Zjazd radosti?

Ak niekto očakával od 29. zjazdu ČSSD zásadnú zmenu, veľmi sa mýlil. Miloš Zeman potvrdil svoju neotrasiteľnú pozíciu na poste predsedu a vplyv Grossovho krídla zostal naďalej rovnako silný. Čo sa vlastne udialo v pražskom Priemyselnom pálaci počas predminulého víkendu?
Počet zobrazení: 1145

Ak niekto očakával od 29. zjazdu ČSSD zásadnú zmenu, veľmi sa mýlil. Miloš Zeman potvrdil svoju neotrasiteľnú pozíciu na poste predsedu a vplyv Grossovho krídla zostal naďalej rovnako silný. Čo sa vlastne udialo v pražskom Priemyselnom pálaci počas predminulého víkendu?

Česká strana sociálnodemokratická prešla za uplynulých desať rokov obdivuhodným vývojom. Z malej bezvýznamnej skupinky v roku 1990 sa stala najsilnejšia strana na českej politickej scéne. Od razantnej opozície, idúcej vláde po krku sa dostala až do vládnej budovy Strakovej akadémie. Od minuloročných víťazných volieb prežíva svoje "hviezdne obdobie". Menšinové vládnutie je ale veľmi obtiažne a udržiavanie tejto krehkej rovnováhy ju stojí veľa síl. Snáď aj preto na zjazde neodznela žiadna výraznejšia kritika. Nevyskytli sa ani zásadné rozdiely v názoroch delegátov, snáď s výnimkou voľby vedenia ČSSD a otázky zásahov NATO v Juhoslávii. Nehovorilo sa takmer ani o postupe vlády pri riešení ekonomickej situácie v krajine a jej ďalších zámeroch do budúcnosti. Miloš Zeman sa vo svojom prejave obmedzil na zdôrazňovanie úspechov, ktoré ČSSD od minulého zjazdu dosiahla. Za svoj základný cieľ, ktorý by chcel v nadchádzajúcich dvoch rokoch dosiahnuť, označil víťazstvo ČSSD v regionálnych voľbách na jeseň roku 2000 - aspoň v 10 zo 14 krajov. Označiť však snem - ústami Miloša Zemana - za "zjazd radosti" je pri neriešení mnohých koncepčných otázok dosť nadnesené. Dôvod na radosť mal samotný Zeman, ktorého zvolilo 82 % delegátov, čím si oproti bohumínskemu zjazdu polepšil o 10 %.

HORÚČKA SOBOTŇAJŠEJ NOCI

Momentom, kedy sa záčal lámať chlieb, bola voľba podpredsedov. Delegáti nevypočuli predsedovo želanie, aby hlasovali za Jaroslava Foldyna. Neprešla ani Zemanova chránenkyňa, Světlana Navarová. Po niekoľkohodinovom kuloárnom lobovaní bol v nedeľu nadránom na uvoľnené miesto podpredsedu pre riadenie zvolený Karel Kobes. Nahradil na tomto poste súčasného ministra financií, Iva Svobodu, ktorý dokázal skresať stranícky dlh z 308 na 123 milónov. korún. Zvolenie Kobesa možno považovať za najvýraznejší úspech "stredočechov". Šéf poslancov Stanislav Gross to vyjadril najvýstižnejšie slovami: "Ja rozhodne z tohto zjazdu odchádzam spokojný." A mal byť aj prečo. Podpredseda pre riadenie je v ČSSD človekom, ktorý je v najužších kontaktoch so všetkými regiónmi a celým aparátom. Naviac má rozhodujúci vplyv na rozdeľovanie straníckych peňazí. Ide aj o to, kto bude mať vplyv na budúcnosť strany, keď Zeman odíde. V nedeľu dopoludnia hneď v prvom kole jasnou väčšinou znovuzvolili do funkcií podpredsedov Zdeňka Škromacha, Petra Lachtina a už po piaty krát Petru Buzkovú. Prvý podpredseda Vladimír Špidla obhájil pozíciu "korunného princa" sociálnych demokratov bez problémov, keď za neho hlasovalo rekordných 90 % delegátov.

KOSOVSKÁ DILEMA

Jedným z ďalších problémových okruhov na zjazde bol nejednoznačný postoj členskej základne v otázke zásahov NATO v Kosove. Generálny tajomník Socialistickej internacionály, Luis Ayala, na zjazde ČSSD vyhlásil, že sociálna demokracia sa musí v zápase medzi ľahostajnými a angažovanými jednoznačne postaviť na stranu obetí v Kosove a všetkých ľudí, ktorých ľudské práva sú v tejto juhosrbskej provincii pošliapavané. "To je naša sila, to je sila sociálnej demokracie versus Miloševičov autokratizmus," pokračoval Ayala. Zdôraznil, že len prehlbovanie demokracie môže viesť k vysporiadaniu sa s juhoslovanským prezidentom Miloševičom a jeho režimom. Spolu s predsedom Európskej sociálnej demokracie, a zároveň nemeckým ministrom obrany, Rudolfom Scharpingom, zožali nadšený potlesk. Avšak ich slová o potrebe brániť kosovských Albáncov proti Miloševičovmu teroru prešli delegátom jedným uchom dnu a druhým von.

Viac ako 340 z nich podpísalo list juhoslovanskému veľyslancovi. Signatári sa v texte hlásia k úplnej podpore petície za ukončenie náletov NATO proti Juhoslávii. Na tvári ministra zahraničných vecí Kavana sa tak zjavila ďalšia vráska. Iste bude ťažké vysvetľovať svojim partnerom v centrále NATO v Bruseli postoj členov ČSSD. Kosovský problém takto vyhĺbil ešte väčšiu priepasť uprostred strany.

OPOZIČNÁ ZMLUVA NA VEČNÉ ČASY?

Predmetom sporov sa stala tzv. opozičná zmluva s ODS. Tento "kočkopes" leží v žalúdku mnohým sociálnym demokratom. Jej zrušenie navrhol delegát Charbuský z Poděbrad. Nepriamo ho podporila aj Petra Buzková. Tá kritizovala Zemanovu víziu možného prehĺbenia zmluvy s ODS a ním propagovaný rakúsky model koalície sociálnych a kresťanských demokratov. K zrušeniu opozičnej zmluvy a k väčšej spolupráci medzi ČSSD a KDÚ-ČSL vyzval aj šéf ľudovcov Jan Kasal, ktorý bol ako jediný z predstaviteľov iných politických strán na zjazd pozvaný.

Zeman však v nedeľu rezolútne všetky tieto návrhy zmietol zo stola. "Musím povedať, že takú hlúposť som na zjazde ešte nepočul," reagoval na výzvu Václava Charbuského. Takýto krok by podľa Zemana znamenal pád sociálnodemokratickej vlády a riziko vytvorenia koalície pravicových strán, ktorá disponuje 102 poslancami. Vypovedanie zmluvy by podľa neho znemožnilo realizovať program ČSSD a znehodnotilo výsledky doterajšej práce. Prípadná koalícia s KDÚ-ČSL by nič neriešila, lebo s 94 poslancami by nemohli v exekutíve presadzovať to, čo dnes. Zdá sa, že spojenectvo veľkých strán potrvá minimálne ďalší polrok do jesenného zjazdu ODS a možno i oveľa dlhšie.

NOVÁ VÍZIA

Na zjazde sa ukázalo, že strana žije predovšetkým personálnymi otázkami. Zeman prehral v boji s Grossovou skupinou so svojím návrhom téz dlhodobého programu strany. Zjazd ich neschválil, iba ich vzal na vedomie. "Grossovská" alternatívna vízia sociálnej demokracie pre 21. storočie bola načrtnutá len okrajovo. Majú pred sebou dva roky na diskusiu o novej tvári ČSSD. Do života budú môcť svoje predstavy uviesť až keď sa skončí "zemanovská" éra. To, či sa tak stane, závisí najmä od toho, či Miloš Zeman skutočne v roku 2001 opustí veľkú politiku, a či mladí dokážu udržať prevzatú štafetu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984