Súboj o kreslo v BR OSN vrcholí
Jediný, kto sa netešil z minulotýždňovej historickej návštevy generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana na Slovensku, bola pravdepodobne Ukrajina. Nebýva totiž zvykom, aby šéf svetovej organizácie navštívil krajinu, ktorá bude o tri mesiace súperiť o kreslo v Bezpečnostnej rade OSN. Aj preto najvyšší predstaviteľ svetovej organizácie v Bratislave niekoľkokrát zdôraznil, že jeho príchod nemožno dávať do súvisu s najbližšími ambíciami Slovenskej republiky na pôde Spojených národov.
Slovensko sa pritom vždy pokúšalo o dohodu s Ukrajinou ako svojím rivalom. Ešte v roku 1997, keď sa obe krajiny uchádzali o post predsedu Valného zhromaždenia OSN, Bratislava napokon ustúpila, pričom očakávala, že princíp rotácie členských krajín pri obsadzovaní postov v rámci systému OSN bude v prípade kandidatúry za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN hovoriť jednoznačne v prospech Slovenska. Na túto reciprocitu však Kyjev nepristúpil a žiadal aj kreslo v BR OSN. Slovensko sa napriek tomu viackrát pokúšalo o kompromisné riešenie, no schôdzka oboch šéfov diplomacií v Záhrebe 20. novembra minulého roku jednoznačne ukázala, že dohoda s Ukrajinou je vylúčená.
Dvaja kandidáti
Pritom z Východoeurópskej regionálnej skupiny môže podľa dohodnutých pravidiel získať kreslo nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN iba jeden štát. Najvýhodnejšie je dohodnúť sa v rámci príslušnej skupiny. Valné zhromaždenie OSN potom takúto dohodu spravidla akceptuje. Vo väčšine prípadov si členské štáty naozaj dokážu tieto problémy vyriešiť sami v rámci svojho regiónu. K takémuto postupu ich nabádajú aj veľmoci. Minulý rok sa napríklad Ázijčania dohodli, že po odstupujúcom Japonsku nastúpila Malajzia, Afričania nahradili Keňu Namíbiou a Juhoameričania vymenili Kostariku za Argentínu (desať nestálych členov BR OSN sa volí na dvojročné obdobie, pričom každý rok sa obmieňajú piati).
O posun v zablokovanom procese sa pokúsil naposledy minulý mesiac Kyjev. Navrhol, aby sa v rámci Východoeurópskej regionálnej skupiny uplatnilo tzv. indikatívne hlasovanie. V praxi to znamená, že krajina, ktorá by pri hlasovaní získala menšiu podporu v skupine, by sa kandidatúry automaticky vzdala. Slovenský veľvyslanec Peter Tomka na túto iniciatívu reagoval slovami, že v princípe neodmieta myšlienku indikatívneho hlasovania, no takýto postup možno uplatniť až po vypracovaní všeobecne platných pravidiel a procedúr na schvaľovanie kandidátov. Diskusia o tomto bode v rámci regionálnej skupiny sa uzavrela tým, že indikatívne hlasovanie je dnes predčasné.
Šance Slovenska
Nedá sa povedať, že by Ukrajina pri pokuse o vyšachovanie slovenského súpera vsadila na poznanie pomeru síl v rámci regionálnej skupiny. Ten je totiž v súčasnosti úplne vyrovnaný. Kyjev sa spolieha na podporu krajín SNŠ, ako aj Bulharska, kým Bratislava ráta s hlasmi asociovaných štátov EÚ. Z ostatných regionálnych skupín máme najlepšie pozície v Afrike, ktorá je jednoznačne na našej strane. Dobré vyhliadky sa ukazujú aj v Ázii, kým Latinská Amerika (zdá sa) bude podporovať Ukrajinu. Západoeurópska skupina sa ešte nerozhodla (vari len s výnimkou Nemecka - o jeho podpore Ukrajiny dnes vari nikto nepochybuje), no v konečnom dôsledku by nám mohol pomôcť postoj slovenskej vlády ku kosovskej kríze.
Kortešačky v OSN
V týchto týždňoch sa teda naplno rozbieha predvolebná kampaň, ktorá vyvrcholí po všeobecnej rozprave vo Valnom zhromaždení OSN v októbri tohto roku. Niektoré štáty skutočne chápu toto súperenie ako predvolebnú kampaň, keďže pripravujú akcie, na ktoré sme zvyknutí iba v rámci kortešačiek. Napríklad Švédsko usporiadalo pri príležitosti svojej kampane džezový večer pre diplomatov, Portugalsko trochu extravagantný "festival jedla" a Japonsko pozvalo zástupcov štátov akreditovaných pri OSN v New Yorku na výlet do svojej vlasti, pričom každý dostal aj malý darček v podobe hodiniek. Niekedy však takýto postup nemusí byť efektívny. Napríklad Grécko pozvalo minulý rok diplomatov na výlet do Atén a na okružnú plavbu po Egejskom mori, no napriek tomuto úchvatnému zážitku zástupcovia členských krajín OSN napokon podporili Holandsko.
Vietor sa obracia
Slovensko by v rámci svojich možností malo hľadať skromnejšie, ale efektívnejšie formy kampane. V kuloároch sa hovorí, že jeho šance rastú. Nič však nie je ani zďaleka jasné. S ozajstnou, t. j. profesionálnou kampaňou na post nestáleho člena BR OSN sme začali len pred niekoľkými mesiacmi. Pritom aj v tejto oblasti sa pozitívne prejavila prítomnosť nového veľvyslanca pri OSN Petra Tomku, ktorý je v New Yorku známy už zo svojho predchádzajúceho pôsobenia v Spojených národoch a ktorého erudícia nepochybne prispela k tomu, že vietor sa začína obracať. Veď ešte na jeseň minulého roka bola v tomto súboji Ukrajina jednoznačným favoritom.
Úspešné zavŕšenie tohto snaženia by bolo nepochybne najvýznamnejším zahraničnopolitickým úspechom Slovenskej republiky od jej vzniku. Aj návšteva Kofiho Annana na Slovensku nám pripomenula, že v zahraničnej politike existujú aj vznešenejšie ciele, ako sú tie, na ktoré sme odkázaní v rámci našej obmedzenej geopolitickej potreby. Pritom nie je nijako prehnané, keď sa Slovensko chváli svojimi úspechmi na pôde Spojených národov.
Významné posty
Oddanosť ideálom svetovej organizácie mala u nás vždy veľkú tradíciu (aj preto je tragickou chybou, že v poslednom čase túto tradíciu zanedbávame). Patríme medzi 28 štátov sveta, ktoré si riadne plnia svoje povinnosti vyplývajúce z členských príspevkov. Za šesťročné jestvovanie samostatnej Slovenskej republiky sme dokázali obsadiť množstvo významných postov v rámci Spojených národov, ako napríklad predsedu právneho výboru 52. Valného zhromaždenia OSN, predsedu Medzinárodnej konferencie práce v roku 1997, predsedu Konferencie OSN o odzbrojení v roku 1997, predsedu Prípravnej komisie Organizácie zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v roku 1997, predsedu Riadiacej rady UNEP v roku 1999, podpredsedov viacerých výborov atď., atď. A to nehovorím o dvoch osobitných splnomocnencoch generálneho tajomníka OSN: Jánovi Kubišovi, terajšom generálnom tajomníkovi OBSE, ktorý dovtedy vykonával funkciu osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Tadžikistan a Eduardovi Kukanovi, ktorý je osobitným splnomocnencom generálneho tajomníka OSN pre Kosovo.
Slovensko by si aj vzhľadom na svoje posledné diplomatické aktivity zaslúžilo kreslo nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Čo však treba zmeniť do budúcnosti, je celkový laxný prístup slovenskej politickej špičky k svetovej organizácii, ktorú aj vďaka nej berie väčšina nášho obyvateľstva iba ako síce vznešenú, ale zbytočnú relikviu. Ústredné heslo kampane OSN - Všetci sme Spojené národy - treba vštepiť do sŕdc každému z nás. Nielen diplomatovi.
