepúšťanie 340 zamestnancov. Prakticky štvrtina ľudí by mala ísť mimo. Zamestnanci majú samozrejme obavy. Menné zoznamy zatiaľ nie sú známe. Toto nie je prvá situácia, ani výnimočný stav, pretože každý rok sa snaží pán Majský prepúšťať ľudí. Boli to vždy hromadné prepúšťania." Ďalšie hromadné prepúšťanie sa predbežne očakáva koncom roka. Ako ďalej hovorí pani Lachkovičová: "Zo strany pána Majského nie je záujem, aby sa objem výroby zvyšoval a aby ľudia mali čo robiť. Skôr sa to rieši len tým, že sa povie, že v strojárstve je všeobecný útlm a ľudí prepustí."

Pri pohári piva O tom, aká stiesnená nálada panuje medzi ľuďmi, som sa mal možnosť presvedčiť. Väčšina nevidí svoje perspektívy veľmi ružovo. Medzi robotníkmi bolo mnoho takých, čo vo fabrike odpracovali viac ako dvadsať rokov. Teraz, keď majú na krku päťdesiatku, si len veľmi ťažko nájdu nové zamestnanie. Tí, čo ešte v podniku robia, sú väčšinou ticho, a radšej sa k ničomu nevyjadrujú. Trocha zhovorčivejší sú večer pri pohári piva bývalí zamestnanci strážnej služby, dnes už nezamestnaní. Debatuje sa o všeličom a reč sa zvrtne aj na úsmevné témy. Jeden z nich (ktorí chcel zostať v anonymite) si spomenie na príhodu: "Bolo to dakedy v deväťdesiatom piatom roku. Počas nočnej služby som zvykol počúvať rádio. V piatok dávali v rozhlase Nočné dialógy. Raz tam bol aj Majský. Vtedy bola tá kauza s pontónmi. Ľudia telefonovali, chceli vedieť, čo je na tom pravdy. Majský vyhlásil, že ak niekto dajaké pontóny nájde vo fabrike, môže si prísť po odmenu. Klamal, pontóny tam boli. Chlapi vo fabrike ich potom celú noc odvážali kdesi preč a keď ráno došli ľudia, nebolo tam nič. To je Majský - fiškus!" Podľa reakcií ostatných sa zdá, že túto historku všetci poznajú.

Spomienky na minulosť vystriedajú úvahy o budúcnosti. Mestom sa šíri chýr o belgickej firme BEKAERT. Tá má záujem v Bánovciach investovať do výroby oceľových kordov do pneumatík pre nákladné aj osobné automobily. Prácu by tak našlo viac ako 900 ľudí, prevažne mužov. Jeden si povzdychne: "Bodaj by sme už mohli čosi robiť. Byť furt doma, však to je na šlaktrafenie!"

Jeho kamarát mal väčšie šťastie, prácu si našiel v Maďarsku: ,,Ľudia, keď zistili, aká je tu perspektíva, začali si hľadať zamestnanie v zahraničí. Vo VAB-ke predtým robili vysokokvalifikovaní zvárači, frézari, sústružníci, zámočníci. Tí išli prví preč!"

Odborári za plotom Z článku publikovaného v závodnom časopise je zrejmé, že Jozefovi Majskému najviac "lezú na nervy" miestne odbory KOVO. Jeho nevraživosť zašla až tak ďaleko, že odborári sa dostali mimo objektu fabriky. Tajomníčka ZOOZ KOZ Mária Lachkovičová to komentuje slovami: "Členovia výboru dali ešte do 25. apríla čas generálnemu riaditeľovi, aby vzniknutú situáciu riešil. Je to dosť nepríjemné, keď s nami ľudia komunikujú len telefonicky. Pán Majský mal jednoznačný záujem, aby nás dostal ďalej od fabriky. Pôvodne chcel, aby sme boli na sídlisku Sever, čo je odtiaľto päť kilometrov. Išlo mu o to, aby ľudia nemali za kým chodiť po radu." Z nasledujúceho rozhovoru som pochopil, prečo odbory tak ležia Majskému v žalúdku - lebo dôsledne obhajujú záujmy zamestnancov.

Odbory v ofenzíve Snahy Jozefa Majského o rozvoj podniku dospeli až tak ďaleko, že 16. februára v roku 1998 podala firma Venus projekt Slovakia s.r.o návrh na konkurz na a.s. VAB Sipox, v Bánovciach nad Bebravou. Ešte v marci sa majiteľ spoločnosti rozhodol vytvoriť novú spoločnosť Tatra Sipox. 7. mája 1998 rozhodol krajský súd v Bratislave, že VAB Sipox vstupuje do konkurzu. Zamestnanci VAB Sipox v polovici apríla uzatvorili - po dohode s odbormi - zmluvu, že tým, ktorí budú v druhej polovici apríla a v máji doma, vyplatia 60-percentnú náhradu mzdy podľa paragrafu 130. Odborári sa hneď po vyhlásení konkurzu snažili o stretnutie so správcom konkurznej podstaty. Informovali ho o situácii v podniku a upozornili na porušovanie zákonov v neprospech zamestnancov. Napriek dlhým rokovaniach sa so správcom nedohodli. Správca po tomto rokovaní odmietal s odborármi ďalej komunikovať.

V septembri začali zamestnanci VAB dostávať výpovede. Správca sa stále tváril, že je všetko v poriadku. Z chybného základu - 60-percentnej náhradnej mzdy - bola potom zamestnancom zle vypočítaná aj podpora v nezamestnanosti. Odborári podali návrh na odvolanie správcu konkurznej podstaty a obrátili sa na sudkyňu krajského súdu. Sudkyňa si však svoju funkciu príliš neplnila, a preto požiadali o pomoc premiéra. Z odpovede vyplývalo, že správca konkurznej podstaty porušuje zákon. Odbory sa nevzdávali a ďalej konali v zmysle zákona.

Ako hovorí tajomníčka ZOOZ KOVO Mária Lachkovičová: "Chvalabohu, po viac ako roku sa nám podarilo v januári vymeniť dozorujúcu sudkyňu." Po jej výmene došlo k situácii, že zamestnanci dostali vo februári vyplatené odstupné a takisto dostali doplatený rozdiel 40 % mzdy. "Teraz ešte vybavujeme, aj keď je to na dosť dlhé lakte, aby zamestnancom bola doplatená aj podpora," dodáva Mária Lachkovičová.

Tunel ako hrom Nová dozorujúca sudkyňa prejavila voči odborárom viac ústretovosti. Na poslednom pojednávaní hlavných veriteľov 22. marca, VÚB, ČSOB a Sociálna poisťovňa spolu s odbormi vyjadrili nesúhlas s počínaním správcu konkurznej podstaty. Spoločnosť VAB, ktorá mala kedysi hodnotu 1,6 mld. korún odklepol 22. decembra 1999 za 25 miliónov. O tom, že ide o príklad klasického tunelovania, niet pochýb. Stačí nahliadnuť do výpisu z Obchodného registra a zistíme, že v predstavenstve spoločnosti TS Slovakia z Košíc figurujú tie isté mená pánov Ing. Petra Medľa, Alfonza Flešára a Ing. Jozefa Húsku, ktoré môžeme nájsť medzi členmi firiem SIPOX. Prepojenie na Majského je teda zrejmé.

Byty Jedným z najpálčivejších problémov dneška je okrem hľadania si zamestnania získanie bytu. Za minulého režimu dala VAB-ka postaviť pre svojich zamestnancov okolo tisíc bytov. Aj tie sa stali predmetom Majského špekulácií. Notárskou zápisnicou boli byty prevedené na spoločnosť Tatrabyt. Táto spoločnosť hneď v novembri 1997 začala nájomníkom ponúkať podnikové byty na odpredaj. Cena dohodou bola pritom päťkrát vyššia, ako ponúkalo mesto. Rozhnevaní občania sa minulý rok obrátili na kompetentné orgány. Koncom marca im prišla odpoveď, ktorá potvrdila, že právo je na ich strane.

V stanovisku ministerstva financií vypracovanom riaditeľkou odboru právnych vzťahov JUDr. Jaroslavou Zányiovou sa uvádza: "Prevod bytov z VAB Sipox Tatrabyt s.r.o., ktorý bol uskutočnený notárskou zápisnicou z 23. 6. 1997 č.332/ 97, je neplatný právny úkon od začiatku. Podľa § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení zák. č151/ 1995 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nemohol VAB Sipox previesť vlastníctvo na iný subjekt ako štát, vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce s účasťou FNM SR. Tatrabyt s.r.o. nepatrí do žiadnej z uvedených skupín vlastníkov bytového fondu.

Svojím právnym úkonom VAB Sipox obišiel zákon a notárska zápisnica odporuje už uvedenému § 29 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Pretože ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, odporúčame Vám obrátiť sa na prokuratúru ako aj na gen. prokuratúru, aby uvedenú notársku zápisnicu preskúmala a následne vo veci konala.

Máte právo na kúpu bytu za cenu vypočítanej podľa § 18 uvedeného zákona, pričom kúpnu zmluvu s Vami musí uzavrieť VAB Sipox." Toľko slová právničky.

V súčasnosti nájomníci podnikových bytov podali napadnutie notárskej zápisnice na okresnú generálnu prokuratúru. Bolo by dobré, aby sa byty vrátili na spoločnosť VAB a potom na mesto. Z tisíc podnikových bytov bolo predaných asi len sto. Trojizbové byty sa ponúkali za 150 000 korún a jednoizbové za 80-tisíc. Byty pritom nemali opravené strechy a treba v nich urobiť generálku balkónov. Ak by si ich odkúpili, boli by za tieto veci zodpovední nájomníci.

Perspektívy rozvoja Našťastie región už nestojí a nepadá len na jednej fabrike, ale v poslednom období sa začínajú ukazovať prvé náznaky oživenia výroby. Zatiaľ sa však nedarí obnovenie tradičnej drevárskej výroby. Firmu ELMOS, patriacu pod bývalý nábytkársky podnik Mier Topoľčany, začiatkom roka zavreli a podobný osud čaká aj miestnu dyháreň. Od roku 1996 pôsobí v Bánovciach nemecká firma Gabor Slovensko zaoberajúca sa výrobou obuvi. O tom, že firme sa darí, svedčí aj ich záujem rozšíriť výrobu o 520 zamestnancov, pričom už dnes majú u Gabora prácu 720 pracovníci. Bánovce sú známe svojou textilnou výrobou, nejeden z nás má vo svojom šatníku košeľu značky Zornica. Tá chce tento rok rozšíriť svoju výrobu prostredníctvom 316 nových zamestnancov. V tom istom odbore sa darí aj ďalšej nemeckej firme Eterna, ktorá tento rok vytvorí 200 nových pracovných miest.

Napriek všetkým spomenutým pozitívam je v okrese Bánovce nad Bebravou stále 20-percentná nezamestnanosť. Nebyť aktívneho prístupu odborov zostali by bývalí zamestnanci VAB-ky ešte aj bez peňazí, na ktoré mali právoplatný nárok.

Mária Lachkovičová na záver dodáva: "Myslím si, že táto fabrika skončila aj preto tak, že zákony umožňujú lavírovanie. Pokiaľ na to ľudia nebudú poukazovať a tvrdo požadovať dodržiavanie platných zákonov, tak sa určite nepohneme ani o kúsok ďalej a budeme nevoľníkmi v štáte. S tým, že si nevieme vydobyť svoje práva sa vraciame o kus späť."

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984