Reklama
Reklama

Albert Einstein - hľadač harmónie sveta a života

Počet zobrazení: 1080

Hoci bola Einsteinova teória čímsi krajne abstraktným a ťažko pochopiteľným, vyvolala záujem svetovej verejnosti dávno pred tým, než bola vyrobená atómová bomba. Albert Einstein si však zasluhuje pozornosť nielen ako geniálny fyzik, ale aj ako veľký humanista a bojovník za mier. Albert Einstein sa narodil 14. marca 1879 vo švábskom mestečku Ulm.

VPLYV AURELA STODOLU

Prvá univerzita, ktorá získala tvorcu teórie relativity za profesora bola v Zürichu, kde Einstein prednášal v rokoch 1909-1911. Tam sa už vtedy slávny fyzik spriatelil s Aurelom Stodolom, slovenským rodákom, ktorý bol známym špecialistom na parné turbíny. Einstein neskôr spomínal, že Stodolovi boli veľmi blízke sociálne problémy, zároveň Eisteina presvedčoval o blížiacej sa svetovej katastrofe. Niektoré Stodolove vízie budúcnosti nebral však vážne... Vo Švajčiarsku sa Einstein cítil byť svetoobčanom, až neskôr a v inej krajine mu dali pocítiť, že je Žid.

NEODMIETNUTEĽNÁ PONUKA Z BERLÍNA

Max Planck už po zverejnení prvých Einsteinových prác pochopil, že ide o génia, ktorý sa rodí raz za storočie. V cisárskom Nemecku mal taký vplyv, že primäl nemeckú vládu vybudovať vedecký ústav na výskum problémov teoretickej fyziky. Cisárska nemecká vláda pochopila, že takéto výskumy by nakoniec priniesli "čosi", čo by pokorilo nenávidené Anglicko.

Max Planck prišiel za Einsteinom s návrhom, aby sa stal riaditeľom tohto ústavu, ktorý bude niesť názov Ústav cisára Wilhelma. Zároveň ho zvolia za člena Pruskej akadémie vied a stane sa profesorom na berlínskej univerzite s minimálnym úväzkom. Nebude mať stanovené žiadne úlohy a bude môcť pracovať na problémoch, ktoré si sám určí. Einsteinovi sa nechcelo opúšťať tolerantné prostredie Švajčiarska, veľmi dobre vedel, čo je Prusko. Ponuka však bola naozaj neodmietnuteľná...

Akademická obec v Berlíne kvality Einsteina poznala a oceňovala. Vo svojom okolí sa stretával s úctou a obdivom. Ale v roku 1914 vypukla vojna. Aj v akademickom prostredí, ktoré Einsteina obklopovalo sa zjavili známky obludného šovinizmu. V marci 1915 Einstein nadviazal kontakt so spisovateľom Romainom Rollandom a začal spolupracovať s paci fistickou organizáciou Nová vlasť, ktorú Rolland založil. Keď v roku 1917 vypukla v Rusku revolúcia, Einstein ju s nádejami privítal, zapôsobil naň ho najmä Dekrét o mieri.

EINSTEIN A SIONIZMUS

Po prehratej vojne nacionalistické kruhy označili Židov za vinníka porážky Nemecka. Dochádza k trpkému paradoxu. Kým v dvadsiatych rokoch význam Einsteinovej teórie začína chápať aj široká svetová verejnosť, v Nemecku sa začínajú absurdné útoky. Niektorí nacionalisti sa síce pokúšali tvrdiť, že teória relativity je prejavom "nemeckej intelektuálnej sily", ale Einsteinov židovský pôvod bol nepopierateľný.

Viacerí autori porovnávali Einsteina s Mozartom. Einsteinov Salieri bol Lenard - nositeľ Nobelovej ceny za fyziku. Ten sa nielen doslova hlúpymi argumentmi snažil vyvrátiť teóriu relativity, ale dokonca vyzýval k zavraždeniu Einsteina. Odporný antisemitský plátok Der Stürmer tvrdil, že "nemožno viniť robotníkov, že nasledujú Žida Marxa, keď sa nemeckí profesori nechávajú ohlupovať Židom Einsteinom". Tieto nacistické útoky mohli Einsteina donútiť k opusteniu Nemecka. Svoje rozhodnutie ostať Einstein síce odôvodnil tým, že Planckovi sľúbil, že neopustí Berlín dovtedy, kým sám Planck neuzná, že je jeho odchod nevyhnutný, ale bol tu ďalší nevyslovený dôvod, Židov označovali za zbabelcov a Einstein si začal uvedomovať, že nech by dokázal čokoľvek, pre nacistov bude vždy Židom.

Toto uvedomenie viedlo Einsteina aj k tomu, že sa začal angažovať v prospech sionizmu. Po Dreyfussovej afére vo Francúzsku si viedenský žurnalista Teodor Herzl uvedomil, že antisemitizmus, ktorý sa čoraz viacej prejavoval aj v západnej Európe, môže znamenať pre Židov smrteľné nebezpečenstvo. Riešenie videl vo vybudovaní židovského štátu. Hoci uvažoval o rôznych riešeniach, nakoniec za najvhodnejšie považoval Palestínu. Ešte pred prvou svetovou vojnou hľadali v Palestíne útočisko Židia z Ruska. Počas prvej svetovej vojny Veľká Británia v Balfourovej deklarácii prisľúbila, že bude "podporovať budovanie židovského domova v Palestíne", ale za podmienky, že "nebudú poškodené občianske a náboženské práva existujúcich nežidovských spoločenstiev v Palestíne". V Palestíne žili Arabi, ktorí mali na celú záležitosť svoj názor.

Ešte vo Švajčiarsku Einstein začal cítiť sympatie k socialistickým ideálom. Viac ráz sa pozitívne vyjadril aj o Marxovi. Na sionizme mu bolo sympatické, že prevažná časť sionistov boli socialisti, ktorí chceli v Palestíne vybudovať sociálne spravodlivú spoločnosť. Einstein si čoraz viacej začal uvedomovať, že Židia a palestínski Arabi by si mali nájsť vzájomne prijateľné riešenie svojho vzťahu. Za príklad dával Švajčiarsko. Veľmi ťažko niesol, že sa takéto riešenie nenašlo. Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo v roku 1952 odmietol ponúknutý prezidentský úrad v Izraeli.

TRAGÉDIA ATÓMOVEJ BOMBY

Nik už nezistí, kto bol skutočným autorom osudového listu adresovaného americkému prezidentovi Rooseveltovi. Podľa Lea Szilarda text listu nadiktoval Einstein, ten však tvrdil, že list iba podpísal. Išlo v ňom o varovanie, že Nemecko začína robiť kroky, ktoré smerujú k výrobe atómovej bomby.

Pred Einsteinom vyvstal prízrak Hitlera vyzbrojeného atómovou bombou, no zároveň neveľmi dôveroval vládnucim kruhom v USA. Táto nedôvera bola natoľko silná, že výčitky svedomia kvôli spomínanému listu začal pociťovať už v roku 1940.

Podľa svedectva Lea Szilarda: "V roku 1945, keď sme sa prestali znepokojovať tým, čo s nami môžu urobiť Nemci, začali sme sa znepokojovať tým, čo môže vláda USA urobiť s inými štátmi." Einstein so Szilardom napísali list, kde varovali pred použitím jadrových zbraní. List však ostal neotvorený na adresátovom stole; 12. apríla 1945 prezident Roosevelt zomrel. Jeho nasledovník Truman si nikdy žiadne morálne problémy ani len nepripustil.

Problém atómovej bomby videl Einstein širšie. Napísal, že "uvoľnenie atómovej energie nevytvára nové problémy, ale robí naliehavejším rozriešenie starého problému." Vyriešenie tohto starého problému videl Einstein v prestavbe spoločnosti na racionálnych princípoch a v takom využití vedeckých objavov, aby neškodili ľudstvu. Einsteinova tragédia spočívala v protirečení medzi racionálnym charakterom vedy a iracionálnym charakterom využívania jej výsledkov.

Albert Einstein zomrel 18. apríla 1955. Vo svojej záveti si želal pohreb bez cirkevných obradov a oficiálnych ceremónií. Dokonca nikomu nesmel byť oznámený čas a miesto pohrebu, okrem niekoľkých priateľov, ktorí odprevadili jeho telo do krematória. Einsteinov popol bol rozptýlený do vzduchu.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama