Nové rozmery V4

Bratislavský summit krajín Višegrádskej štvorky nie je iba obnovením spolupráce týchto štyroch stredoeurópskych štátov. Všetko nasvedčuje tomu, že V4 sa mení od základu. Z pôvodne vizionárskeho projektu Václava Havla v roku 1991 určeného skôr na diskusie ako konkrétnu spoluprácu sa zrodilo zoskupenie, ktoré čoraz zreteľnejšie definuje kontúry svojej politickej a ekonomickej kooperácie.
Počet zobrazení: 1308

Bratislavský summit krajín Višegrádskej štvorky nie je iba obnovením spolupráce týchto štyroch stredoeurópskych štátov. Všetko nasvedčuje tomu, že V4 sa mení od základu. Z pôvodne vizionárskeho projektu Václava Havla v roku 1991 určeného skôr na diskusie ako konkrétnu spoluprácu sa zrodilo zoskupenie, ktoré čoraz zreteľnejšie definuje kontúry svojej politickej a ekonomickej kooperácie.

Česko, Poľsko a Maďarsko pri tejto príležitosti radi zdôrazňujú, že Slovensko sa vrátilo na miesto, kde mu ostatné tri partnerské krajiny držali stoličku. Slovenská strana tiež podlieha takejto interpretácii, ktorá je však prinajmenšom nepresná. Akoby sme zabudli na to, že spoluprácu v rámci V4 nezabrzdila Bratislava, ale Praha, konkrétne jej bývalý premiér Václav Klaus, ktorý chcel urobiť z európskej integrácie preteky medzi stredoeurópskymi štátmi. Samozrejme, že určitú vinu na zamrznutí fungovania V4 má aj Mečiarov režim, ale slovenská strana by sa nemala stavať do polohy hlavného vinníka. Napokon, Václav Klaus svoj negatívny vzťah k Višegrádskej štvorke prezentoval aj na minulotýždňovom stretnutí s predsedom NR SR Jozefom Migašom.

Unikátna organizácia

Podpredseda českej vlády Egon Lánský sa o tomto zoskupení vyjadril, že je to unikátna organizácia, ktorá má obrovský, nezastupiteľný význam dnes i v budúcnosti, a to aj po vstupe týchto krajín do Európskej únie. Naznačil tak, že krajiny tohto regiónu by sa mohli modelovo vyvíjať ako štáty Beneluxu. Takáto spolupráca by posilnila každého z nich a v podmienkach tvrdej súťaže, konkurenčného boja a stretu záujmov v rámci EÚ by jej význam nielenže neklesol, ale práve naopak, nadobudol by ešte väčšie rozmery. Višegrád teda nemožno v žiadnom prípade chápať iba ako pomocnú organizáciu, na chrbte ktorej sa štyri štáty dostanú do Európskej únie a ktorá vzápätí stratí svoj zmysel.

Z hľadiska fungovania V4 má kľúčovú úlohu práve Slovenská republika. Tá totiž spája všetky krajiny zoskupenia a bez nej bude jeho činnosť vždy paralyzovaná. Navyše, práve svojou polohou a spomínanou funkciou spojovníka má slovenský priestor neprehliadnuteľný stabilizačný rozmer, čo nie je dôvod na prehnané sebavedomie, ale výzva na zodpovednosť. Geopolitický význam Slovenska spočíva skutočne v stabilizácii stredoeurópskeho priestoru, a preto sa aj Česko, Poľsko i Maďarsko usilujú, aby sme pri ich zahraničnopolitickom smerovaní nezaostávali.

Rozhodujúce vzťahy

Ak chceme hovoriť v rámci V4 o medzištátnych vzťahoch, potom rozhodujúcimi pre kvalitu zoskupenia vždy boli aj budú slovensko-české vzťahy. Je to neuralgický bod celej stredoeurópskej spolupráce. Ochladenie, ale aj oteplenie vzťahov medzi Bratislavou a Prahou sa vždy prejaví na fungovaní V4. Preto nesú obe strany v širšom rámci hlavnú zodpovednosť za prežitie tohto spoločenstva a zároveň môžu tlmiť narastajúci vplyv Poľska ako stredoeurópskej veľmoci.

Z tohto uhla pohľadu má veľký význam udržanie colnej únie medzi Slovenskou a Českou republikou. Jozef Migaš svoju minulotýždňovú oficiálnu návštevu Prahy pôvodne koncipoval úplne inak, ale tvrdé slová Bruselu, ktorý vyjadril nesúhlas s existenciou colnej únie v prípade, že by Praha vstúpila do EÚ skôr ako Bratislava, koncentrovali prioritu jeho rokovaní na jediný problém. Keďže vznikli rôzne zmätky, šumy a zavádzajúce tvrdenia o blížiacom sa konci colnej únie, malo veľký význam potvrdenie obojstranného záujmu o nadštandardné hospodárske vzťahy. Preto treba aj za najdôležitejší výsledok Migašovej cesty do Prahy považovať skutočnosť, že všetci českí oficiálni predstavitelia (šéfka Senátu Libuše Benešová, predseda Poslaneckej snemovne Václav Klaus, podpredseda vlády Egon Lánský i premiér Miloš Zeman) sa vyjadrili za zachovanie colnej únie, ktorej spochybnenie je v tejto fáze bezpredmetné. Pravda, tým ešte nie je všetko vyhraté, lebo zo skúsenosti vieme, že Praha doteraz vždy, keď dosiahla s Bratislavou pasívne saldo obchodnej bilancie, začala svoj postoj k colnej únii prehodnocovať...

Od vizionárov k pragmatikom

Z hľadiska stability tohto priestoru treba považovať za nesmierne šťastné riešenie, že sa podarilo pritiahnuť k spolupráci aj Budapešť namiesto pôvodne zamýšľaného "zväzku západných Slovanov". Myslím si, že táto organizácia vznikla za mimoriadne priaznivých okolností, kedy sa stala dielom troch vizionárskych prezidentov, ktorí vdýchli višegrádskej spolupráci hlavnú myšlienku. Dnes je už nielen dobré, ale aj nevyhnutné, že iniciatívu prebrali od prezidentov premiéri.

Nastáva totiž nová fáza existencie tohto zoskupenia, v rámci ktorého sa bude činnosť V4 nielen prehlbovať (možno až inštitucionalizovať), ale aj rozširovať. Potvrdením tejto skutočnosti majú byť aj pravidelné schôdzky premiérov, ako aj zriadenie funkcie splnomocnenca pre V4 v každej z členských krajín. Na Slovensku si neviem predstaviť vhodnejšiu osobu na tento post ako bývalého veľvyslanca ČSFR v Budapešti Rudolfa Chmela. Tento múdry človek noblesného správania je dnes už vlastne "ideológom Višegrádu" a presvedčeným Stredoeurópanom, ktorý obohacuje chápanie tohto priestoru aj o kultúrno-filozofický rozmer. Významné projekty totiž na svoje prežitie potrebujú vždy aj ideové a osobnostné záruky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984