Najväčší boj Milovana Djilasa
Hoci bola Titova Juhoslávia nepochybne najliberálnejšou krajinou, kde bola pri moci komunistická strana, predsa aj tu sa vyskytovali disidenti. Jedným z najznámejších bol Milovan Djilas, pôvodne Titov spolubojovník, ktorý sa nakoniec stal "nepriateľom socializmu". Medzi najvýznamnejšie Djilasove práce patrila kniha Nová trieda.
Stalin sám seba považoval za vynikajúceho psychológa. Preto povestná rezolúcia Kominformy, ktorá exkomunikovala Komunistickú stranu Juhoslávie zo svetového komunistického hnutia a vyzývala k zvrhnutiu "teroristického" Titovho režimu, bola načasovaná na výročie tragickej porážky na Kosovom poli, ktorá sa stala 28. júna 1389. Stalin si neuvedomil jednu dôležitú okolnosť: ak nechal označovať juhoslovanský režim ako "fašistický", spochybňoval tak pomery v samotnom Sovietskom zväze. Túto chybu ostatne ešte vo väčšej miere zopakoval Brežnev, ktorý inšpiroval propagandistov, aby pri kritike pomerov v Číne používali metódy západných sovietológov a kremľológov, takže kritika maoizmu vlastne spochybňovala samotný sovietsky systém.
Túto okolnosť si veľmi dobre uvedomil Josip Broz-Tito. Stál však pred ťažkým problémom: myšlienka socializmu bola v roku 1948 pre väčšinu obyvateľov Juhoslávie prijateľná. Tito sa na jednej strane snahy o budovanie socializmu nechcel a vlastne ani nemohol vzdať, no na druhej strane musel preukázať aj istú odlišnosť voči ZSSR.
V roku 1949, keď sa vzťahy medzi Juhosláviou a sovietskym blokom ešte viac zostrili, bolo treba nejakým spôsobom definovať vzťah k ZSSR. Práve jeden z blízkych Titových spolupracovníkov, Moše Pijade, spochybnil samotný socialistický charakter ZSSR. Stalinistický režim bol označovaný ako diktatúra jednej osoby, ekonomické zriadenie ZSSR sa označilo ako štátny kapitalizmus a sovietska zahraničná politika ako imperialistická. Lenže to bola iba negatívna kritika. Bolo treba hľadať pozitívny model.
DJILAS NA SCÉNE
Po roztržke so sovietskym táborom sa ukázalo, že model nastolený v roku 1945 je predsa len neudržateľný, že je ho treba istým spôsobom modifikovať. Hoci juhoslovanskí vodcovia kritizovali stalinistický systém, nechceli sa vzdať marxizmu. Skupina vodcov (Kardelj, Kidrič, Popovič, ale aj Djilas) prichádza na základe štúdia Marxových spisov s koncepciou socialistickej samosprávy. Malo ísť o rozsiahlu decentralizáciu a zriadenie robotníckych rád. Osobne Djilas potom v oblasti umenia presadil opustenie sovietskeho modelu tzv. socialistického realizmu a juhoslovanskí umelci sa mohli nechať inšpirovať západnými ľavicovými avantgardnými umelcami.
V druhej polovici roku 1953 Djilas, ktorý bol ešte stále považovaný za straníckeho ideológa, uverejňuje v ústrednom straníckom denníku Borba seriál článkov, kde požaduje hlbšie pretvorenie doterajšieho systému. Úvahy o prehĺbení samosprávneho systému sa do určitého okamihu hodili, najmä Titovi, pretože vylepšovali imidž Juhoslávie na Západe. Tá bola do nástupu Chruščova závislá od pomoci Západu. Lenže Djilas uverejňuje článok Anatómia jednej morálky, kde usvedčuje vládnucu skupinu z pokrytectva, z narušovania pred verejnosťou deklarovaných morálnych zásad. Po tom sa Tito rozhodol k úderu. Na mimoriadnom zasadaní ústredného výboru Zväzu komunistov Juhoslávie obviňuje Djilasa z revizionizmu. Djilas sa neskôr vyjadril, že ho veľmi mrzelo, že najostrejšie útoky na svoju adresu si musel vypočuť z úst Moše Pijadeho a Eduarda Kardelja, ktorí spolu s ním ostro kritizovali stalinizmus a boli prívržencami reformného kurzu.
Svoju úlohu zohrala aj okolnosť, že sa po Chruščovovom nástupe k moci začínajú tajné rokovania medzi ZSSR a Juhosláviou o obnove vzájomných vzťahov. Tito chcel vylepšiť obraz Juhoslávie aj v očiach ZSSR, no naďalej chcel zachovať samostatnú pozíciu svojej krajiny.
NOVÁ TRIEDA
Djilas pokračoval vo svojej kritike juhoslovanského systému napriek odvolaniu z funkcií. Tito sa začal obávať, že okolo neho môže vzniknúť opozičná platforma. Na konci roka 1955 bol tento prvý východoeurópsky disident postavený pred súd za to, že v rozhovore pre západnú tlač poškodil záujmy Juhoslávie. Vtedy bol odsúdený podmienečne. Za kritiku juhoslovanského postoja počas maďarského povstania v roku 1956 ho súd odsudzuje na tri roky väzenia, keď však v USA vyšla jeho kritická analýza stalinistických systémov Nová trieda, trest mu zvýšili o sedem rokov.
O čo išlo v tejto knihe? V roku 1961 začali sovietski ideológovia tvrdiť, že obdobie diktatúry proletariátu sa v socialistických štátoch už skončilo a že nastúpil "všeľudový štát". Robotnícka trieda mala mať síce "vedúcu úlohu", ale už žiadna trieda nemala byť vládnucou, pretože žiadna trieda nevlastnila výrobné prostriedky.
Západní odborníci si kládli otázku, kto tvorí vládnucu triedu v oných krajinách. Ľahko sa dalo dokázať, že to nemohli byť komunistické strany, pretože boli príliš početné.
L. D. Trockij upozornil už v roku 1937, že mocenská vrstva v ZSSR, ktorú nazýval "byrokrati", sa môže pretvoriť na vládnucu triedu, no za najväčšiu prekážku v tomto procese považoval štátne vlastníctvo výrobných prostriedkov. Milovan Djilas tvrdil, že nová trieda už vlastne vznikla. Išlo o tzv. nomenklatúru, systém funkcií, o ktorých obsadzovaní rozhodovala výlučne komunistická strana. Tejto triede nešlo o nič iné, než o udržanie moci, ale moc sa chápala iba ako manipulácia s ľuďmi prostredníctvom byrokratov. Príslušníci tejto triedy nedokázali riadiť výrobné sily tak, aby sa rozvíjali, lenže k dobru im možno pripísať, že rozdeľovanie spoločenskej produkcie, ktoré realizovali, bolo aspoň relatívne spravodlivé a privilégiá tejto triedy boli obmedzené. Napríklad v ZSSR príjmy nomenklatúry boli iba päťnásobkom až osemnásobkom priemerných príjmov, kým napríklad v USA sa za elitný príjem začal rátať až dvanásťnásobok priemerného príjmu. Pravda, nemožno porovnávať iba výšku príjmov, pretože spomínaná trieda mala osobitnú zdravotnú starostlivosť a distribučnú sieť.
Keď sa v roku 1934 stretol H. G. Wells s J. V. Stalinom, hovoril s ním o potrebe vybudovať efektívny systém riadenia priemyselne vyspelej spoločnosti. Nomenklatúra však bola schopná iba neefektívne byrokraticky manipulovať, čo bola jedna z príčin krachu systému. Ani Juhoslávia nebola v tomto smere výnimkou.
