Zasa nás ozbíjali

Už dlhšiu dobu počúvam od viacerých politikov dnešnej vládnej koalície kategorické konštatovanie, že privatizácia (malá aj veľká) na Slovensku bola jedným z najväčších podvodov v tomto storočí, v rámci ktorej majetok obrovskej hodnoty prešiel z rúk štátu do súkromného vlastníctva tak, že sa klientelisticky rozpredal, respektíve daroval vládnym súkmeňovcom.
Počet zobrazení: 1592

Už dlhšiu dobu počúvam od viacerých politikov dnešnej vládnej koalície kategorické konštatovanie, že privatizácia (malá aj veľká) na Slovensku bola jedným z najväčších podvodov v tomto storočí, v rámci ktorej majetok obrovskej hodnoty prešiel z rúk štátu do súkromného vlastníctva tak, že sa klientelisticky rozpredal, respektíve daroval vládnym súkmeňovcom. Väčšinou pod cenu, v mnohých prípadoch len za cenu symbolickú, hoci ich trhová hodnota bola podstatne vyššia.

Štát bol takto ukrátený, respektíve okradnutý o ohromné sumy, ktoré teraz tejto vláde chýbajú do rozpočtu (väčšina konštatujúcich hovorí pritom na adresu bývalej vládnej koalície, osočujúc najmä toho "podlého" a "ohavného" Mečiara, jeho nekonečne špinavé ruky a chobotnicové chápadlá, ktoré všetko, čoho sa dotkli, zanešvárili a pošpinili).So strohým konštatovaním, totižto, že "privatizácia po roku 1989 bola jedným z najväčších podvodov v tomto storočí u nás", sa plne stotožňujem. Ibaže argument, podľa ktorého podvod spočíval v tom, že sa majetok predal klientelisticky politickým vyvolencom za nízke ceny a tak bol štát, "čiže my všetci" ukrátený, alebo okradnutý o obrovské sumy, musím zásadne odmietnuť.

Dve otázky na úvod

Aby sme si ozrejmili jadro tohto podvodu, pokúsim sa osvetliť dve základné otázky:

1. Aký je to majetok, ktorý sa predal alebo daroval (respektíve chystá sa teraz predať), či už našincom alebo cudzincom?

2. Kto je vlastníkom tohto majetku?

Ad 1) Pôvodne väčšinu majetku, teda parcely, budovy, výrobné prostriedky, lesy, pôdu, znalosti a vedomostí ľudí atď., atď. vlastnili súkromné osoby. Po februárových udalostiach v roku 1948 sa nová vedúca sila našej spoločnosti, ovplyvnená sovietskymi triednymi skúsenosťami a uvedomujúca si svoju historickú úlohu pri nevyhnutnej premene triednej spoločnosti na spoločnosť beztriednu, tento súkromný majetok pomocou rôznych právnych úprav, ale aj prostredníctvom násilia majiteľom, vyjadrené eufemisticky, odňala, vyjadrené realisticky, ukradla.K tomuto zoštátnenému majetku sa postupom času pribudovával majetok ďalší, vytvorený v priebehu tvrdých budovateľských rokov socialistického zriadenia (išlo zrejme o jeho väčšiu časť).

Súkromné vlastníctvo bolo v podstate zlikvidované, všetko sa stalo vlastníctvom najprv všeľudovým, ktoré sa časom zmenilo na vlastníctvo národné, až sa napokon z neho stalo vlastníctvo štátne (štátne pritom neznamenalo, že ho štát vlastnil, vlastníkom zostal stále pracujúci ľud, štát ho iba spravoval, čiže manažoval). S týmto majetkom potom štát, zastupovaný úzkou vyvolenou vrstvou partajníkov, šafáril, až v roku 1989 došafáril. Po roku 1989 sa tento majetok čiastočne vrátil pôvodným majiteľom v reštitúciách, ale jeho väčšiu časť v privatizácii štát predal a vlastne ešte stále predáva. Predal a predáva práve ten majetok, ktorý sme vytvorili my všetci počas trvania reálneho socializmu, ktorý sa vytvoril prácou pracujúceho ľudu, národom, z peňazí nás všetkých.

Legitímni vlastníci majetku

Ad 2) Z toho logicky vyplýva, že skutočnými vlastníkmi majetku vytvoreného počas uplynulého socialistického zriadenia sme my, občania tejto republiky, my všetci, čo sme v tejto krajine bývali a bývame, platili sme a platíme poctivo dane a všetky odvody a neboli sme a nie sme stíhaní za žiadne trestné činy. Ale napriek tomu nomenklatúrne kádre po roku 1989 sa k nemu správali a stále správajú, ako keby im patril, ako keby mali naň marxizmom opečiatkované dejinné právo, ako keby im rozhodovanie o ňom vnukla priamo vidomá prozreteľnosť, čiže duch dejín, bez rozpakov a výčitiek svedomia si na predaj tohto majetku nárokovali a naďalej nárokujú.Ak si takto vyjasníme predpoklady, potom výrok: "privatizácia po roku 1989 bola jedným z najväčších podvodov v tomto storočí u nás", je síce pravdivý, ale v úplne odlišnom zmysle, než sa nám ho snažia podsúvať "novodemokrati". Platí iba tá časť výroku, ktorá konštatuje, že to bol a stále je jeden z najväčších podvodov v našich dejinách.

Ale nie je to preto, že bol okradnutý štát, čiže "absolútna menšina", ale preto, lebo sa okradli občania, čiže "absolútna väčšina". Rovnako, ako po roku 1948 v rámci znárodnenia súkromného majetku, tak aj po roku 1989 v rámci malej a veľkej privatizácie boli okradnutí pracujúci. Zväčša totiž okráda väčšina menšinu (silnejší, väčší slabšieho, menšieho). Lebo pracujúci ľudia sú tí mamľasi, ktorí si svoje každodenné živobytie zaobstarávajú prácou (veď čo im zostáva) a ktorí teda tým, že pracujú, mimovoľne vytvárajú hodnoty. Nuž a zbíjať sa dá iba tam, kde hodnoty sú. Pre tieto dôvody teda považujem malú a veľkú privatizáciu za lúpež - je to lúpež úzkej privilegovanej skupiny spoločnosti, ktorá bola pri moci za socializmu, a ktorá, doplnená o nových "demokratických" dravcov, túžiacich po bohatstve a moci, sa chopila nášho spoločného vlastníctva.

O zbíjaní a zodpovedných

Som si vedomý toho, že právne bola táto privatizácia obhájená pefektne a elegantne. Lenže aj zoštátnenie bolo obhájené hodnoverne. Právne sa totižto dá obhájiť všetko (aj podvody a vraždy, aj kolonializmus, aj globalizácia, aj bombardovanie suverénneho štátu), ak za obhajcami stojí veľká ideologická alebo vojenská sila. Právo je totiž len slúžkou moci. Právo vytvárajú tí právnici, ktorí si nechajú dobre zaplatiť, alebo sa nechajú pádne zastrašiť.

Je zrejmé, že táto úvaha je v tomto čase zúriaceho kapitalizmu zbytočná, že už dávno je po funuse, a čo zatiaľ nie je predané, o to sa dnešní papaláši ešte tvrdo a neľútostne medzi sebou poruvú. Chcel som v nej vlastne iba upozorniť na holý fakt lúpeže, a to najmä naše deti a vnúčence, aby nezabudli, kto je kto a čo vyviedol. Aby si pamätali aspoň do ďalšieho spoločenského obratu, že po prevrate v roku 1989 nás ozbíjali takí istí, ako ozbíjali našich dedov a otcov po prevrate v roku 1948.

Autor je nezávisle mysliacim človekom

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984