Proroctvo označené ako omyl

Byť prorokom je veľmi riskantná profesia, navyše, ak sa proroctvá robia pomocou štatistiky. Karl Kautsky svojho času napísal, že pomocou Biblie, diel Karla Marxa alebo štatistiky sa dá dokázať čokoľvek...
Počet zobrazení: 1307

Byť prorokom je veľmi riskantná profesia, navyše, ak sa proroctvá robia pomocou štatistiky. Karl Kautsky svojho času napísal, že pomocou Biblie, diel Karla Marxa alebo štatistiky sa dá dokázať čokoľvek...

Thomas Robert Malthus sa narodil v roku 1766 ako druhý syn osvieteného grófa. Ako druhorodený nemohol zdediť ani titul, ani majetok, otec mu však zabezpečil veľmi dobré vzdelanie. Po absolvovaní univerzity sa Thomas Robert stal kňazom anglikánskej cirkvi. Malthusov otec bol prívržencom nielen francúzskeho osvietenstva, ale aj britského utopického socialistu Wiliama Godwina. Ako argument proti otcovi Thomas Robert použil údaje Benjamina Franklina, že v niektorých oblastiach amerických kolónií sa za 15 rokov obyvateľstvo zdvojnásobilo. Malthusovi sa zdalo byť samozrejmé, že množstvo potravín nedokáže narastať takým tempom, akým sa môžu rozmnožovať ľudia. Príčinou biedy v spoločnosti je veľké množstvo bedárov.

Malthusa napadlo, že argumenty používané v debatách s otcom by mohol zhrnúť do brožúry a neskôr ju vydal anonymne pod názvom "Štúdia o populačnom princípe, ako sa dotýka budúceho pokroku spoločnosti".

Cynizmus alebo veda?

Vo svojej brožúre vyslovuje názor, ktorý potom vynechal z ďalších vydaní: "Človek príde na svet, ktorý je už obsadený; ak ho nemôžu uživiť rodičia, čo môže právom očakávať, a ak spoločnosť nepotrebuje jeho prácu, nemá právo na obživu; v skutočnosti je na zemi nadbytočný. Niet preň miesta na veľkých hodoch života. Príroda mu velí, aby sa vzdialil, a neotáľa sama vykonať rozsudok, ktorý vyniesla."

Ak sa niekomu vyššie uvedené výroky zdajú byť cynické, možno uviesť ešte ostrejšie: "Zdá sa, že hlad je posledným a najstrašnejším vynálezom prírody. Plodivá sila populácie natoľko prekonáva schopnosť Zeme poskytnúť ľudstvu výživu, že ľudské pokolenie musí byť v tej či onej forme navštevované predčasnou smrťou. Ľudské neresti sú aktívni a schopní pomocníci, ktorí znižujú počet obyvateľov. Sú predchodcami veľkých armád a často dokončia hrozné dielo skazy samy o sebe. Avšak keby náhle v tejto veľkej vojne zameranej na vyhubenie zlyhali, nastúpia na ich miesto choroby, epidémie, nákazy..., aby zotreli z povrchu zeme tisíce a desaťtisíce ľudí. A ak by sa to nepodarilo, číha v pozadí mohutný hladomor, ktorý jediným úderom vyrovná počet ľudí na mieru disponibilných potravín".

Štatistická pasca

Prvou chybou Malthusa bolo, že vo Franklinových štatistikách nerozlíšil nárast obyvateľstva na základe pôrodov a prisťahovalectva. Dosť dlhú dobu počet obyvateľov USA narastal viac počtom prisťahovalcov než pôrodmi. Okrem tejto chyby, ktorú bolo možné odhaliť už za Malthusových čias (upozornil na ňu napríklad David Ricardo), Malthus nerátal ani s pokrokom lekárskej vedy, ani so zdokonaľovaním metód poľnohospodárstva a nemohol tušiť, aké premeny vyvolá priemyselná revolúcia. V našom storočí sa hovorí o "zelenej revolúcii" v poľnohospodárskej výrobe, ale už v XVIII. a XIX. storočí došlo k zlepšeniu osív, zlepšeniu hnojív a nástrojov a pod., čo malo napríklad vo Veľkej Británii za následok, že kým v roku 1690 pracovali v britskom poľnohospodárstve tri štvrtiny obyvateľstva, v roku 1840 to bola už iba štvrtina. V našom storočí sa poľnohospodárstvom vo vyspelých krajinách zaoberá ešte menšia časť obyvateľstva.

Malthus padol do rovnakej štatistickej pasce ako napríklad sovietski ekonómovia, ktorí precenili recesiu v USA na konci 50. rokov. Podľa ich výpočtov okolo roku 1980 mal ZSSR vyrábať vyše 50 % svetovej výroby. Malthus tvrdil, že kým výroba potravín je vyjadrená aritmetickým radom (napr. 1,2,3,4,5...) počet ľudí narastá geometricky (2,4,8,16,32...).

Návrat k Malthusovým názorom?

Malthusa strašil iba populačný boom. Teraz sa k nemu pridružuje znečisťovanie životného prostredia a hrozba vyčerpania surovinových a energetických zdrojov. Malthusova "pasca" akoby sa vracala najmä v rozvojových krajinách. Dnes sa nezriedka tvrdí, že on mal predsa len pravdu.

Čo sa vlastne stalo? V rozvojových krajinách sa zlepšujúca sa zdravotná starostlivosť postarala o zníženie úmrtnosti, kým pôrodnosť ostala vysokou. Ide tu totiž o to, že vyspelé krajiny majú záujem na tom, aby rozvojové krajiny neboli ohniskami epidémií. Zvyšovať úroveň zdravotníckej starostlivosti je pomerne lacné. Mathusov "prirodzený" mechanizmus regulácie počtu obyvateľstva preto nefunguje.

Teraz na konci storočia by nás vývoj vo väčšine ázijských a latinskoamerických krajín mohol oprávňovať k optimizmu, napríklad tak tradične chudobné krajiny ako boli Čína a India sa dostávajú z najhoršieho. Pravda, čínska vláda prijala veľmi drastické opatrenia na kontrolu pôrodnosti. Možno vyslovovať dokonca hypotézy, či táto politika nepovedie k demografickým deformáciám.

Malthusov duch sa však vznáša nad Afrikou. Doterajší politický a ekonomický vývoj tohto svetadielu neprináša nijaké oprávnenejšie nádeje do budúcna. Napriek tomu nemôžeme hovoriť o potrebe návratu k Malthusovým názorom. Populačný boom je dnes síce súčasťou globálnych problémov ľudstva, no nie je hlavnou hrozbou. Úvahy nad Malthusom by nás mali viesť nielen k tomu, aby sme sa snažili vyhnúť "štatistickej pasci", ale aby sme naše chyby nepripisovali prírode a od nej nečakali, že bude riešiť to, čo by sme mali riešiť my sami.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984