Reklama
Reklama

Oscar ako moderný mýtus

Počet zobrazení: 996

Každoročne sa stretne množstvo členov Americkej filmovej akadémie, aby sa zhodli na menách, ktoré budú poctené touto cenou. Každoročne sa zíde "ešte nekonečnejší? počet prominentov šoubiznisu, aby boli prítomní na veľkolepej šou. Každoročne televízne stanice vo všetkých kútoch sveta čakajú na deň "D?, kedy budú môcť divákom odprezentovať to, pre čo sa každoročne toľko ľudí schádza, aby boli napokon reprezentovaní a niektorí aj odprezentovaní, samozrejme v postmodernej hyperrealite, takmer ako vo filme...

Pokladám za potrebné hneď na úvod čitateľovi oznámiť, že príbeh vytváraný masmédiami o potrebe Oscara ako absolútnej hodnoty, symbolizujúcej filmový Olymp, je na konci. Ako každý príbeh, aj tento zanechal isté "následky", ktoré sa okrem iného prejavujú v pretrvávajúcom mýte o Oscaroch. Hoci sa vo filmologických kruhoch táto cena ako merítko kvality prakticky nepoužíva, šoubiznis prostredníctvom médií tento príbeh permanentne živí a utvrdzuje tým svoje postavenie u strednoprúdového publika. Z naznačených súvislostí vyplýva, že Oscar je ocenenie, ktoré síce stratilo umeleckú hodnotu, ale tú druhú, sprostredkovaciu funkciu medzi potenciálnym divákom a filmom plní dokonale. Oscar je jednoducho fenoménom, ktorého si nemôže nevšímať žiaden film, pretože film je okrem iného aj komerčným umením.

Divák a médiá - uzavretý kruh?

Obsahovo sú filmy pluralitné, ale smerujú k tomu istému: mať čo najvyšší možný komerčný zisk. Dnešná doba označovaná aj ako postmoderná je okrem iného charakteristická tiež tým, že "veľké príbehy? strácajú svoju platnosť. Prejavuje sa to relativizáciou všetkého, čo malo dovtedy uzavretú štruktúru nepripúšťajúcu ďalšie interpretácie. Dôraz na interpretátora je znakom postmoderny, v našom prípade by sme mohli hovoriť o dôraze na divákovo prežívanie filmového príbehu. Aké sú však pravidlá tejto komunikácie, aké témy prevládajú, aké kritériá sú relevantné pre zachytenie "objektívnych? kvalít filmového diela? Odpoveď na otázku je veľmi prostá: jednoducho tie, ktoré si divák žiada. Problém však spočíva v tom, že zábavný priemysel nielenže reaguje na dopyt po témach, ale tento dopyt prostredníctvom médií vytvára. Médiá plnia funkciu udržiavania týchto príbehov - mýtov, avšak len do takej miery, do akej sa im to hodí. Väzba médiá-prijímateľ je obojstranná. Tak ako sa divák orientuje na médiá, médiá sa prispôsobujú divákom. V dnešnej dobe máme v oblasti médií značne rozsiahlu možnosť selekcie nielen čo do kvalitatívnych parametrov, ale aj ich orientácie. Príjmateľ napriek množstvu zdrojov informácií vždy nedostáva dostatočne diverzifikovaný obraz. Okrem sprostredkovania informácií si totiž médiá vytýčili za cieľ mať nejaké smerovanie, ktorým chcú pohltiť aj potenciálneho adresáta. Ten si vyberá svoj kanál rovnakým spôsobom, akým si televízia vyberá, resp. formuje svojho diváka. Hollywoodský sen živený médiami, ktoré v globálnej sieti informačných kanálov prezentujú príbehy legitimizujúce tento sen ako reálny, pracuje na rovnakom základe ako mýtus. Je uzavretý, pravidlá svojej vnútornej koordinácie vzťahov mení len ťažko, dodržiavanie, či porušovanie konvencií je vždy vecou momentálnej módy, ktorá je nestála a v zásade pluralitná, i keď nie úplne. A napokon - tento mýtus je vytváraný a udržiavaný médiami. Fenomém Oscara ako nositeľa imidžu je ohromujúci až do takej miery, že o probléme vznikajú rôzne texty; ako napríklad tento. Imidž je v branži začiatkom i koncom. Hyperreálny svet filmu je nahradzovaný televíznou "derealitou? priameho prenosu z veľkolepej šou, ktorej jediným cieľom je ohromiť diváka.

Umenie a biznis - dvojitý kód

Silnejúce tendencie k tvorbe výsostne komerčne orientovaných filmov spôsobili, že ceny dostávajú do rúk tvorcovia, ktorým sa podarilo urobiť akýsi kompromis medzi komerčnými a umeleckými ambíciami. Bolo by naivné domnievať sa, že filmy bez širšej podpory lobbistických skupín majú šancu na úspech. Tie, ktoré sú zastúpené silnými produkčnými spoločnosťami, majú okrem masívnej prezentácie v médiách výhodu, že reprezentujú záujmy oveľa širšieho spoločenstva ľudí, ktorí majú čo povedať do finálnych ocenení. Príklad minuloročného víťazného ťaženia filmu Titanic, ktorý je doposiaľ najnákladnejším filmom, hovorí sám za seba. Oscar jednoducho prestal plniť funkciu, ktorá sa mu bezbreho prisudzuje.

Film, ako každé umenie, nemá presne vymedzené pravidlá tvorby, rovnako ako neexistujú presne stanovené kritériá na posudzovanie estetických hodnôt filmového artefaktu. Nielen modernistická estetika vyžaduje od každého diela určitú mieru inovácie zobrazenia, teda inými slovami, čím je obraz originálnejší, neočakávanejší, tým je umeleckejší. Čím je interpretačné pole, ktoré vzniká pri kritickej reflexii, širšie, tým je možné filmové dielo považovať za originálnejšie. Ľudovo povedané: Ľudia chcú vidieť to, čo ešte nevideli. Problém je však v masovej povahe filmového média, ktorá si vyžaduje zrozumiteľné príbehy a v očakávaní publika, ktoré je zvyknuté na schémy, imidž hercov a iné faktory, pričom paradigmou je popkultúra. Fenomén Oscara je ilustráciou prípadu, kedy moc má meno kapitál. Príkladom akceptovania záujmov umeleckých a komerčných zároveň sú filmy využívajúce dvojité kódovanie. Spoľahlivo stierajú hranice medzi komerciou a umením a ich konštrukcia a miera šírky interpretačného poľa závisí od šikovnosti autorov. Ako však vraví nejedna poučka o publiku - väčšinové publikum je zlé publikum, ktoré od filmu očakáva zábavu. Degradácia filmového média tým naberá na intenzite a mýtotvorné činitele túto degradáciu akceptujú a legitimizujú. Aj tým, že každoročne usporadúvajú tento karneval. Aspoň zatiaľ.

Autor študuje filmovú vedu na VŠMU

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama