Potom prišiel Horthy...

Porážka Maďarskej republiky rád mala pre krajinu ťaživé dôsledky. "Biely" teror sa svojou krutosťou vyrovnal nielen tomu "červenému", ale v krajine sa nastolil režim, ktorý bol tým najhorším, čo mohlo nadviazať na predvojnové Uhorsko. Vývoj v Maďarsku zároveň predznačoval vývoj v strednej a juhovýchodnej Európe, demokratické režimy boli nahradzované krajne reakčnými k fašizmu smerujúcimi režimami.

POLITICKÁ KVADRATÚRA KRUHU

V roku 1920 bola v Maďarsku formálne obnovená monarchia. "Ríšskym správcom", regentom sa stal admirál rakúsko-uhorského vojnového loďstva Miklós Horthy. Posledný rakúsky cisár Karol to považoval za akýsi dôkaz "lásky" Maďarov k habsburskej dynastii a dva razy sa pokúsil o návrat na uhorský trón. Nechápal, že ho na tróne nielenže nechceli samotní Maďari (chúťky stať sa uhorským kráľom mal sám Horthy), ale na Slovensku, v Juhoslávii a Rumunsku by jeho návrat považovali za pokus obnoviť rozpadnuté Uhorsko V týchto krajinách boli spomienky na predvojnovú maďarizačnú politiku príliš čerstvé.

Maďarsko sa pokúšalo pred Západom predstierať, že je demokratickou krajinou, veď v parlamente sedeli opoziční poslanci, medzi nimi dokonca sociálnodemokratickí. Lenže v Maďarsku sa uplatňoval tradičný systém uhorských volieb s menšou úpravou, v mestách boli voľby tajné, takže boli zvolení opoziční poslanci, ale na vidieku verejné, takže sa v parlamente nakoniec vždy zjavil potrebný počet vládnych poslancov.

Horthyovský režim podporovala aj tá časť sociálnych demokratov, ktorá sa v roku 1919 za republiky rád odmietla zlúčiť s komunistami. Svoj postoj vedenie strany odôvodňovalo "vlasteneckými" dôvodmi, podporou politiky obnovy Uhorska.

NEM, NEM SOHA

Toto heslo znamená nie, nie nikdy a malo vyjadrovať postoj Maďarska k Trianonskej mierovej zmluve. V dôsledku mierovej zmluvy sa síce značný počet Maďarov ocitol v zahraničí, ale cieľom zahraničnej politiky horthyovského Maďarska nebola iba zmena hraníc, ale obnova starého Uhorska.

Maďarsko sa preto najprv orientovalo na fašistické Taliansko a po nástupe Hitlera k moci na nacistické Nemecko. Lenže kým Mussolini nemal námietky proti maďarským ambíciám, Hitler mal v strednej a východnej Európe iné plány, horthyovské Maďarsko sa mu síce hodilo ako spojenec, ale vo sfére svojich životných záujmov, Lebensraume, nechcel mať Veľké Uhorsko. Navyše Horthy dal Hitlerovi vhodnú zámienku. Po prvej svetovej vojne bola časť uhorského územia obývaného Nemcami, Burgenland, pripojená k Rakúsku a Horthy ju od Hitlera požadoval späť...

OKUPÁCIA JUŽNÉHO SLOVENSKA

Ako nacistický spojenec horthyovské Maďarsko vystúpilo na jeseň 1938 po Mníchovskom diktáte. Na južné Slovensko boli vyslané ozbrojené skupiny, ktoré mali vyvolávať nepokoje. Problém hraníc malo vyriešiť najprv rokovanie medzi Československom a Maďarskom, no horthyovci predložili neprijateľné požiadavky, okrem iného žiadali aj Bratislavu a Nitru. Viedenská arbitráž však Maďarsku s výnimkou týchto dvoch miest prisúdila celé požadované územie.

Horthyovci sa dopustili dvoch vážnych chýb. Zo zahraničnopolitického hľadiska si neuvedomili, že svojou brutalitou ľudáckych politikov vlastne tlačia k nacistickému Nemecku, ktoré potom bude môcť v regióne vystupovať ako "uzmierovateľ" a pred svetovou verejnou mienkou ako "ochranca práv malých národov". Z vnútropolitického hľadiska si neuvedomili, že je krajne nerozumné voči Slovákom používať tie isté barbarské metódy, ako pred prvou svetovou vojnou. Kým v prípade masakru v Černovej na začiatku storočia slovenská verejná mienka nedokázala vôbec zareagovať, v prípade krvavých Vianoc v Šuranoch to už dokázala. Práve horthyovci mali svoj značný podiel na tom, že ľudácke vedenie vojnovej Slovenskej republiky sa snažilo byť verným nacistickým spojencom. Neskôr ešte väčšiu brutalitu horthyovci preukázali na okupovanom území Juhoslávie.

PÁD HORTHYOVSKÉHO REŽIMU

Aj v Maďarsku existovali otvorení prívrženci nacizmu, tzv. Hnutie šípových krížov, nyilasovci. Ako v prípade podobných skupín v iných krajinách, išlo o spoločenskú spodinu bez väčšieho politického vplyvu. Nacisti "šípovovcov!"najprv používali iba ako nátlakovú skupinu, no neskôr s nimi museli rátať ako s Horthyho alternatívou.

Horthy bol lojálnym nacistickým spojencom iba dovtedy, kým nacistická tretia ríša víťazila. On sám osobne zažil porážku v prvej svetovej vojne a preto veľmi dobre chápal, čo môže Maďarsko postihnúť po porážke v druhej svetovej vojne. Pravda, vhodnejšou alternatívou by pre jeho režim bola okupácia Maďarska jednotkami západných spojencov. Približovanie sa Červenej armády k maďarským hraniciam podnecovalo horthyovskú diplomaciu k hľadaniu východísk.

Tu je treba spomenúť ďalšiu okolnosť. Horthyho režim ako prvý v Európe prijal isté protižidovské opatrenia, ktoré boli zostrené v roku 1939. Keď Hitler začal uskutočňovať holokaust, Horthymu bolo jasné, že ide o taký zločin, za ktorý jeho vinníkov postihne tvrdý trest. Preto odmietal Hitlerovi vydať maďarských židov. Do vyhladzovacích táborov boli maďarskí židia vyvezení až po okupácii krajiny, kde ich zahynulo vyše pol milióna.

Na jar 1944 sa Červená armáda začala približovať k Rumunsku, kde boli jediné zdroje nafty pre Nemecko. 19. marca 1944 nemecká armáda obsadila v Maďarsku strategické body, Horthy musel vymenovať vládu zloženú z ľudí úplne vyhovujúcich nacistickému Nemecku. Vývoj na východnom fronte Horthyho viedol k pokusu o uzavretie separátneho mieru so Spojencami. Tento pokus však bol uskutočnený tak diletantsky, že nacisti mohli v októbri Horthyho nahradiť vodcom "šípovcov", Szálasim.