Dôraz na vojenskú spoluprácu

Podľa ruských odborníkov patrí medzi nemnohé úspechy zahraničnej politiky Ruskej federácie (RF) od roku 1995 predovšetkým zlepšenie rusko-čínskych vzťahov. Práve v tomto období sa Čína stala najväčším odberateľom ruských zbraní, zbraňových systémov a špičkových vojenských technológií.
Počet zobrazení: 1461

Podľa ruských odborníkov patrí medzi nemnohé úspechy zahraničnej politiky Ruskej federácie (RF) od roku 1995 predovšetkým zlepšenie rusko-čínskych vzťahov. Práve v tomto období sa Čína stala najväčším odberateľom ruských zbraní, zbraňových systémov a špičkových vojenských technológií.

Po útoku stíhačiek NATO na veľvyslanectvo Čínskej republiky v Belehrade pozvali na Ministerstvo zahraničných vecí ČĽR v Pekingu veľvyslanca USA, aby mu tlmočili protest Číny s odkazom na fakt, že "...NATO bez ohľadu na Chartu OSN a varovanie medzinárodného spoločenstva vrátane Číny otvorene prevádzalo vojenskú inváziu..." V ten istý deň telefonoval minister zahraničných vecí RF I. Ivanov svojmu čínskemu kolegovi a vyjadril čínskej strane "...súcit a sústrasť nad raketovým útokom NATO..." Balkánska akcia NATO sa svojím spôsobom stala katalyzátorom už dlhšiu dobu prebiehajúceho procesu - vytvárania nového východného bloku Rusko-Čína-India. V praxi sa tak napĺňa jeden zo strategických cieľov Ruska. Maximalizovať spoluprácu s Čínou a eliminovať možné vplyvy Japonska a Južnej Kórey v geopolitickom priestore Ázie a súbežne po rozhodnutí o rozšírení NATO znovuzískať svoje pozície v Európe. Tokio a Washington na túto tendenciu reagovali v predstihu tým, že artikulovali svoju pripravenosť vytvoriť v Ázii systém protiraketovej obrany, pričom potenciálnymi protivníkmi sú Čína, Rusko a hladujúca Severná Kórea.

Námorná technika a spolupráca

Samozrejme že Moskva pri svojich ďalších strategických úvahách hľadí na Čínu predovšetkým ako na krajinu, ktorej ekonomický potenciál bude v blízkej budúcnosti nezanedbateľný. Ekonomickí odborníci v Moskve predpokladajú, že Čína sa stane jednou zo svetových ekonomických veľmocí so stabilným sociálno-ekonomickým potenciálom. Tempo tvorby HDP do roku 2010 má dosiahnuť úroveň 7,4%, pričom svetový priemer je 1,1%. Čínski ekonómovia predpokladajú ročný prírastok HDP 8,25%, zvýšenie ročného priemeru príjmov obyvateľstva o 7% za súčasného zvýšenia technologickej úrovne a zmien v štruktúre výroby.

Pri vzťahu Rusko - Čína je potrebné sledovať predovšetkým tendencie v reštrukturalizácii čínskej armády, kde Čína úzko spolupracuje s Ruskom. Ich spoločné aktivity vo vojenskej oblasti majú vôbec v poslednom období vysoké tempo. Nedávno čínskym námorným silám odovzdali ponorku vyrobenú v Rusku. Na základe medzivládnej dohody o vojensko-technickej spolupráci medzi Ruskom a Čínou, Moskva dodá ešte 8 ponoriek tejto triedy. Vyrábajú sa od roku 1986 a ZSSR, neskôr Ruská federácia z nich zatiaľ predali šesť Indii, po dve Alžírsku, Iraku a Číne a po jednej Líbyi, Poľsku a Rumunsku. Podľa ruských vojenských expertov dodávka ponoriek neohrozuje národnú bezpečnosť Japonska a Južnej Kórey a nenaruší vojensko-strategickú rovnováhu síl v Tichom oceáne. Výraznejšiu nervozitu v radoch ministerstva obrany USA však spôsobuje informácia, podľa ktorej sa Čína snaží získať od Ruska technológiu umožňujúcu začatie výroby rakiet SS-18 Satan. Ak by Čína uvedenú technológiu získala podľa Američanov by značne zvýšila svoje šance zasiahnuť územie USA. Pikantnosť situácie sa znásobuje tým, že technológia je ruská, pričom výroba je na Ukrajine.

Spomenutý incident v Belehrade nielen anuloval pragmatické možnosti Západu spojené s 10. výročím udalostí na Námestí Nebeského pokoja v Pekingu, ale priam postrčil Čínu a Rusko k intenzifikácii spolupráce vo vojenskej oblasti. Pripomínam, že jedným z priamych dôsledkov udalostí spred 10 rokov bolo rozhodnutie Západu o embargu na dodávky špičkových vojenských technológií pre Čínu. Rusko bolo so Západom v tejto otázke solidárne a Číne síce predávalo zbrane a zbraňové systémy, išlo však o techniku z konca 20. storočia a nie o záležitosti 21. storočia. Dnes je situácia iná...

Návrat RF do veľkej politiky

V dokoch lodenice "Severnaja verf" v Sankt-Peterburgu finišujú práce na dvoch nových torpédoborcoch pre vojenské námorníctvo Číny, ktoré budú okrem iného vybavené nadzvukovými raketami "Moskit". Zákazku pre lodenice ešte v roku 1997 sprostredkovala a financovanie cestou ONEXIM banky (tá je dnes, tak ako väčšina ruských bánk v ťažkostiach) zaisťuje štátna spoločnosť Rosvooruženie. Spoločnosť zaistila pre lodenicu "Baltijskij zavod" v Sankt-Peterburgu zákazku troch fregát pre námorné sily Indie (mimochodom, zaisťovala aj neuskutočnenú dodávku komplexu S-300 na Slovensko). Kontrolu nad Rosvooružením sa snaží získať B. Jeľcin. Závod mal v roku 1998 rekordne slabé výsledky - objem exportu dosiahol len 2 mld. USD. V roku 1999 sa predpokladá nárast na 2,5 mld. USD a o päť rokov, aj vďaka spolupráci s Čínou, by mal objem oscilovať na úrovni 8 mld. USD. V roku 2000 by "Rodina" nerada opakovala trápny moment z volebnej kampane 1996, keď boli pri pokuse vyniesť 500 000 USD v kartónovej škatuli z Bieleho domu v Moskve zadržaní A. Lysovskij a A. Jestafiev a následne prišli o svoje posty generáli M. Barsukov, A. Koržakov a prvý podpredseda vlády O. Soskovec.

Koncom mája 1999 bol v Číne generál V. Kurojedov a delegácia z Pekingu navštívila v júni Moskvu. Jej výsledkom bolo, že už zrealizované kontrakty predaja špeciálnych technológií Číne sa doplnili aj o dohodu o výchove a výučbe čínskych vojakov vo vojenských akadémiách Ministerstva obrany RF. V Moskve je teraz vo vplyvných vojenských kruhoch populárna téza, že prostredníctvom predaja vysokých technológií Číne si Rusko môže prinavrátiť štatút svetovej veľmoci a že je potrebné sa zbaviť súčasnej schémy - lacného predaja energetických surovín Západu. Takmer zdecimovaný ruský vojensko-priemyslový komplex sa práve Pekingu môže poďakovať za svoj fénixovský návrat. V rokoch 1991 - 1997 Čína obetovala na nákup ruských zbraní cca 6 mld. USD. Okrem dodávok spomenutých ponoriek, torpédoborcov, komplexov S 300 Čína kúpila ešte 47 stíhacích lietadiel SU-27, vrátane licencie na výrobu 200 kusov týchto lietadiel.

Rozšírenie spolupráce sa očakáva aj napriek tomu, že Moskva si uvedomuje fakt, že Rusko je na prahu 21. storočia v zložitej, nie však beznádejnej, ekonomickej a demografickej situácii, najmä vo svojej ázijskej časti. Odtiaľ je už iba kúsok k novej koncepcii Ruska ako novej, či staronovej eurázijskej veľmoci, mostu medzi Európou a Áziou, ktorého hlavným a najdôležitejším poslaním vraj bude koordinovať globálnu zodpovednosť v priestore a v neposlednej miere aj ako reakcia Ruska na pokus USA a NATO vytlačiť Rusko z Európy. Nie náhodou šéf Federálnej bezpečnostnej služby Ruska V. Putin aktuálny stav hodnotí nasledovne: "...pod vplyvom novej situácie vo svete, vojensko-strategické partnerstvo Ruska a Číny sa už stalo faktom..." Rusko sa týmto jasne vzďaľuje od Európy, najmä kultúrne, a riskuje, že stratí aj slovanskú Európu a dostane sa do závislosti na Číne. Tá pritom tiež vstupuje do budúceho tisícročia s množstvom problémov v ekonomickej, sociálnej a politickej sfére, ale so silnou dynamikou možných zmien.

Autor je tajomník Zahraničného výboru NR SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984