Cena ropy je nielen ziskovou, ale aj ekonomickou kategóriou
Štrajkovať sa začalo vo Francúzsku, ktoré má v tejto činnosti dlhú tradíciu. Prví boli rybári, za nimi nasledovali poľnohospodári a vodiči taxíkov a v začatom proteste pokračovali autodopravcovia. Vláda Lionela Jospina sa pokúšala upokojiť situáciu, čo sa jej v závere uplynulého týždňa podarilo. Minulý štvrtok protestovali Briti, začiatkom tohto týždňa ich nasledovali belgickí a nemeckí kolegovia.
Celý štrajk sa týkal ceny ropy a s ňou súvisiacich cien benzínu, nafty a daní, ktoré sa z týchto surovín odvádzajú. Neustále sa zvyšujúca cena pohonných hmôt mala za následok blokádu najdôležitejších rafinérií a skladísk pohonných látok vo Francúzsku. Neskôr bolo palivo už len na prídel a dokonca sa obmedzili vnútroštátne lety s výnimkou liniek do Paríža. Organizovaní taxikári a vodiči kamiónov žiadali tamojšiu vládu, aby znížila dane z palív, pretože ich cena vzrástla len za tento rok o 40 %. Hoci socialistická vláda pod vedením Lionela Jospina argumentovala, že od svojho nástupu v roku 1997 nezvýšila daň na pohonné látky, predsa len bola nútená rokovať so zástupcami odborových organizácií autodopravcov. Dôvodom konca blokády bol ich súhlas s ponukou vlády na poskytnutie kompenzácií za rastúce ceny nafty a benzínu.
Pokračujú ďalšie štáty EÚ Neúmerne vysoká cena ropy bola dôvodom začatia štrajku aj v Belgicku. Tamojšia federácia prepravcov už dlhší čas žiada od vlády, aby sa zaviedlo tzv. palivo pre profesijné skupiny, ktoré by malo inú cenu ako bežne predávaný benzín. Nedeľný protest mal byť prvým upozornením pre vládu a týka sa najmä vysokej ceny za pohonné látky, ale aj privysokých odvodov zo mzdy. Belgický minister dopravy však odmieta takéto obvinenia, pretože daň na liter benzínu predstavuje v Belgicku 51,8 %. V prípade Francúzska je hodnota dane 61,8, v Nemecku je to 59,7 a vo Veľkej Británii 75,4 percenta.
Nemecký minister financií Hans Eichel na margo požiadaviek dopravcov vo svojej krajine povedal, že špecifické zníženie daní by bolo úplne zlým signálom pre OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu). "Krajiny ťažiace ropu by si tak mohli myslieť, že majú ešte viac priestoru na zvyšovanie cien," dodal Eichel.
Hoci Európska komisia začiatkom tohto roka predpovedala vyššie ceny ropy, ktoré by mohli na svetových trhoch dosiahnuť hodnotu 24,5 USD za barel, jej predstavitelia iste nečakali, že už v septembri bude cena o 10 dolárov vyššia. Komisárka pre energiu Loyola de Palacio sa preto rozhodla po apeloch zo strany USA požiadať OPEC o zmiernenie svojho postoja voči vývoju cien ropy, čo by viedlo k prijateľnejším cenám. Strany - teda EK a OPEC - však po telefonickom rozhovore ku konečnému rozhodnutiu nedospeli.
Ťažko dosiahnuť kompromis OPEC je teda strašidlom zodpovedným za súčasný chaos na ropných trhoch. Organizácia, ktorej členmi je jedenásť krajín s územím bohatým na ropu, totiž veľmi dobre využíva všetky nástroje, pomocou ktorých môže ešte viac zvyšovať svoje zisky. Štatút OPEC-u hovorí, že všetky jeho rozhodnutia musia byť členmi prijaté jednomyseľne. Ak si predstavíme, aké rôzne dokážu byť ich požiadavky, je len jasné, že ku kompromisu dochádza veľmi ťažko. Základná požiadavka importérov ropy je zvýšiť jej ťažbu, aby tak mohli klesnúť ceny na svetovom trhu. Rozhodnutia OPEC-u o cene padali jedno za druhým: v marci sa hovorilo o zvýšení ťažby o 500-tisíc barelov denne, v polovici júna bol zámer zvýšiť ťažbu o 708-tisíc barelov za deň. Každý ústupok vývozcov ropy však vyžaduje ústupok, resp. prispôsobenie sa zo strany trhu. Napríklad spomínané polmiliónové barelové zvýšenie sa viazalo na ustálenie maximálnej ceny ropy: ťažba sa zvýši, ak priemerná cena koša siedmich druhov ropy vyprodukovanej kartelom a Mexikom zotrvá 20 dní nad hranicou 28 dolárov za barel. Vysoká cena ropy má ale aj iný ako negatívny rozmer: jej maximálna či minimálna hranica je totiž predpokladom pre jej racionálne využitie. Pretože ide o prírodnú surovinu, jej zásoby - hoci v súčasnosti dosť veľké - sú ohraničené a jedného dňa sa minú. Cena ropy teda z tohto pohľadu nemôže byť priveľmi nízka, aby sa zabránilo jej zbytočnému plytvaniu. Azda však už ľudstvo bude v čase minutých zásob využívať iné zdroje energie…
V súvislosti s vysokou cenou ropy klesajú jej zásoby u importérov. Každý totiž vyčkáva na nasledujúce zasadanie OPEC a zmeny, na ktorých sa členské štáty dohodnú. Napríklad v USA poklesli podľa správy Amerického ropného inštitútu zásoby ropy v USA v priebehu leta na najnižšiu úroveň od roka 1976.
Ťažba sa zvýši Posledná schôdzka OPEC sa konala uplynulú nedeľu vo Viedni, kde má OPEC sídlo, a svet očakával prehodnotenie a zvýšenie ťažobných kvót členských štátov. Podľa správy agentúry Reuters informoval saudský korunný princ Abdalláh amerického prezidenta Billa Clintona, že od nedeľňajšieho zasadania očakáva zvýšenie ťažby o 700-tisíc barelov denne. Avšak OPEC už v súčasnosti prekračuje kvóty dohodnuté v lete o 500-tisíc barelov denne. Ročný priemer cien ropy ťaženej krajinami OPEC tvoriaci 26,50 USD za barel je pre importérov privysoký. Hlavný argument OPEC-u však znie, že nebude priveľmi zvyšovať ťažbu, aby nenastala situácia spred dvoch rokov, keď sa na trhu s ropou dosiahol prebytok a jej cena tak poklesla na 10 USD za barel. Je otázne, či sa ťažba dokáže zvýšiť natoľko, aby sa zabránilo nedostatku palív na zimu na severnej pologuli.
Nedeľný summit najväčších exportérov ropy na svete však priniesol pomerne povzbudivé vyhliadky. Rozhodlo sa, že desať štátov zvýši dennú produkciu spolu o 800-tisíc barelov denne, čo je nárast o 3 % s konečnou ťažbou 26,5 mil. barelov denne. Uvidíme, ako bude reagovať trh.
