Pokusné balóniky
Pre väčšinu občanov Slovenska sa privatizácia vďaka predchádzajúcej vládnej garnitúre stala synonymom rozkrádania. Nostalgia za minulým režimom spolu s novozískanou skúsenosťou s "poctivými privatizérmi - mečiarovcami" sú dôvodmi značnej nedôvery voči trhovému hospodár- stvu a súkromnému vlastníctvu.
Vie to určite aj nezávislý poslanec Robert Fico, ktorý dokáže vždy zahrať na tú správnu strunu a ulahodiť uchu nespokojného, potenciálneho voliča. O tom a o ničom inom bol jeho legislatívny návrh na presun právomocí z vlády na NR SR, pokiaľ ide o rozhodovanie v privatizácii strategických podnikov.
Mečiarove plány v roku 1996 Keby bolo možné brať slová bývalého premiéra Vladimíra Mečiara vážne, už v roku 1996 by sme mali aspoň o privatizáciu bankového sektora "postarané", aj keď pravdepodobne "po mečiarovsky". Mečiar v januári 1996 vyhlásil, že "do konca tohto mesiaca, najneskôr v polovici februára bude ukončená privatizácia bankových štruktúr. S výnimkou NBS, všetko ostatné bude súkromné". Odvtedy prešli štyri roky a privatizácia bánk nás stále iba čaká. Samozrejme s tým rozdielom, že teraz na ozdravenie bánk pôjde z vreciek daňových poplatníkov 100 mld. korún, ak nie viac. To je len jeden príklad na ilustráciu, koľko nás vlastne môže stáť odďaľovanie privatizácie.
Ak by R. Ficovi naozaj ležalo na srdci blaho občanov, tak by sa naopak usiloval o čo najskorší prechod majetku štátu do súkromných rúk. Je zrejmé, že pokiaľ štátne podniky a banky riadia manažéri dosadení do funkcií politickou nomináciou straníckych aparátov, tak výška korupcie a miera netrasparentnosti bude obrovská. Po príklady, kedy partajokracia, ktorá prerastie všetkými úrovňami spoločnosti a začne ohrozovať samotné princípy demokracie, nemusíme chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť do susedného Rakúska.
Chybičky krásy Pokiaľ Jozef Migaš na spoločnej tlačovej besede SDĽ a Smeru s Ficovým návrhom viac-menej súhlasil, podstatu ficovského populizmu v plnej nahote odhalil jeho bývalý stranícky kolega Ladislav Orosz. Ten poukázal na viaceré konkrétne fakty, ktoré akosi nezávislému poslancovi unikli. Totiž, že žiadne európske zákonodarstvo nepodriaďuje privatizáciu strategických podnikov ústavnej väčšine v parlamente. Ďalej exkolegovi osviežil pamäť, pretože koalícia už dávno splnila jeho požiadavku, aby minimálne 51% akcií v strategických podnikoch zostalo v rukách štátu (s výnimkou Slovenských telekomunikácií). O. i. pripomenul, že to bol aj Fico, kto ešte ako člen SDĽ stál pri zrode novely zákona o veľkej privatizácii. Podľa nej musí každý privatizačný projekt vlády posúdiť NR SR.
Ak možno v niečom s Ficom súhlasiť, tak určite v pohľade na nakladanie so získanými financiami z privatizácie: "Peniaze, ktoré sa majú získať z privatizácie tohto rodinného striebra nebudú podľa všetkého veľmi efektívne využité. Podstatná časť z nich pôjde na vykrytie deficitu štátneho rozpočtu, čo považujeme za ekonomickú samovraždu. My sa skôr pozeráme do budúcnosti, ako bude môcť štát využívať pravidelné zdroje z takéhoto majetku."
Jeho obavy sú určite opodstatnené, pretože ministri si už teraz delia peniaze z privatizácie telekomunikácií. Zo 40 mld. nemá ísť pritom na splatenie dlhopisov FNM nič. Príjmami z privatizácie chce vláda lepiť finančné diery v rezortoch. Už v rozpočte na rok 2000 schválila program tzv. rozvojových projektov za vyše 22 mld. korún. Ministerka privatizácie Mária Machová síce tvrdí, že spomínaná suma sa použije na riešenie zadlženosti, "čo je podstatný rozdiel", avšak nastavené ruky ministrov Pavla Kanisa, Milana Ftáčnika či Petra Magvašiho svedčia o niečom inom. A tak sa na miesto naštartovania reformy dôchodkového systému použije 5,3 mld. na zvýšenie dôchodkov...
Nová expertka na ekonomiku Na téme privatizácie si vždy ktosi rád prihreje polievočku. V tomto smere nie je Fico ničím výnimočným. Zaujímavé je ale sledovať šéfku národniarov vyjadrujúcu sa k ekonomickým otázkam. Anna Malíková si uvedomila, že momentálne viac "letí" privatizácia ako ohrozovanie Slovenska Maďarmi, a tak do tejto problematiky skočila rovnými nohami. Pri stretnutí s lídrom Smeru sa nechala počuť, že "okrem možnosti privatizácie je tu aj možnosť reprivatizácie strategických podnikov po parlamentných voľbách, čo by si mali uvedomiť i prípadní zahraniční investori". Na tomto mieste sa žiada dodať, že po takýchto vyhrážkach sa sem investori určite nepohrnú a my ešte bohvie ako dlho budeme márne klopať na bránu OECD.
Na rozdiel od perliacej kolegyne z SNS, Fico bude vypúšťať viacero testovacích balónikov, aby mohol sondovať ochotu budúcich potenciálnych koaličných partnerov. Zdá sa, že prvé signály od Mikuláša Dzurindu sú viac ako pozitívne. Aj iniciátor založenia SDKÚ začína hovoriť, že s privatizáciou prirodzených monopolov sa netreba ponáhľať. Takže o neúspechu Ficovej politiky zatiaľ nemôže byť reči.
