Textobraz @rtfim.sk
Samostatný výstavný projekt, usporiadaný v rámci plánovaného cyklu SNG Umenie a remeslo, prináša stručnú správu o aktuálnom stave a perspektívach dizajnu na Slovensku. Teda v skratke, grafický dizajn u nás včera a dnes, to je - dá sa povedať - motto výstavy rešpektujúcej rôznorodosť a rozmanitosť názorových podôb, prekročení a presahov súčasného grafického dizajnu a jeho simultánneho smerovania k prezentácii v iných, príbuzných disciplínach.
Aby sme boli presní, stojí za to odcitovať aspoň časť úvodného textu brožúry k výstave od autorky Dagmar Poláčkovej: "Zrejme je opodstatnené pýtať sa na význam špeciálne organizovať, dokonca v galérii, výstavu tohto typu, za platného predpokladu, že s produktmi grafického dizajnu sme, chtiac či nechtiac, denne takmer všade stále konfrontovaní (formovaní - deformovaní). Nie je veľmi populárne to priznať, a preto sa mnohé závažné skutočnosti udržujú v prísnej tajnosti. I z tých najnevinnejších málokto bežne prizná, že nefajčí ani kovbojské, ani iné cigarety, nepije Coca-Colu, ani Absolut Vodku a nejedáva McDonaldovu "fašírku". Táto všadeprítomná prezentácia je organizovaná niekým iným a nepopierateľne býva niekedy spojená i s kvalitným dizajnom renomovaných autorov.
Výstava, okrem toho, že zohľadnila chronologické východiská pri zastúpení prezentovaných autorov, sústredila sa tiež na problém apropriácie (tzn. privlastňovania) vo výbere motívov a jednotlivých oblastí tohto typu výtvarnej tvorby, ktoré napriek tomu, že existovali už predtým, predstavujú aktuálny problém grafickej - dizajnérskej kreativity i v súčasnosti. A to nielen u nás. Stačí sa pozrieť hoci len do susedných krajín, a zistíme, že ide o záležitosť prestupujúcu svojím spôsobom regionálne hranice, no v každom prípade poznačenú pečaťou vlastného prístupu a osobitého rukopisu. Treba povedať, že ide o tvorbu, ktorá dnes prekračuje svoje pôvodné hranice a preniká do počítačovej techniky, reklamy, videoumenia a pod. Pritom, až príliš často naráža na úskalia komercionalizácie, straty kvality, dokonca i gýču. Nie raz sme toho svedkami, najmä pokiaľ ide o všadesarozpínajúcu reklamu.
Výstava v SNG však položila dôraz predovšetkým na to, čo je a malo by byť aj v tomto prípade rozhodujúce - a to je aspekt kreativity. Preto sú vystavené exponáty vyberané s cieľom "posunúť" ich z hľadiska hodnotových relácií ďalej, smerom ku skutočnému umeleckému dielu. A preto tiež boli pochopené ako artefakty galerijného významu. Nuž, a keby sa niekto spýtal, prečo bol na označenie tejto výstavy použitý práve vyššie uvedený názov, odpoveď znie: lebo rozhodujúcim sa stal zámer poukázať na jestvujúci dialóg medzi obrazom a textom v disciplínach grafického dizajnu súčasnosti. Teda, problém komunikácie je tým ideovým mottom výstavy, ktorá vskutku zaujímavým spôsobom a odborne presvedčivo predstavuje tvorbu našich popredných štúdií grafického dizajnu a jednotlivých autorov rôznych generácií.
Autor je výtvarný kritik
