Z najhoršieho vonku
Vláda v programovom vyhlásení deklarovala školstvo za jednu zo svojich trvalých priorít. Zatiaľ má však veľmi malý manévrovací priestor. Krajina sa ocitla v rozvrátenej ekonomickej situácii, náprava si vyžaduje čas a úsporné opatrenia. Na druhej strane sú tu oprávnené očakávania pracovníkov tohto rezortu, odborárov i širšej verejnosti, pretože všetci predpokladali po voľbách rýchle zmeny - viac prostriedkov na školstvo, vyššie platy, a nie ďalšie uťahovanie opaskov.
Ako sa ľavica, ktorá prebrala na seba zodpovednosť za školstvo vo vláde, vyrovnáva s plnením vlastného programu? Jeho princípy sa stali aj súčasťou vládneho vyhlásenia, ale objavujú sa aj rozdiely medzi stranami vládnej koalície. Najprv predseda KDH Ján Čarnogurský spochybnil koaličnú dohodu v oblasti cirkevného školstva, najnovšie jeho hnutie spochybňuje bezplatné štúdium na vysokých školách. SDĽ presadila do koaličnej dohody, že sa zatiaľ nebudú zavádzať poplatky za vysokoškolské štúdium. Pravica ich obhajuje, kým ľavica chráni rovnosť v prístupe ku vzdelaniu, aby možnosť študovať nezávisela od hrúbky peňaženky rodiča, ale od schopností uchádzača. Túto otázku bude treba posúdiť podrobnejšie, no dohodli sme sa, že v tomto volebnom období sa poplatky zavádzať nebudú.
Obálky naďalej fungujú
Avšak nechceme zatvárať oči pred tým, že sa nám vkrádajú do školstva zadnými dverami. Niektoré školy podmieňujú štúdium na bakalárskych kurzov finančnými príspevkami. Tu urobí ministerstvo počas tohto školského roka poriadok. Určite treba v súvislosti s rovnosťou v prístupe ku vzdelaniu zmeniť systém prijímacích pohovorov na vysoké i stredné školy. Je priveľa signálov o nekalých praktikách, o obálkach, ktoré treba komusi dať, o vynucovaní sponzorstva. Treba zaviesť kroky, ktoré takéto javy potlačia na minimum a rodičovi zaručia, že rozhodujúce sú predpoklady jeho dieťaťa na štúdium, a nie koľko kto zaplatil.
Druhou prioritou SDĽ bolo zlepšenie sociálneho postavenia učiteľov a pracovníkov školstva. Tu sa asi najhlbšie prejavuje spor medzi predvolebnými zámermi a realitou, ktorú limituje štátny rozpočet. Vládny program zakotvuje záväzok každoročného rastu tarifných platov v tomto rezorte, no už v roku 1999 sa dostal do rozporu s rozhodnutím o zmrazení platov u zamestnancov štátnych organizácií. Osobitý prístup, ktorý vláda pri tomto kroku naznačila vo vzťahu k školstvu a zdravotníctvu, dostal podobu prísľubu o vyplatení tzv. trinásteho platu. Hoci ešte stále nie sú jasné zdroje naň, neustupujeme od tohto prísľubu. Dôvera sa totiž dá vybudovať iba tak, že slová, ktoré politici vyslovia, budú brať vážne. Ak sme na tento rok v záujme zvýšenia spoločenského postavenia učiteľov sľúbili obnoviť Deň učiteľov, pripraviť zákon o verejnej službe a vyplatiť plat na vyše, tak nám po splnení prvého sľubu v marci ostáva na september predložiť vláde spomínaný zákon a na december poskytnúť 13. plat. Pokiaľ ide o tretiu prioritu - zabezpečiť koncepčný rozvoj školstva, v júni sme vymenovali komisie. Do konca roka by mali predložiť dlhodobú koncepcie rozvoja tohto rezortu na najbližších 15 - 20 rokov a vysokoškolského vzdelávania pre 21. storočie. Okrem živej verejnej diskusie o týchto otázkach počítam i s tým, že sa objaví i množstvo menších problémov, na ktoré treba zareagovať ihneď.
Úzky operačný priestor
Nedávne rozhodnutia vlády naznačili, s akým operačným priestorom môžeme počítať v novom školskom roku. Začať sa bude môcť bez väčších ťažkostí, pretože vláda rozhodla o oddlžení škôl a školských zariadení v sume jednej miliardy korún. Znamená to šancu zbaviť sa dlhov z vlaňajška, ktoré ako pozostatok Mečiarovej vlády tlačili školy pred sebou. Pretože sa tak stalo na úkor viazania finančných prostriedkov, nezaručuje to automaticky, že školstvo už nebude produkovať ďalšie dlhy.
Na to treba reformu v oblasti príjmov a výdavkov, pretože možnosti šetrenia formou škrtania sa už vyčerpali. Ak naše školy dnes hľadajú sponzorov na čistiace prostriedky, tak je jasné, že sa musí nájsť iná cesta. Mohlo by to byť viac rokov diskutované odpustenie daní z príjmov z podnikateľskej činnosti pre vysoké a stredné školy, ak sa takto získané zdroje použijú na vzdelávanie, a ponechanie poplatkov rodičov v materských školách a školských kluboch detí. Na strane výdavkov je to racionalizácia siete škôl, učebných a študijných odborov, pretože je na daný počet žiakov neprimerane hustá a nákladná.
Prepúšťanie učiteľov s odkladom
Vláda sa hlasovaním zhodla na tom, že do reformných krokov zameraných na zníženie výdavkov v školstve treba zaradiť aj zvyšovanie úväzkov a prepúšťanie učiteľov na základných a stredných školách. Neprijala môj návrh, aby sa redukcia počtu zamestnancov učiteľov vôbec netýkala, ale rozhodla, že sa odloží o rok. Na ministerstve pripravíme do konca novembra návrh nariadenia vlády o zvýšení úväzkov, ale využijeme dôvodovú správu na to, aby sme predložili podrobnú analýzu situácie a dôsledkov tohto rozhodnutia.
Z najhoršieho je školstvo vonku, ale to nestačí. V susednej Českej republike pred dvoma rokmi pravicový minister Ivan Pilip zvýšil učiteľom úväzky, neskôr padla vláda a nedávno ich sociálnodemokratický minister Eduard Zeman znovu znížil na predošlú úroveň. Keď v Nemecku červeno-zelená koalícia prijímala balíček ozdravných opatrení, vylúčila z úspor a znižovania kapitolu školstva a vedy, pretože ich považuje za strategické pre rozvoj krajiny v budúcom tisícročí. Ak to platí o školstve v NSR, o to viac to musí platiť na Slovensku, ktoré je malou krajinou bez veľkých zdrojov nerastných surovín. Dokážeme urobiť konkrétne kroky už nielen na záchranu, ale postupný rozvoj školstva? Dokážeme ho presadiť ako prioritu, ako základ budúcej prosperity SR? Som presvedčený, že odpoveď musí byť kladná.
Autor je minister školstva SR
