PRINCÍPY PRE SÚČASNÝ SVET
Sociálne učenie cirkvi je obsiahnuté v 4 základných encyklikách: Rerum novarum, ktorú vydal pápež Lev XIII ešte v roku 1891, a potom tri encykliky pápeža Jána Pavla II: O ľudskej práci (Laborem exercens), Starosť o sociálne veci (Sollicitudo rei socialis) a Stý rok (Centesimus annus). Sociálna tematika je trvalo rozvíjaná aj v iných pápežských dokumentoch.
V encyklike Centesimus annus Ján Pavol II. napríklad píše: "V dnešných časoch sa vyskytuje ešte iná forma vlastníctva, a nemá menší význam ako vlastníctvo zeme. Je ním vlastníctvo poznania, techniky a vedy. Bohatstvo priemyselne vyspelých krajín spočíva oveľa viac v tomto druhu vlastníctva, ako vo vlastníctve prírodných zdrojov.
Poukázali sme práve na skutočnosť, že človek pracuje s inými ľuďmi, podieľa sa na "sociálnej práci", ktorá postupne zahŕňa stále širšie okruhy, ba až celú zem. Kto niečo vyrobí, nerobí to len pre svoj úžitok, ale najmä preto, aby z toho mali osoh iní, ktorí za to zaplatia vzájomne a slobodne dohodnutú spravodlivú cenu. Už aj schopnosť spoznať v pravý čas potreby iných ľudí a zloženie najvhodnejších výrobných činiteľov na ich uspokojenie je ďalším významným prameňom bohatstva v modernej spoločnosti. Okrem toho jestvuje veľa hodnôt, ktoré nedokáže efektívne vytvoriť práca jednotlivca, ale je potrebná spolupráca mnohých ľudí zameraná na ten istý cieľ. Organizovať takýto proces, plánovať jeho trvanie, starať sa, aby naozaj zodpovedal uspokojovaniu potrieb, a vziať na seba nevyhnutné riziká, znamená tiež hojný prameň bohatstva v dnešnej spoločnosti. Takto sa stáva zrejmejšia a stále rozhodujúcejšia úloha organizovanej a tvorivej ľudskej práce a - ako podstatnej časti tejto práce - schopnosti iniciovať a podnikať.
Moderné hospodárske podnikanie má pozitívne stránky. Ich základom je sloboda človeka, ktorá sa uplatňuje nielen v hospodárstve, ale aj v iných oblastiach. Hospodárstvo je jednou z oblastí všestrannej ľudskej činnosti a v nej ako na každom inom poli platí právo na slobodu, ako aj povinnosť zodpovedne ju používať.
Videli sme, aké neprijateľné je tvrdenie, že po porážke takzvaného "reálneho socializmu" ostáva kapitalizmus ako jediný model hospodárskej organizácie. Treba prelomiť bariéry a monopoly, ktoré nedovoľujú toľkým národom podieľať sa na rozvoji, zabezpečiť všetkým - jednotlivcom a národom - základné podmienky, ktoré umožňujú účasť na ňom. Takto postavený cieľ vyžaduje plánovité a zodpovedné úsilie zo strany celého medzinárodného spoločenstva. Mocnejšie krajiny musia slabším poskytnúť príležitosť zapojiť sa do medzinárodného života a slabšie sa musia vedieť chopiť takýchto príležitostí vynaložením síl a potrebných obetí, zabezpečovaním politickej a hospodárskej stability, istej perspektívy do budúcnosti, rozvoja odborných schopností vlastných robotníkov a výchovy schopných podnikateľov, vedomých si svojej zodpovednosti."
