Sekta ako hrozba stability
Čínsky prezident Ťiang Ce-min 22. júla zakázal pôsobenie sekty Fa-lun-kung, "Cvičenie kolesa Buddhovho učenia". Vyhlásili ju za ilegálnu, polícia zatkla niekoľko desiatok najvyšších hodnostárov sekty (44-ročný zakladateľ Li Chung-č - ktorého uctievajú ako reinkarnáciu Buddhu Šákjamuniho - žije v USA) a ďalšie stovky prívržencov protestujúcich v mnohých čínskych mestách.
Čínska moc zakročila proti sekte Fa-lun-kung radikálne. Konflikt sa verejne prejavil už koncom apríla, keď v Pekingu v okolí Čung-nan-chaju, sídla najvyšších štátnych a straníckych predstaviteľov, protestovalo vyše 10 000 prívržencov sekty proti represívnemu postupu mocenského aparátu a žiadali oficiálne uznanie. Sekta vznikla pred siedmimi rokmi, je synkretickým náboženstvom spájajúcim buddhistické a taoistické prvky. Pomocou meditácie, tradičných čínskych dychových cvičení a aktivovaním vnútornej energie svojich stúpencov vedie k dosiahnutiu telesného a duševného zdravia. Primárne nemá politické ambície a nepredstavuje ohrozenie verejného poriadku ako napríklad japonská sekta Óm šinrikjó, ktorá na jar roku 1995 v tokijskom metre otrávila plynom tisícky cestujúcich.
Hrozba pre komunistov
Oficiálne miesta napriek tomu predstaviteľov sekty obvinili z narušovania sociálnej stability, podnecovania nepokojov a šírenia povier. Ideologické pozadie Fa-lun-kung nie je ničím špecifické a štát podráždene reaguje preto, lebo sekta predstavuje dobre organizované spoločenstvo, ktoré má podľa nezávislých odhadov asi 70 miliónov prívržencov (počet členov Komunistickej strany (KS) Číny iba nedávno prekročil 60 miliónov). Štát znepokojuje predstava, že sa bez jeho kontroly dokáže vytvoriť akcieschopná a veľmi populárna nezávislá štruktúra pripravená verejne prezentovať svoju nespokojnosť v masovom meradle.
Popularita synkretickej sekty ilustruje ideologický neúspech komunizmu v Číne na konci 20. storočia. Marxizmus stratil svoju atraktivitu pre obyvateľstvo (a aj pre veľkú časť štátneho a straníckeho aparátu), ktoré v období sociálnej neistoty a politickej nestability hľadá útočisko v tradičných čínskych náboženstvách. Rozličné náboženské sekty a skupiny - zväčša lokálneho významu a koncentrované okolo charizmatických majstrov - sa v Číne začali vo veľkom množstve objavovať už od polovice 80-tych rokov, ale nijaká náboženská organizovaná skupina nedosiahla takú popularitu ako Fa-lun-kung. Jej vyznávači patria k nižším sociálnym vrstvám, mnohí sú zároveň členmi KS Číny. Má pobočky po celej Číne a vďaka tomu môže promptne reagovať na postup úradov a organizovať protesty. Čínska ústava síce garantuje obyvateľom ČĽR náboženské slobody, ale vzťah KS Číny k jednotlivým náboženstvám bol a je veľmi komplikovaný. Komunistický aparát vychádza z marxistickej tézy, že náboženstvo je ópiom ľudstva.
Čína pápeža neuznáva
Náboženské štruktúry sa často stávajú centrami separatistických skupín a štát sa od roku 1996 usiluje sprísnenou kontrolou a výchovou k patriotizmu obmedziť ich politický potenciál, ktorý by mohol ohroziť jednotu krajiny. Medzi čínskym obyvateľstvom bola religiozita pomerne nízka a navyše nešlo o jednotné a centrálne organizované náboženstvo. Vážnejší konflikt so štátom mala iba početne zanedbateľná skupina čínskych rímskokatolíckych veriacich, ktorí sa hlásili k Svätej stolici. Vzhľadom na to, že Vatikán má doteraz oficiálne diplomatické styky s Čínou na Tchaj-wane, čínske oficiálne miesta neuznávajú autoritu pápeža a tolerujú oficiálnu rímskokatolícku cirkev, ktorá nepodlieha Vatikánu. Konflikt s masovou náboženskou organizáciou pôsobiacou medzi majoritným obyvateľstvom je pre komunistický štát novou skúsenosťou a doterajšie neprimerané reakcie svedčia o tom, že premyslený prístup si vyžiada istý čas. Koncepcia náboženskej politiky je však nevyhnutnosťou, pretože v procese postupného oslabovania moci aparátu KS a prechodu od komunizmu pravdepodobne k autoritárstvu založenom na konfuciánskych hodnotách (podľa príkladu Singapuru) sa podobné konflikty ešte iste vyskytnú.
Tradícia tajných náboženských spoločností má v Číne dlhú históriu. Reakcia čínskej vlády zodpovedá modelu správania sa cisárskej administratívy. Tajné náboženské spoločnosti s buddhisticko-taoistickým pozadím pôsobili v cisárskej Číne už od začiatku nášho letopočtu. Náboženské sekty svojich stúpencov nachádzali najmä medzi chudobnými roľníkmi. Najtypickejším kultom je viera v príchod buddhu budúcnosti Maitréju, buddhistického mesiáša, ktorý príde na zem a obnoví harmonickú buddhistickú ríšu. Tajné náboženské spoločnosti iniciovali mnohé roľnícke povstania, zapríčinili dokonca zánik mongolskej dynastie Jüan a nástup čínskej dynastie Ming v 60-tych rokoch 14. storočia. Predstavujú teda dôležitú a tradičnú spoločenskú organizáciu, ktorá naštrbila aj mocenský monopol cisárskej ríše. Po založení ČĽR v roku 1949 boli zakázané a vynárajú sa až teraz. Pre Čínu 90-tych rokov je príznačné, že štát nepociťuje ohrozenie svojho mocenského monopolu zo strany domácich či zahraničných disidentských skupín alebo nezávislých politických strán v ilegalite, ale túto hrozbu identifikuje v prostredí tajnej náboženskej sekty. Vzhľadom na tradičnú posadnutosť vlastnými dejinami - tá je charakteristická nielen pre cisársku, ale aj republikánsku Čínu - predstavitelia veľmi citlivo a v celom historickom kontexte vnímajú pôsobenie sekty Fa-lun-kung.
Vláda ak chce, zasiahne
Kroky pekinskej vlády mali bezpochyby ilustrovať aj ten fakt, že je schopná a pripravená efektívne zakročiť proti všetkým nezávislým štruktúram zvnútra štátu oslabujúcim jej moc. Po nie veľmi prezieravých vyhláseniach tchajwanského prezidenta Li Teng-chueja o tom, že vzťahy medzi Pekingom a Tchaj-pejom by mali byť na úrovni medzištátnych, čínske vedenie zostrilo rétoriku voči Tchaj-wanu. Zvýšenie bojovej pohotovosti v čínskych provinciách Fu-ťien, Če-ťiang, Ťiang-si nachádzajúcich sa v blízkosti ostrova je jasnou odpoveďou na tchajwanské pohrávanie sa s myšlienkou nezávislosti, ktorú nepodporuje nijaká svetová či regionálna mocnosť. Čína sa nachádza v prechodnej fáze, ktorú komplikujú hospodárske ťažkosti a aj zahraničnopolitická situácia (výrazné zhoršenie vzťahov s USA). Nová generácia štátnych a armádnych lídrov sa usiluje využiť každú príležitosť na prezentovanie svojho rozhodného stanoviska a posilniť tak svoje pozície na vnútropolitickej scéne. Reakcie, ktoré sa z diaľky zdajú prehnané a neadekvátne, treba vnímať aj v týchto súvislostiach.
Autor je sinológ a tibetológ, pracuje v Kabinete orientalistiky SAV
