Politický zemepis časť 19

Portugalsko
Počet zobrazení: 895

Portugalsko

V krajine žije 9,964 milióna obyvateľov, z nich 99,5 % tvoria Portugalci (vrátene portugalských Galíjčanov a Rómov), zvyšok Maročania, Brazílčania, Španieli, Angličania a iní. 94,5 % obyvateľstva sa hlási k rímskym katolíkom, 0,6 % k protestantom.

Koncom roku 1962 vznikol Vlastenecký front národného oslobodenia Portugalska, ktorý zjednocoval širšie spektrum protisalazarovskej opozície. Keď sa diktátor Salazar v septembri 1968 po mozgovej príhode vzdal úradu, do funkcie prezidenta nastúpil Marcelo Caetano. Parlamentné voľby v r. 1969 väčšina opozície bojkotovala a ďalšie v r. 1973 označila za frašku. V apríli 1974 Hnutie ozbrojených síl, ktoré viedli demokratickí dôstojníci, uskutočnilo prevrat. Podarilo sa im presadiť zásadné demokratické a sociálne reformy a pripraviť demokratické parlamentné voľby. Portugalsko je dnes jedinou krajinou NATO, ktorá má v ústave uzákonené smerovanie spoločnosti k socializmu.

Podľa ústavy sa prezident volí všeľudovým hlasovaním raz za päť rokov. Nemá iba reprezentačnú funkciu. Je predsedom Štátnej rady, hlavným veliteľom ozbrojených síl, môže rozpustiť parlament, menuje premiéra, 16 členov poradného zboru, vrátane ombudsmana. V marci 1996 sa stal hlavou štátu socialista Jorge Sampaio, ktorý vo voľbách získal 53,8 % hlasov. Suverénne vyhral aj v ďalších voľbách v januári 2001, keď zaň hlasovalo 55,76 % voličov.

K ľavicovým politickým stranám patrí PS (Socialistická strana), ktorá predstavuje klasickú európsku ľavostredovú sociálnodemokratickú stranu. PCP (Portugalská komunistická strana) zastávala dlhé roky dôsledne prosovietsku orientáciu. Od r. 1985 funguje v koalícii pod názvom CDU (Koalícia demokratickej jednoty), ktorá združuje radikálnu ľavicu a ekologistov - PCP, MDP, UDP a OV. MDP (Portugalské demokratické hnutie) bolo založené ako antifašistická ľavicová organizácia v r. 1969. UDP (Ľudový demokratický zväz) je radikálno-ľavicová strana a OV je strana zelených. BE (Ľavicový blok) predstavuje koalíciu ultraľavicových strán a medzi jeho voličmi má značný podiel radikálna inteligencia. Medzi pravicovocentristické subjekty v Portugalsku patrí PSD (Sociálnodemokratická strana), ktorá vládla v rokoch 1986-95. CDS (Demokratický a sociálny stred) založený v r. 1974 sa dnes volá PP (Ľudová strana) a má pravicovú kresťanskodemokratickú orientáciu.

Portugalský jednokomorový parlament (Asenblé) má 230 členov, ktorí sa volia pomerným princípom na štyri roky. Po voľbách z októbra 1999 je v parlamente takéto rozloženie mandátov: PS 113, PSD 83, PCP 17 (z toho zelení 2), PP 15, BE 2.

Rumunsko

V krajine žije 22,67 milióna obyvateľov, z toho 89,4 % tvoria Rumuni, 7,1 % Maďari, 1,8 % Rómovia a pod 1 percento majú Nemci, Ukrajinci a Rusíni, Lipovania (Rusi žijúci pri delte Dunaja), Turci, Srbi, Tatári a Slováci (asi 21 000). 86,8 % obyvateľstva sa hlási k pravoslávnym, 3,5 % k reformovaným, 1 % k luteránom a 0,5 % k rímskym katolíkom.

Po páde Ceausescovho režimu na konci roku 1989 sa dočasnej vlády ujal Front národnej spásy, ktorý vydal dekrét o obnovení politických strán. Front sa začal štiepiť na prozápadné krídlo Petre Romana a tradicionalistov Iona Iliesca. Po prvých voľbách v r. 1992 vládla do r. 1996 etatistická ľavica, vedená Iliescom, opretá o malé strany radikálnej ľavice a nacionalistov. Po druhých parlamentných a prezidentských voľbách víťazná opozícia vytvorila vládu širokej koalície, v ktorom dominovala pravica, zložená z kresťanských demokratov a liberálov. Traja premiéri sa v rôznej intenzite pokúšali o radikálnu ekonomickú reformu. Iliescu a jeho strana sa vrátili po štyroch rokoch k moci. Hlavnou opozičnou silou sa stalo Veľké Rumunsko.

K ľavému stredu a ľavici patril FSN (Front národnej spásy), široké ľudové hnutie, vedúca sila po páde N. Ceauşesca. Z krídla stojaceho za Iliescom vznikla PDSR (Sociálnodemokratická strana Rumunska). Časť stojaca za Romanom sa premenovala na PD (Demokratickú stranu), ktorá je sociálno - demokratickým subjektom. PSDR (Sociálnodemokratická strana Rumunska) je len názvom príbuzná PDSR a vznikla mimo dedičstva Frontu národnej spásy. K radikálnej postkomunistickej ľavici patrí PSM (Socialistická strana práce). CDR (Demokratický konvent Rumunska) predstavoval pravicovú koalíciu kresťanských demokratov, liberálov a ekologistov, ktorá sa v posledných voľbách do parlamentu nedostala. PNL (Národno-liberálna strana) vznikla zlúčením šiestich liberálnych strán. Medzi národnostné strany patrí UDMR (Maďarský demokratický zväz v Rumunsku). Umiernené krídlo v ňom vedie Béla Markó, radikálov biskup László Tökés. PRM (Veľké Rumunsko) vzniklo ako ultranacionalistická strana. Jej predsedom je Corneliu Vadim Tudor, podpredsedom banícky odborársky predák Miron Cozma. PUNR (Strana rumunskej národnej jednoty) združuje umiernených nacionalistov, ktorých vedie Gheorghe Funar. Strana má blízko k organizácii Vatră Romănescă.

Rumunský parlament má dve komory. Snem má 345 miest a Senát 143. Voľby sa uskutočňujú podľa pomerného princípu raz za 4 roky. Strany musia prekročiť trojpercentnú hranicu. Volených 19 poslancov reprezentuje v sneme osobitne navyše malé etnické menšiny. V tomto smere je rumunský volebný zákon najústretovejší voči národnostným menšinám medzi európskymi štátmi. Po voľbách z novembra 2000 majú strany v parlamente takéto mandátne zastúpenie: PDSR 142, PRM 84, PD 31, PNL/PNLC 30, UDMR 27, etnické skupiny 19, PSDR 7 a PUR (Humanistická strana) 6.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984