Schusterova doktrína
Už pri vstupe prezidenta republiky do rokovacej sály slovenského parlamentu bolo cítiť zvláštne napätie. Poslanci mlčky vstali, no nezatlieskal nikto. Hrobové ticho, ktoré sa rozliehalo po zasadacej sieni, dávalo tušiť, že prejav hlavy štátu sprevádzajú možno až trochu nervózne očakávania. Rudolf Schuster totiž dopredu avizoval, že jeho správa o stave republiky sa bude niesť v osobnom, na politických stranách nezávislom tóne.
Začal tvrdo. Bojovne, s výrazným prosociálnym akcentom. Na úvod bol skutočne originálny, presvedčivý. Hovoril totiž o vlastných skúsenostiach, ktoré získal v teréne, a preto bol autentický. Ak by ostal pri tomto tóne, bol by to bravúrny výkon. Lenže postupne sa začal zamotávať do snáh komplexne obsiahnuť realitu. Tým nevyhnutne skĺzol do povrchnosti a neosobnej frázovitosti. Princíp nadstraníckosti si pomýlil s úsilím skritizovať všetkých a zároveň aj všetkých pochváliť. Tým sa stratil jeho vlastný pohľad na vec a prejav zákonite vyústil do občas až absurdných záverov, ako bola pochvala pre HZDS za ich prínos k európskej integrácii. Tomu predsa prezident sám nemohol veriť. Ostatne, ešte nedávno hovoril pravý opak.
Spokojná ľavica
Zo straníckeho hľadiska môže byť najspokojnejšia SOP a SDĽ (s výnimkou zmienky o straníckom egoizme, ktorá bola zaiste určená aj jej). Tých ušetril Rudolf Schuster najviac. Naopak najostrejšiu, ale oprávnenú kritiku zožala SDK, ktorej neefektívny vnútorný systém trvalo poškodzuje a oslabuje vládnu koalíciu. Zhovievavý postoj voči HZDS bol možno motivovaný aj psychologickými bariérami: úsilím dôrazne sa odlíšiť od praktík bývalého prezidenta Michala Kováča, ktorý svoju averziu voči Mečiarovmu hnutiu dával najavo až nediplomaticky jasne. Rudolf Schuster začal naozaj hlboko ľudsky. Netaktizoval a pomenovával veci pravými menami. Spochybnil význam zahraničných investícií pre celkový investičný rast a kritizoval etiku ekonomických vzťahov. "Niekde sme urobili chybu," zhrnul podstatnú myšlienku svojho prejavu do jednej vety. Slová o tom, že vládna koalícia funguje skôr na princípe personálnej únie, akoby si vypožičal zo stránok SLOVA. Správne vystihol, že za stav ekonomiky nenesie zodpovednosť iba politická sféra, ale najmä vlastníci podnikov.
Lacná propaganda
Na druhej strane celkom zbytočne a neprirodzene skĺzol do lacnej propagandy našej zahraničnopolitickej orientácie. A hoci na začiatku sľuboval, že bude hovoriť ako občan, že bude vychádzať zo skúseností, ktoré získal na stretnutiach s nimi, jeho povinné frázy o nevyhnutnosti vstúpiť do NATO vyzneli maximálne nepresvedčivo. Nielen preto, že za vstup do NATO je dnes len čosi viac ako tretina našich občanov. Ale aj preto, že na začlenenie sa do Severoatlantickej aliancie existujú aj rozumnejšie dôvody ako tie, ktoré uviedol prezident. Jednoducho, po Kosove tu nikto lacnú propagandu nezožerie. Musí sa ísť na to inak. Ale ja tu nebudem radiť, ako. Škoda len, že aj iné rezorty nemajú pri prideľovaní finančných prostriedkov takých vášnivých obhajcov ako ministerstvo obrany.
Oveľa zaujímavejšou a závažnejšou časťou prejavu prezidenta je jeho návrh na formulovanie štátnej doktríny Slovenskej republiky. Možno sa hlava štátu vyjadrila trochu nejasne. (Ako si ju predstavuje? Ako Monroeovu doktrínu podľa vzoru Amerika pre Američanov? Alebo na to nemá vyhranený názor a ide mu len o to, aby sa štátna filozofia nazývala Schusterovou doktrínou?) No v každom prípade si Rudolf Schuster ako prvý štátnik uvedomil, že Slovensko nemá sedem rokov po vyhlásení nezávislosti sformulovanú vlastnú filozofiu svojej štátnej existencie. Sedem rokov sme neboli schopní dať slovám ako sloboda či nezávislosť reálny politický obsah. Každý stabilný štát je však postavený na nejakej zjednocujúcej idei. Ten náš ju nemá. Naša samostatnosť funguje prakticky na amatérskom princípe. Rudolf Schuster určite nie je nejaký vizionár, ale jeho slová o potrebe štátnej doktríny sú povzbudzujúce. Azda sa dočkáme.
Pozor na menšiny
Prezidentov prejav sa nepáčil všetkým. Je prirodzené, že každá politická strana nesúhlasila s tou pasážou, v ktorej bola sama kritizovaná. Naši politici si neradi zvykajú, že prezident im nejde po ruke a - robí si veci po svojom. Skutočne, po tejto stránke Rudolf Schuster dodržal svoje predvolebné sľuby: dokázal sa vymaniť zo zajatia politických subjektov - až na nešťastné komentovanie neschválenia jeho najbližšieho spolupracovníka J. Bílka do funkcie predsedu NKÚ. V prípade Maďarov žijúcich na Slovensku sa však dopustil predsa len jednej netaktnosti: ani raz nespomenul problematiku národnostných menšín, hoci to boli práve oni, ktorí mu dali vo voľbách najviac hlasov. Sklamaným Maďarom na nálade nepridá určite ani to, že Rudolf Schuster prevzal v podstate nacionalistickú rétoriku o "štátotvornom národe". Béla Bugár mu správne pripomenul, že štát tvoria všetci jeho občania, nie len jeden národ. Možno to prezident republiky o rok pochopí. A možno dovtedy zistí, že aj to sa v tom priestore musí stať súčasťou štátnej doktríny.
