Život je krásny

Na konci 30. rokov prichádza dedinčan Guido (Roberto Benigni) do mesta. Všade je slnko, ruch námestia a ulíc upokojuje, divoké, a ešte stále bezstarostné talianske srdcia ho rýchlo prijímajú. Jeho život je plný smiechu, šťastných náhod, romantiky. Ani nie do cesty, ale priamo do náručia mu skočí Dora (Nicoletta Braschi), ktorú stále viac a viac očaruje svojím šarmom a vynaliezavosťou.
Počet zobrazení: 1663

Na konci 30. rokov prichádza dedinčan Guido (Roberto Benigni) do mesta. Všade je slnko, ruch námestia a ulíc upokojuje, divoké, a ešte stále bezstarostné talianske srdcia ho rýchlo prijímajú. Jeho život je plný smiechu, šťastných náhod, romantiky. Ani nie do cesty, ale priamo do náručia mu skočí Dora (Nicoletta Braschi), ktorú stále viac a viac očaruje svojím šarmom a vynaliezavosťou. V tejto idylke začne Guidov židovský pôvod vytvárať "malú" zápletku, ktorá stavia hrdinu doprostred novovzniknutej rasovej politiky. Roberto Benigni, herec v hlavnej úlohe, ale aj scenárista a režisér filmu, sa však o holokauste rozhodol rozprávať s humorom. Tak, aby sme sa pri uvedomení všetkej tragiky nezabudli smiať. Tým, že (vyhlasujúc sa za inšpektora) ukazuje na vlastnom tele prednosti čistej a vyššej talianskej rasy, alebo tým, že sa vozí na "židovskom" koni, ktorého ktosi výstražne pomaľoval, získava nad násilím prevahu. Ako herec sa proti nemu obrňuje, ako režisér sa mu vysmieva. Benigni prebýva v oboch a v oboch stavia na láske. Kým ona sa upevňuje, vojna pod jeho režijným dozorom pomaly napreduje.

Guidova hra

Krásnym prestrihom (objavíte ho sami) začína pre Guida, Doru a ich syna Giosueho nový život a zároveň druhá, v podstate úplne iná, časť filmu. Kulisy zo živého toskánskeho mesta nahradia múry koncentračného tábora, k humoru sa pridá úzkosť, i keď vojna ostáva skrytá. Spojivkom sú niektoré charakteristické veci a javy, ktoré si postavy nosia so sebou. V prvej, veselšej časti filmu príbeh spestrujú, a v tej vážnejšej už nadobúdajú zmysel a význam. Je ním napríklad Giosueho túžba po tanku, nechuť sprchovať sa, ária zo spoločne videnej opery, láskavé oslovenie principessa, hádanky doktora Lessinga, ktorého ako čašník Guido kedysi obsluhoval? Odrazu sa hrdina stal predovšetkým otcom a jeho úlohou je ochrániť svojho syna nielen pred nacistickou silou, ale aj pred samotným uvedomením si reality. Hoci Giosue už mnohé veci chápe, otec ho s vypätím všetkých síl presvedčí, že všetko (koncentračný tábor) je len hra, súťaž, ktorú vyhrajú a za odmenu získajú tank. Benigni ešte stále trvá na našom smiechu, ale zároveň v nás vyvoláva otázku, či je ešte namieste. Je. Už ho totiž nevyvoláva komickosť situácie, ale pojašené nápady a nezdolateľná zanietenosť. Zdá sa, že Guido, ktorý je samá ruka, samá noha a v ktorom hrá každá žilka, musí byť blázon. Asi preto sa mu takmer do konca darí všetko prekonávať, klamať, povzbudzovať a udržovať ilúziu nenarušeného rodinného života. Jeho snaha a sila vrcholia, keď sa s Giosuem dostane k vysielaču a cez táborový rozhlas pošle Dore pozdrav: "Bon giorno, principessa!"... Netreba odsudzovať, že Benigniho predstava o sile lásky odsúva faktickosť a realizmus. Že vo filme, hoci z nich vychádza, strácajú akúkoľvek dôležitosť. Život je krásny, je príbehom, priznanou fikciou a vierou, možno naivnou, v rozprávkové zázraky. Hľadiac na takýto život držíte palce, bojíte sa, musíte plakať a smejete sa. Sami rozhodnite, či sa končí šťastne alebo smutne. A rozhodnite sa, či pre vás ostane lacným románom, alebo či ho necháte vojsť hlbšie - cez stráže rozumu?

Autorka je publicistka

Život je krásny (La Vita E Bella) Produkcia: Melampo Cinematographica Réžia: R. Benigni Scenár: V. Cerami a R. Benigni Kamera: T. Delli Colli Hudba: Nicola Piovani Distribútor: Intersonic

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984