Sociálne orientovaný či neoliberálny systém?

V Nemeckej spolkovej republike (NSR) sa podľa štatistík priemerná dĺžka života za posledných sto rokov zdvojnásobila a stále stúpa, pričom počet pôrodov klesá. Znamená to, že pomer prispievateľov a poberateľov dôchodkového zabezpečenia sa mení.
Počet zobrazení: 1268

V Nemeckej spolkovej republike (NSR) sa podľa štatistík priemerná dĺžka života za posledných sto rokov zdvojnásobila a stále stúpa, pričom počet pôrodov klesá. Znamená to, že pomer prispievateľov a poberateľov dôchodkového zabezpečenia sa mení. Prognózy hovoria, že v roku 2050 bude oproti 9 ľuďom nad 60 rokov 10 ľudí v produktívnom veku. Ak v roku 1990 pripadali na jedného dôchodcu štyria zárobkovo činní, v roku 2040 to už nebudú ani dvaja. V roku 1960 bola dĺžka poberania dôchodku 11 rokov, v súčasnosti je to o šesť rokov viac. Ak k tomu pridáme stúpajúci počet zárobkovo činných žien, pracovnú dobu na pol úväzku, dlhší čas vzdelávania a podobne, zistíme, že demografické zloženie nemeckej spoločnosti sa podstatne mení.

Ak by krajina chcela udržať výšku dôchodkov na súčasnej úrovni a bez uskutočnenia reformy, výška jednotlivého príspevku by sa musela zvýšiť. To by však - a to si predkladateľ reformy minister práce Walter Riester veľmi dobre uvedomuje - malo negatívny vplyv na hospodársky rast a zamestnanosť. Pribudli by totiž vedľajšie mzdové náklady a počet pracovných miest by sa znížil. Z čoho však bude žiť generácia dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov? Hlavnou výčitkou kritikov na adresu ministra Riestera je, že pri vypracovaní nového systému sa upriamil na neoliberálny model, ktorý v roku 1994 vyvinuli experti Medzinárodného menového fondu a OECD.

Vyrovnávacie nástroje Základom reformy sú tri pilere systému dôchodkového zabezpečenia: zákonom stanovená minimálna základná hranica dôchodkového zabezpečenia (financovaná zamestnávateľmi a zamestnancami), privátna dôchodková starostlivosť a dobrovoľné formy privátneho pripoistenia. Východiskom pre realizáciu posledných dvoch pilierov sú posilnené finančné trhy, na ktorých výkonnosť sa reforma spolieha.

Nový pilier, teda zvýšená privátna dôchodková starostlivosť má zabezpečiť, aby systém zostal stabilný do roku 2030. Od 1. januára 2001 si môžu všetci prispievatelia založiť a napĺňať kapitálové účty: každý rok 0,5 percenta hrubej mzdy, aby sa v roku 2008 dosiahli 4 percentá. Na privátnej doplnkovej starostlivosti sa nemusia podieľať zamestnávatelia ako doposiaľ, ale ak sa rozhodnú tak urobiť, štát im poskytne priame dotácie alebo jednu z foriem oslobodenia od daní.

Ako vidno, reforma smeruje k zníženiu sadzby príspev-kov do prvého piliera. V súčasnosti poklesli z 20,3 na 19,3 percenta a do roku 2020 to bude až na 18,8 percenta.

Aby sa však výška sadzieb naozaj naplnila, použili Nemci vyrovnávací zdaňovací nástroj, ktorým zabezpečia, že úroveň dôchodkov do roku 2030 nedosiahne menej ako 64 percent hrubej mzdy a príspevky nebudú mať hodnotu vyššiu ako 22 percent. Začiatočná hranica zdaňovania bude mať v roku 2011 hodnotu 0,3 percenta a v roku 2030 dosiahne plnú výšku v podobe 6 percent. Vtedy by mala hodnota privátneho piliera dosahovať pre všetkých prinajmenšom súčasnú úroveň.

Aby sa však nezabudlo na súčasných dôchodcov: poproduktívny príjem budú mať zabezpečený všetci, ktorí v súčasnosti poberajú dôchodok, alebo sa do roku 2010 stanú jeho poberateľmi. Táto lehota predstavuje ochranu od strany štátu, pretože uvedená skupina nemala príležitosť na vybudovanie vlastnej doplnkovej starostlivosti.

Vzniknú aj deficity Zmena prichádza najmä pre ženy: ich dôchodky sa konečne nebudú odvíjať od dôchodkového poistenia mužov. Ak sa manželia dohodnú na nárokoch na dôchodok, ktoré vznikli počas ich spoločného manželstva, môžu ich uplatniť podľa partnerského dôchodkového práva. Do výpočtu dôchodku sa zahrnie i čas strávený pri výchove detí. Ak bude žena alebo muž počas prvých 10 rokov veku dieťaťa pracovať na polovičný úväzok, v prospech dôchodku sa im zaráta suma do výšky 100 percent priemerného platu.

Poďme však k výhradám kritikov. Podľa nich pozitívne sociálnopolitické dôsledky Riesterovej dôchodkovej reformy vôbec nie sú trvalé. Práve pre dobrovoľnú výšku výdavkov na privátne zabezpečenie vznikne v oblasti sociálneho zabezpečenia strata asi 23 mld. nemeckých mariek. Úľavy na daniach budú stáť ďalších 20 miliárd. Ďalej, do roku 2008 bude zhruba 40 mld. mariek verejných financií prerozdelených do fondov privátnych poisťovacích spoločností. Straty, ktoré tak vzniknú vo sfére nemocenského poistenia, povedú buď k vyšším príspevkom, alebo k odbúraniu výkonov.

Prinajmenšom rovnako dôležité sú však dôsledky na sociálnu sféru. Privátne penzijné fondy spravidla preferujú veľmi krátkodobú investičnú politiku, orientovanú na maximálny zisk. Znamená to, že sa usilujú dopracovať k čo najväčšiemu zisku pripadajúcemu na akciu. Účasť na produktívnom majetku, ako sa investovaniu na kapitálové účty hovorí, týmto spôsobom zvyšuje tlak na zamestnávateľov v oblasti prepúšťania zamestnancov. Okrem toho prinesú kapitalizačné účty aj rozdelenie dôchodcov na bohatších a chudobnejších. Zdá sa, že nemeckí sociálni demokrati zobrali slogan každému podľa jeho zásluh naozaj vážne.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984