Reklama
Zľavy na wellness pobyty
Reklama

Súdny proces a rehabilitácie

Po viac ako dvoch rokoch od zatknutia vo februári 1951 sa začala pripravovať obžaloba proti skupine údajných slovenských buržoáznych nacionalistov, ktorá v súdnych spisoch bola označená ako skupina G. Husák a spol. V júni 1953 povereník vnútra J. Lietavec dal príkaz svojim podriadeným, aby zhromaždili kompromitujúce materiály proti G. Husákovi a D. Okálimu, ktorými mali byť obežníky, výnosy a rôzne predpisy Zboru povereníkov a povereníctva vnútra.
Počet zobrazení: 3547

Po viac ako dvoch rokoch od zatknutia vo februári 1951 sa začala pripravovať obžaloba proti skupine údajných slovenských buržoáznych nacionalistov, ktorá v súdnych spisoch bola označená ako skupina G. Husák a spol. V júni 1953 povereník vnútra J. Lietavec dal príkaz svojim podriadeným, aby zhromaždili kompromitujúce materiály proti G. Husákovi a D. Okálimu, ktorými mali byť obežníky, výnosy a rôzne predpisy Zboru povereníkov a povereníctva vnútra. Na základe nich sa konštruovalo obvinenie o záškodníckej činnosti na úseku štátneho aparátu doplnené vynútenými výpoveďami obžalovaných a svedkov. Tieto materiály boli využité v obžalobe ako "dôkaz", že tieto pokyny boli v zásadnom rozpore s celoštátnymi, ktoré vydávalo ministerstvo vnútra v rokoch 1945-48. Podobné materiály boli zhromažďované o školskej, kultúrnej, bezpečnostnej a národnostnej politike na Slovensku.

SÚDNY PROCES

Štvrtého marca 1954 predložil minister vnútra Barák obžalobu na schválenie politickému sekretariátu ÚV KSČ. Generálny prokurátor a minister spravodlivosti ČSR potom predložili organizačné zabezpečenie procesu aj s návratom trestov. Po odložení procesu zo začiatku apríla sa proces konal v dňoch 21.-24. apríla 1954 v Bratislave. Obvinení G. Husák, L. Novomeský, D. Okáli, I. Horváth a L. Holdoš boli obžalovaní zo spáchania velezrady, sabotáže a špionáže. Obžaloba z velezrady a sabotáže u G. Husáka, L. Novomeského a D. Okáliho sa zakladala na tom, že v rokoch 1944-48 sa pokúsili zničiť ústavnú jednotu Československa tým, že znemožňovali vytvorenie jednotného štátu Čechov a Slovákov s ústredným zákonodarstvom a vládou, že nepripustili zásahy pražskej vlády do vecí na Slovensku, požadovali také právomoci pre slovenské národné orgány, ktoré by upevnili pozície slovenskej buržoázie. A napokon, že pri vypracovaní ústavy 9. mája 1948 G. Husák a ďalší presadzovali do ústavy také ustanovenia, ktoré by narušili jednotu československého štátu. Za protištátne sa kvalifikovalo konanie obžalovaných, že sa riadili zákonmi a nariadeniami SNR a Zboru povereníkov v rokoch 1944-48.

Obžaloba zmenila znenie šiestej hlavy Košického vládneho programu (KVP), kde formuláciu o obnove spoločného štátu Čechov a Slovákov zamenili za jednotný štát. Pojem jednotný štát KVP neobsahoval. Obžaloba ho použila, aby dokázala "rozbíjanie jednoty", hoci právomoci SNR a Zboru povereníkov boli realizované v zmysle dohôd s exilovou vládou, upravené troma pražskými dohodami a zakotvené v zákone z roku 1946 o Ústavodarnom národnom zhromaždení. Pojem jednotný štát sa nachádza v Ústave 9. mája 1948, ale žalobcovia tento pojem vzťahovali aj na KVP.

V roku 1954, rok po smrti Stalina, Gottwalda, Beriju, vrcholila vlna politických procesov v Československu. Okrem procesu s tzv. buržoáznymi nacionalistami na Slovensku sa uskutočnil proces s M. Švermovou, J. Smrkovským, národohospodármi, veľkým radom trockistov a iné. Odsúdení boli zatknutí v rokoch 1950-52 a vo vyšetrovacej väzbe boli do roka 1954. Propagandistická kampaň o ich záškodníckej činnosti mala obyvateľstvo presvedčiť, že všetky ťažkosti sú spôsobené ich činnosťou. Ale v roku 1954 už bolo ťažké presvedčiť občanov, že zásobovacie ťažkosti, menová reforma a hospodársky chaos spôsobený kolektivizáciou poľnohospodárstva a budovaním "strojárskej veľmoci" z Československa spôsobili buržoázni nacionalisti na Slovensku. Preto proces so skupinou G. Husáka bol neverejný. V posledný deň Štátny súd v Bratislave vyniesol rozsudky, ktoré predtým schválilo vedenie komunistickej strany. G. Husák bol odsúdený na doživotné väzenie, ďalší na tresty 25 rokov a nižšie. Informácie o priebehu procesu pre noviny a rozhlas boli sledované komisiou zostavenou pre tento účel. Vládna garnitúra upustila od organizovania "súhlasných listov a rezolúcií pracujúcich". A na rozdiel od procesu s R. Slánským, V. Clementisom, v roku 1952 upustili od vydania brožúry pre propagandistické účely.

Proces s tzv. buržoáznymi nacionalistami pôvodne pripravovaný od konca roka 1949 ako proces proti "titovcom" stratil v roku 1954 svoju dobovú aktuálnosť. Nadobudol ale inú dimenziu, a to mocenského zápasu medzi dvoma skupinami vo vedení KSS, ktorý prebiehal od roka 1945. Zvíťazila skupina okolo V. Širokého, K. Bacílka, J. Ďuriša, R. Strechaja, ktorí sa najviac zasadzovali pri konštruovaní obvinení. Táto skupina dostala do väzenia svojich rivalov a druhú časť odstavila z politického života do menej významných štátnych funkcií (J. Bránik, J. Púll, M. Falťan, O. Pavlík). Krátko po súdnom procese s G. Husákom politické byro ÚV KSČ rozhodlo, aby do predsedníctva ÚV KSS neboli spomínaní vysokí funkcionári navrhnutí. Dôvody preradenia J. Bránika, J. Púlla, M. Falťana a O. Pavlíka na nižšie úradnícke miesta v hospodárskom aparáte mimo Slovenska (u J. Bránika a J. Púlla) súviseli s nedostatkom "ostražitosti a bdelosti, ako sa to prejavilo počas procesu s G. Husákom" a s prípravou rezolúcie o strojárstve na Slovensku. Spojitosť M. Falťana a O. Pavlíka s G. Husákom uznesenie politického byra priamo neuvádzalo, ale nepochybne dôvod to bol.

NACIONALISTI V HOSPODÁRSTVE SLOVENSKA

Nálepka buržoázneho nacionalistu sa dávala aj predstaviteľom hospodárskeho života na Slovensku. Mnohé hospodárske ťažkosti, osobitne pri budovaní strojárskeho priemyslu, sa začiatkom 50. rokov nahromadili do takej miery, že vznikla chaotická situácia. Jej podstata spočívala v častých zmenách výrobných programov, veľkej rozostavanosti nových závodov a nekompletizácii výroby strojárskych závodov. Z tohto dôvodu vznikali škody vo výrobe a narúšali sa kooperačné vzťahy. V snahe riešiť uvedené nedostatky sa z iniciatívy pracovníkov Zboru povereníkov a Slovenského plánovacieho úradu (SPÚ) zrodila Rezolúcia o strojárstve. Obsahovala požiadavku dokompletizovať strojárske závody, ustáliť výrobné programy a zvýšiť finalizáciu strojárskej produkcie na Slovensku. Rezolúciu schválilo Predsedníctvo ÚV KSS vo februári 1954 a K. Bacílek ju predložil Politickému sekretariátu ÚV KSČ. Reakciou tohto orgánu bolo obvinenie jej autorov, J. Bránika (prezident SPÚ) a J. Púlla (predseda Zboru povereníkov) z buržoázneho nacionalizmu. Najviac zarážajúci na celej rezolúcii bol postoj K. Bacílka, ktorý pôvodne s jej obsahom a postúpením vedeniu KSČ súhlasil, neskôr, po procese s G. Husákom, sa od nej dištancoval. V tejto súvislosti uviedol: "Nebezpečenstvo buržoázneho nacionalizmu sa môže prejaviť v snahe izolovane chápať hospodárstvo Slovenska od jednotného hospodárstva Československej republiky, akoby Slovensko malo mať svoju hospodársku základňu." Prirodzene, že po tejto kritike nasledovalo odvolanie oboch autorov zo štátnych funkcií a nevolenie do straníckych. Týmto spôsobom boli pod zámienkou buržoázneho nacionalizmu z hospodárskeho života odstavení významní ekonómovia a národohospodári, ktorí chceli formulovať slovenské národné záujmy v takej oblasti, akou bolo strojárstvo.

Podobne - obvinením z buržoázneho nacionalizmu - skončil aj pokus posilniť ingerenciu Zboru povereníkov na dôležité úseky hospodárstva Slovenska v roku 1958. Návrh vznikol v rámci komisie, ktorú viedol podpredseda Zboru povereníkov, Š. Šebesta. Komisia predpokladala zriadenie nových povereníctiev pre strojárstvo, hutníctvo a energetiku, chémiu a dopravu. Informáciu o návrhu komisie predložil Byru ÚV KSČ P. David a návrh hodnotil ako prejav buržoázneho nacionalizmu a separatizmu na Slovensku. Po kritike nasledovalo odvolanie Š. Šebestu a potrestanie.

REHABILITÁCIE

Amnestiou v roku 1955 bol trest doživotného väzenia G. Husákovi znížený na 25 rokov. Keď vo februári 1948 Husáka navštívili vo väzení jeho príbuzní, podľa správy bezpečnosti sa mal vyjadriť, že vo väzení aj zomrie. Podľa tejto správy bezpečnosť mala preskúmať, či jeho rodáci z Dúbravky intervenovali na juhoslovanskom konzuláte v Bratislave, aby juhoslovanská vláda podnikla kroky na jeho oslobodenie. 10. mája 1960 bol Husák prepustený na slobodu na základe amnestie. L. Novomeský od roku 1956 žil na slobode v Prahe.

Preskúmanie politických procesov s buržoáznymi nacionalistami Kolderovou komisiou a Barnabitskou komisiou a následné uznesenia z apríla a decembra 1963 o rehabilitácii označil G. Husák "za dobrý začiatok nápravy". V liste, ktorý poslal ÚV KSČ 2. januára 1964 súčasne vyjadril svoje výhrady k uzneseniam, pretože neobsahovali zodpovednosť iniciátorov a režisérov honby na buržoáznych nacionalistov. Menovite uviedol V. Širokého, K. Bacílka, P. Davida, J. Ďuriša a R. Strechaja. V liste požadoval doriešiť prípady E. Ottu, A. Kaboša, A. Rašlu, Š. Šebestu, obetí kampane proti sionizmu a kozmopolitizmu. List G. Husáka bol rozmnožovaný medzi bratislavskou inteligenciou, čo vyvolalo veľkú nevôľu A. Novotného a jeho prívržencov na Slovensku.

Búrku nevôle vyvolalo Husákovo vystúpenie na mestskej konferencii v roku 1964 v Bratislave. Na zasadaní ÚV KSS 20. marca 1964, ktoré sa touto otázkou obšírne zaoberalo, M. Chudík, vtedy predseda SNR a verný Novotného prívrženec uviedol, že G. Husák ho iritoval na konferencii, keď on navrhoval, aby vystupovali predovšetkým delegáti zo závodov. Husák mu odpovedal, "ale kto bude hovoriť o problémoch?"

Prívrženci A. Novotného, najmä M. Chudík a R. Cvik (tajomník strany v Banskej Bystrici) od roku 1963 obviňovali A. Dubčeka, že na Slovensku toleruje "liberalistické a revizionistické tendencie" a nesprávne názory o buržoáznom nacionalizme. Z týchto príčin sa rozpútal zápas medzi dvoma frakciami vo vedení KSS. Obe skupiny posielali informácie Novotnému a dožadovali sa rozhodnutí. Pritom rehabilitácie ďalších nevinne postihnutých zostali na mŕtvom bode.

A. Novotný, ktorý niesol osobnú zodpovednosť za politický proces s G. Husákom a za politickú kampaň proti tzv. nacionalistom, zotrvával na svojich názoroch a verejne ich prezentoval. Podľa neho postihnutí sa dopustili vážnych politických chýb, a preto procesy boli sčasti oprávnené. Na potvrdenie svojich názorov argumentoval opozičnou činnosťou G. Husáka po roku 1963. V roku 1966 A. Novotný spochybnil rehabilitácie slovami "slovenskí súdruhovia, ktorí pracovali v Barnabitkách (komisie na prešetrenie slovenského buržoázneho nacionalizmu), nemali záujem, aby strana vyšla posilnená, ale aby víťazne vyšiel Husák." Plnej rehabilitácie sa tzv. slovenským buržoáznym nacionalistom dostalo až po roku 1968, po odvolaní A. Novotného.

Priemer: 5 (1 hlas)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama