Reklama
Reklama

Šok zo Šok(u)speara

Roman Polák sa podujal na ambiciózny projekt - koláž z drám Williama Shakespeara pre vznikajúci "nový" umelecký súbor Novej scény. Hoci tento nápad nie je nový, je to myšlienka dráždivá, veľa sľubujúca, zároveň však plná úskalí a zradných lákadiel. Šokspeare má aj reklamný podtitul - Vášnivé a dramatické osudy Shakespearových hrdinov. Škoda len, že sa premenili na nudné a čítankovo ukážkové.
Počet zobrazení: 544

Roman Polák sa podujal na ambiciózny projekt - koláž z drám Williama Shakespeara pre vznikajúci "nový" umelecký súbor Novej scény. Hoci tento nápad nie je nový, je to myšlienka dráždivá, veľa sľubujúca, zároveň však plná úskalí a zradných lákadiel. Šokspeare má aj reklamný podtitul - Vášnivé a dramatické osudy Shakespearových hrdinov. Škoda len, že sa premenili na nudné a čítankovo ukážkové.

Tento projekt nepredpokladá hĺbkovú analýzu Shakespearových textov, skôr sa spolieha na atraktívnosť a agresivitu vybraných tém (Búrka, Richard III., Macbeth, Othello, Hamlet, Kráľ Lear, Timon Aténsky). Nehľadá vzájomné väzby a nové významy, ktoré by vznikali z konfrontácie tém, postáv a ich motivického zázemia, ale uspokojuje sa s definovaním ich spoločného menovateľa - úklady, zrada, sex, násilie. Polák ako scenárista lineárne zoradil typické úryvky z jednotlivých hier a doplnil ich ešte textami piesní Jána Štrassera, ktoré snáď mali dopovedať to, čo v Shakespearovi nie je. Uvidíš hnis sveta, vraví Prospero svojej mladej, nevinnej dcére Mirande, kvôli ktorej sa koná toto defilé ľudskej zloby, falošnosti a smrti. V skutočnosti však zostalo len pri Prosperovom zbožnom prianí.

ÚTOK NA ZMYSLY

Režisér Polák chcel ponúknuť divákovi "divadlo sveta", pastvu pre všetky zmysly. Najvýraznejším prostriedkom na jeho realizáciu sa stala scénografia Miloša Pietora. Je to zvráskavený kopec vyprahnutej zeme, ktorej mäkký povrch spôsobuje, že pohyb postáv je zneistený, a dve vodné plochy. Dolu pod kopcom je umiestnené jazierko, v ktorom sa naturalisticky "odzrkadľujú" zlé skutky hrdinov (pláva tam mŕtvola kráľa, zavraždeného Richardom III., Macbethov list, utopí sa v ňom Ofélia, vrahovia si v ňom umývajú ruky... ). V kopci potom je akési pleso, z ktorého sa vynárajú nahé mladé ženy - čarodejnice. Pod ním má skrýšu Caliban, divý polozvierací tvor. Jednotlivé postavy nastupujú na kopci, v priebehu svojich výstupov sa dostávajú až celkom dolu, k jazierku mŕtvych. Výrazné farebné svietenie, dynamická scénická hudba, piesne a choreografia dopĺňajú scénografickú interpretáciu a znásobujú primárne významy shakespearovských príbehov. Neprinášajú však nové významy, a tak predstavované javy iba viacnásobne ilustrujú. Režisér akoby nedôveroval samotnému Shakespearovmu slovu a hereckej akcii a snažil sa ich zmysel a posolstvo podporiť ďalšími divadelnými prvkami, zviditeľniť a zhmotniť na javisku aj to, čo by malo vznikať v mysli a vnímaní diváka.

Ilustratívnosť je tak primárnym koncepčným problémom inscenácie a jej príčina tkvie už v scenári, ktorý nedáva možnosti na budovanie dramatického oblúka inscenácie. Výstupy z jednotlivých hier samé o sebe síce majú dramatickú výstavbu, prebiehajú však nezávisle od seba, bez vzájomného prieniku a nenadväzujú na seba ani významovo, ani dramaticky. Napätie vzniká v inscenácii poväčšine vonkajškovo - atakmi na zmysly hudbou, svetlom, choreografiou, expresívnosťou herectva.

"SPÚTANÍ" HERCI

Herectvo je druhým koncepčným problémom inscenácie. Herci majú dosť úzko vymedzený priestor v úryvkoch z hier, nemôžu sa oprieť o celok inscenácie konkrétnej hry a zaleží predovšetkým na ich tvorivosti. Charakteristické je tu nadužívanie vonkajších výrazových prostriedkov, expresivita hlasového prejavu, nezrozumiteľnosť, intonačná monotónnosť, neprirodzená melodika reči a iba formálne zvládnutie hudobno-pohybovej zložky. Iba v jednom prípade dokázal režisér vytvoriť obraz, v ktorom sa v umeleckej skratke syntetizujú všetky používané výrazové prostriedky (hudba, spev, pohyb) - sú to krátke výstupy Timona (Juraj Ďurdiak) v prvej časti. Len dvaja herci dokázali vytvoriť zmysluplné kreácie v tejto špecifickej shakespearovskej šou - Jozef Vajda ako Othello a Štefan Kožka ako Jago. Vzťah týchto postáv je variabilný, plný napätia a zvratov, herci ho hrajú s nadhľadom a zreteľne interpretujú jeho významy.

Polákovi sa nepodarilo organicky prepojiť jednotlivé zložky inscenácie (herectvo, pohyb, hudba, spev), a preto je výsledný tvar nevyrovnaný a navzdory ich nadužívaniu i monotónny. Napriek nespornej invencii nemohol režisér prekonať obmedzenia, ktoré vyplývajú z toho, že takýto projekt ťažko možno zvládnuť v tak krátkom čase a s takým kvalitatívne nesúrodým hereckým súborom.

Autorka je teatrologička a divadelná kritička

William Shakespeare - Roman Polák: Šokspeare. Nová scéna Bratislava, premiéra 23. a 24. apríla 1999. Réžia: Roman Polák. Scéna: Miloš Pietor. Kostýmy: Peter Čanecký. Hudba: Anton Popovič. Texty piesní: Ján Štrasser.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama