Správa o stave integrácie

Komisionálne skúšky sa skončili azda pre všetkých poslucháčov dennodenného štúdia trhových mechanizmov a západnej demokracie dobre. Hodnotiace správy Európskej komisie, označované aj ako "posledné predmaturitné vysvedčenia", nešetrili dobrými známkami a konštatovali takmer u všetkých kandidátov vstupu do Únie uspokojenie so stavom príprav
Počet zobrazení: 1104

Komisionálne skúšky sa skončili azda pre všetkých poslucháčov dennodenného štúdia trhových mechanizmov a západnej demokracie dobre. Hodnotiace správy Európskej komisie, označované aj ako "posledné predmaturitné vysvedčenia", nešetrili dobrými známkami a konštatovali takmer u všetkých kandidátov vstupu do Únie uspokojenie so stavom príprav. Spokojnosť zaznieva ešte aj z tých krajín, s ktorými sa všeobecne rátalo ako so zaostávajúcim peletónom. Otázne však ostáva, či napríklad zmienka o "dosiahnutí pokroku počas prípravy na vstup" je v prípade jedného balkánskeho štátu dostatočným dôvodom na uspokojenie.

Niet pochýb, že sa podobné správy ihneď stávajú vhodnou zbraňou vo vnútropolitickom boji. Vládne strany sú aj teraz na koni a opozičné pripomínajú pretrvávajúce nedostatky, ktoré by ony vedeli včas odstrániť. Euroskeptik Václav Klaus v susednom Česku, ktorý je rozpoltený už pre svoju účasť na projekte tamojšej opozičnej zmluvy, nevidí správu "zas až tak pozitívne", hoci je určite pre našich západných susedov lepšia ako vlani a podľa niektorých prameňov taký dobrý posudok Praha ešte nedostala.

Za najpriaznivejšiu hodnotiacu správu pre Slovensko v posledných štyroch rokoch označil "tú našu" hlavný vyjednávač SR s Európskou úniou Ján Figeľ. Premiér Mikuláš Dzurinda aj vymenoval tri faktory, ktoré majú na tomto hodnotení najväčšiu zásluhu. Za prvý označil prijatie novely Ústavy SR, za druhý začiatok reformy verejnej správy a tretí principiálnu ekonomickú politiku. Jej výsledky vraj majú už čoskoro pocítiť aj občania. Tí však zatiaľ cítia najmä škrty vo verejných výdavkoch a míľové vzďaľovanie sa od pojmu "sociálny štát", pri ktorého spomenutí sa vicepremiérovi Ivanovi Miklošovi zrejme otvára nôž vo vrecku.

Európska integrácia dostáva v poslednom čase pozoruhodné impulzy. Pred budúcoročným pražským zasadaním NATO, na ktorom sa má rozhodnúť o rozšírení aliancie o nových členov, sa začínajú popri už známych favoritoch (Slovensku a Slovinsku) spomínať aj pobaltské republiky z bývalého Sovietskeho zväzu a hádam pribudnú i ďalšie tipy. EÚ vraj dokonca pripravuje veľký tresk, čo by mohlo napríklad znamenať, že by sa namiesto doterajších pätnástich členov v roku 2004 mohlo v únii ocitnúť až dvadsaťpäť.

Utiahne doterajší systém fungovania EÚ naraz takýto batoh uchádzačov? Nezačne sa vytvárať diferenciácia medzi jednotlivými členskými krajinami, ktorá je zrejmá už po posledných rokovaniach spomínaného zoskupenia? Nevytvorí sa silné niekoľkočlenné jadro uplatňujúce voči štátom nižšej kategórie osobitnú jadrovú politiku? Samotná myšlienka integrácie je nesporne dobrá vec. Vytváranie veľkých celkov uľahčí vzájomné obchodovanie, prenášanie vedeckých poznatkov, ovplyvňovanie kultúr... Ide však o to, aby nešlo o jednosmernú ulicu, aby mocenské páky nevzali do rúk nadnárodné monopoly a nevyužívali otváranie hraníc a trhov na svoje ďalšie obohacovanie i zvyšovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými. Možno o dvadsať rokov by mali terajšie kandidátske krajiny vystaviť svoje hodnotiace správy tým, ktorí ich teraz budú prijímať. A všetkým by mali svoje hodnotenie vystaviť aj občania - voliči. Ak v tom čase ešte bude existovať nejaká zmysluplná politickoekonomická alternatíva.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984