Vláda bude kontrolovať ceny potravín

Ekonomický vicepremiér Ivan Mikloš niekoľkokrát upozornil, že slovenskí poľnohospodári dostávajú najvyššie dotácie z krajín Visegrádskej štvorky. Nie je to celkom tak, nehovoriac o tom, že v Európskej únii (EÚ), ku ktorej by sme sa mali približovať, je štátna pomoc poľnohospodárom výrazne vyššia, ako na Slovensku. Pričom nejde len o dotácie.
Počet zobrazení: 1369

Ekonomický vicepremiér Ivan Mikloš niekoľkokrát upozornil, že slovenskí poľnohospodári dostávajú najvyššie dotácie z krajín Visegrádskej štvorky. Nie je to celkom tak, nehovoriac o tom, že v Európskej únii (EÚ), ku ktorej by sme sa mali približovať, je štátna pomoc poľnohospodárom výrazne vyššia, ako na Slovensku. Pričom nejde len o dotácie.

Vo vzťahu k výrobným cenám poľnohospodárskych produktov sú naše o polovicu nižšie, ako v západnej Európe. Zatiaľ čo v SR štát dotoval v minulom roku 23% z výrobných cien, v EÚ to bolo až 45%, Znamená to, že tam môžu poľnohospodári predávať svoje produkty až o polovicu lacnejšie, než je ich skutočná výrobná cena. ČR a Maďarsko boli na úrovni 17%, resp. 12%, ale Poľsko vydalo na tieto účely 25% a tak nás po prvýkrát predbehlo. V Poľsku rastie podpora už štyri roky, v ČR ju v priebehu jedného roka zvýšili o 7%, u nás o 1%. Dramaticky vzrástla vlani podpora v krajinách EÚ: v roku 1997 dosiahla "iba" 38%, presne na tejto úrovni je dnes priemer všetkých krajín Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), medzi ktorými by sme sa tiež radi ocitli.

Ochranná ruka v EÚ

V tejto oblasti teda približovanie sa k vyspelým krajinám znamená zvýšenie podpory. Aj napriek tomu, že sa v EÚ už dlhší čas hovorí o redukcii podpôr, politici očakávania ekonómov zatiaľ nenaplnili. Vyspelá Európa si jednoducho uvedomuje význam konkurencieschopného poľnohospodárstva a keďže štrukturálne zmeny nemožno uskutočniť zo dňa na deň, štát svoju ochrannú ruku odťahuje pomaly. Svedčia o tom výsledky mimoriadneho summitu najvyšších predstaviteľov EÚ, ktorý sa uskutočnil 24. - 26. marca v Berlíne. Garantované ceny obilia i hovädzieho mäsa sa budú síce od roku 2000 znižovať o 15%, resp. o 20%, ale bude sa tak diať počas viacerých rokov. Reformu mliečneho trhu (a teda zníženie garantovaných cien) európski lídri dokonca odložili na minimálne 5 rokov, naopak mliečnu kvótu zvýšili o 1,5%. Výdavky na podporu poľnohospodárov by sa do roku 2006 mali udržať na ročnej úrovni 40,5 miliárd euro, čo predstavuje asi 1,6 bilióna Sk!

O takej podpore sa našim poľnohospodárom ani nesníva. Veď v minulom roku čerpanie dotácií opäť mierne pokleslo a zastavilo sa na hranici 8 miliárd Sk. Nečudo, že zahraničný obchod agropotravinárskeho komplexu zaznamenáva každoročne vyššie záporné saldo, pre západoeurópskych producentov totiž nie je problém dovážať k nám lacnejšie výrobky, keď viac ako tretinu ich ceny dotuje štát. Zatiaľ čo v roku 1997 dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov na Slovensko prekročil ich vývoz o viac ako 13 miliárd Sk, v minulom roku sme doviezli tovary v hodnote o 15 mld korún vyššej, než sme vyviezli.

Rezervy v slovenskej produkcii

Taký mohutný dovoz agropotravinárskych produktov pri tom Slovensko nepotrebuje, lebo v takmer všetkých komoditách dokáže byť sebestačné. Kapacity potravinárskeho priemyslu sú totiž dlhodobo nevyužité. Pri výrobe chleba ich napríklad využívame (posledné presné údaje sú z roku 1997) na 42%, pri výrobe cestovín je to lepšie (80%), pri výrobe sladených nealkoholických nápojov je kapacita využitá na 50%, pri liehu a liehovinách o málo viac, pri výrobe konzumného mlieka je to 40% a zatiaľ, čo pri výrobe syrov sú slovenské kapacity využité na 93%, pri výrobe masla je to len 21,6%!

Nemožno sa teda čudovať ministrovi pôdohospodárstva, že tak vehementne požadoval zavedenie dovoznej prirážky vo výške 10%. Jeho ekonómovia tvrdia, že by to od začiatku roka prinieslo takmer 15 miliárd korún a zároveň by to zvýšilo konkurencie schopnosť našich výrobkov - ich zvýšený predaj by znamenal ďalší prínos na odvedených daniach. Aj Pavel Koncoš priznáva, že poľnohospodári a potravinári musia hľadieť v prvom rade na seba, musia sa usilovať o zvyšovanie efektívnosti a znižovanie nákladov na svoju výrobu. Lenže to si na druhej strane vyžaduje ďalšiu modernizáciu, radikálne zníženie zdedenej zadĺženosti, investície do pôdy. Nové trendy v tomto rezorte by mohli priniesť najmä mladí vysokoškolsky vzdelaní poľnohospodári i ekonómovia, ale tí sa do poľnohospodárstva vôbec nehrnú. Naopak, počet zamestnancov neustále klesá (v súčasnosti je na hranici 100 tisíc ľudí), čo vyplýva nielen z problémovej perspektívy, ale najmä z platového ohodnotenia. Zatiaľ čo priemerná mzda v národnom hospodárstve je 10 003 Sk mesačne, v poľnohospodárstve dosahuje iba 7888 Sk a tento rozdiel sa každoročne prehlbuje.

Pavel Koncoš tvrdí, že zvýšenie dolnej sadzby DPH spôsobí nárast cien potravín asi o 5%, čím sa opäť zníži konkurencieschopnosť nášho agropotravinárstva. Zároveň to môže zväčšiť rozdiel medzi cenami vstupov a výstupov v poľnohospodárstve. Zatiaľ čo tie prvé narástli od roku 1990 o takmer 200%, tie druhé sa zvýšili iba o 60%! Ťažko sa možno v takom prostredí aspoň vyhnúť strate. Paradoxom však je, že konečné spotrebiteľské ceny poľnohospodárskych výrobkov stúpli od roku 1990 o 220%, čiže ten 160-percentný rozdiel ostáva v potravinárstve a obchode. Z neustáleho zvyšovania cien potravín nemajú poľnohospodári vôbec nič. Preto je veľmi dôležité, že vláda prijala návrh SDĽ a poverila ministra Koncoša, aby urýchlene vypracoval úpravu obchodného rozpätia u niektorých potravín tak, aby sa prijala maximálna horná hranica, čo by malo zabrániť extrémnemu nárastu cien. MP má totiž každý týždeň k dispozícii prehľad o vývoji cien potravín. Podľa Pavla Koncoša toto kompenzačné opatrenie čiastočne utlmí vplyv zvýšenej DPH na rast cien základných druhov potravín.

Autor je hovorca SDĽ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984