Honba na bin Ládina trvá

Medzi cudzími občanmi, ktorí nelegálne prekračujú našu hranicu, je pomerne značné množstvo obyvateľov Afganistanu. Pre väčšinu utečencov sú jednoznačne cieľovou stanicou vyspelé štáty západnej Európy. V prípade Afgancov však treba uznať, že motívom pre ich emigráciu nie sú len sociálno-ekonomické podmienky v ktorých žijú, ale aj všeobecné ohrozenie života v ich vlasti zmietanej už mnoho rokov občianskou vojnou.
Počet zobrazení: 1307

Medzi cudzími občanmi, ktorí nelegálne prekračujú našu hranicu, je pomerne značné množstvo obyvateľov Afganistanu. Pre väčšinu utečencov sú jednoznačne cieľovou stanicou vyspelé štáty západnej Európy. V prípade Afgancov však treba uznať, že motívom pre ich emigráciu nie sú len sociálno-ekonomické podmienky v ktorých žijú, ale aj všeobecné ohrozenie života v ich vlasti zmietanej už mnoho rokov občianskou vojnou.

V uzbeckom Taškente sa v druhej polovici júla pokúšala tzv. kontaktná skupina pre Afganistan "šesť plus dva" (zástupcovia susedných krajín: Číny, Iránu, Pakistanu, Tadžikistanu, Turkmenistanu a Uzbekistanu plus USA a Ruska) pod záštitou OSN na mierových rokovaniach nájsť riešenie ako stabilizovať situáciu v Afganistane, no bezvýsledne. Výzva OSN na vytvorenie vlády širokej koalície a na ukončenie 20-ročného frakcionárskeho, politického a etnického krvavého sporu mala síce odozvu u opozície (podporovanej Iránom a Ruskom), no predstavitelia vládnuceho Talibanu s predloženými návrhmi nesúhlasili.

Rokovania kontaktnej skupiny s oboma stranami konfliktu pred dvoma rokmi síce tiež stroskotali, no tento raz sa "vstúpilo do inej rieky". Ako uviedol v Taškente mimoriadny vyslanec OSN Lachdar Brahímí, je pokračujúca vojna v Afganistane aj hrozbou pre regionálny mier a bezpečnosť. Dotýka sa totiž i napätých vzťahov medzi Pakistanom a Indiou. Zatiaľčo Islamabád už dlhé roky podporuje moslimských radikálov, ktorých predstavitelia z Talibanu dnes vládnu v Kábule, indický kabinet nadržiava opozícii vedenej zosadenému prezidentovi Rabbánímu a jeho vojenskému vodcovi Masúdovi. Koncom augusta indický premiér Vádžpéjí dokonca vyzval Pakistan, aby prestal podporovať hnutie Taliban a zdôraznil, že prvoradým cieľom Indie je, aby sa jej podarilo obnoviť mier a stabilitu v Afganistane. Za súčasného štrngania zbraní v oblasti tieto slová nemožno brať na ľahkú váhu.

USA hľadajú teroristu

Svoje želiezko v ohni si zohrieva aj Washington, ktorý už pred rokom územie Afganistanu ostreľoval, argumentujúc snahou o zlikvidovanie tam dočasne usadeného radikála bin Ladína. Svetový policajt je bez rozpakov pripravený poslať do hociktorého suverénneho štátu nielen (anti)teroristickú jednotku, ale i väčšiu ozbrojenú zložku, ak by to podporilo jeho geopolitické záujmy, preto americkú aktivitu nemožno obísť. Spomínaný saudskoarabský milionár sa nachádza na zozname FBI desiatich najhľadanejších osôb v súvislosti s minuloročnými bombovými útokmi na dve americké veľvyslanectvá vo východnej Afrike, pri ktorých zahynulo 224 ľudí. Spojené štáty, ktoré považujú 44-ročného Osama bin Ladína za iniciátora bombových útokov na svoje ambasády v Keni a Tanzánii, reagovali vtedy bezprostredne raketovým útokom na základňu bin Ladína v juhovýchodnom Afganistane, pri ktorom zahynulo asi 20 ľudí. Od tých čias prežil Washingtonom obviňovaný terorista tri pokusy o atentát na svoju osobu.

Minulotýždňový výbuch bomby v juhoafganskom Kandaháre, kde sídli talibanský vodca Mullah Mohammad Omar, bol možno pokusom o atentát na neho, no nevylučuje sa ani štvrtý pokus o zabitie bin Ladína, ktorý sa údajne zdržiava v tejto oblasti. Do týchto dohadov zapadajú aj Američanmi popierané správy o pristátí dvoch vojenských lietadiel USA s prepadovými oddielmi na palube 9. augusta v pakistanskom Islamabáde. Správy prišli v predvečer prvého výročia útokov na americké veľvyslanectvá (mimochodom bin Ladín opakovane zodpovednosť za útoky odmieta, pričom teroristické skupiny sa k podobným činom zvyčajne hrdo hlásia), kedy americký prezident Clinton vyhlásil, že USA nebudú odpočívať, kým nebude nastolená spravodlivosť...

Najprv sú na rade sankcie

Už začiatkom júla Bill Clinton vydal nariadenie o uvalení sankcií voči Afganistanu (resp. "častiam kontrolovaným hnutím Taliban", čo však predstavuje 90 % krajiny) kvôli ukrývaniu a podpore bin Ladína. Predstavitelia Talibanu síce v prvej reakcii vyhlásili, že im na finančné a obchodné sankcie neprekážajú, no vzápätí tiež vyjadrili záujem rokovať s USA o vyriešení tejto otázky, čo Washington - neuznávajúci legitímnosť talibanskej vlády - odmieta. Zmrazenie aktív v medzinárodných bankách kontrolovaných USA totiž môže odrezať finančné zdroje islamistov a spolu s ďalšími krokmi môže byť veľmi silným nátlakovým prostriedkom.

Podľa vodcu Talibanu neumožňuje ich dôstojnosť vyhostiť bin Ladína z krajiny, no v prípade, že si nájde útočisko inde a opustí Afganistan, pomôžu mu a jeho rozhodnutie privítajú. Bin Ladína, ktorému pred niekoľkými dňami vyjadrili podporu aj vplyvní kazatelia Talibanu, zrejme predsa len čaká osud islamského Ahasvera a presunie sa buď na pakistanské územie, alebo na iné miesto v krajinách, kde sa prebúdza moslimský radikalizmus. Strategická poloha Afganistanu a jeho pozícia významného producenta narkotík však tejto krajine zaručí i naďalej trvalú pozornosť zo strany USA.

Autor je šéfredaktorom časopisu Expo journal

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984