Reklama
Zľavy na reštaurácie v Bratislave
Reklama

Rub a líce dopravy

Doprava sa stala každodennou súčasťou nášho života. Na každom kroku sa nás reklama snaží presvedčiť, že autá sú krásne, rýchle a bezpečné. Je to ale skutočne tak? Je auto skvelým pomocníkom a nevyhnutnosťou, alebo sme my jeho otrokmi? Aká je však jej skutočná cena, ktorú zaň platíme? A aké sú možné riešenia narastajúcich problémov?
Počet zobrazení: 458

Doprava sa stala každodennou súčasťou nášho života. Na každom kroku sa nás reklama snaží presvedčiť, že autá sú krásne, rýchle a bezpečné. Je to ale skutočne tak? Je auto skvelým pomocníkom a nevyhnutnosťou, alebo sme my jeho otrokmi? Aká je však jej skutočná cena, ktorú zaň platíme? A aké sú možné riešenia narastajúcich problémov?

Od roku 1950 sa počet obyvateľov našej planéty zdvojnásobil, ale počet áut sa pritom zvýšil až desaťnásobne. Od vynálezu automobilu (cca pred 100 rokmi), zahynulo na cestách 30 miliónov ľudí. V súčasnosti je celosvetový ročný priemer približne 500 000 ľudí. Na Slovensku zahynulo len v minulom roku 819 ľudí. Mnohí z nás už pri autonehode stratili niekoho blízkeho...

Na Slovensku pri dopravných nehodách v roku 1993 zahynulo 584 ľudí, v roku 1994 to už bolo 633 mŕtvych, v roku 1996 ich zahynulo 788 a v minulom roku sme zaznamenali 819 mŕtvych. Podľa slovenskej metodiky sa do tejto štatistiky rátajú iba tí, čo zomrú 24 hodín po nehode.

Je zaujímavé porovnať štatistiku s oveľa viac diskutovanou násilnou kriminalitou: V roku 1998 bolo na Slovensku zistených 128 vrážd a 4034 úmyselných ublížení na zdraví. Pri autonehodách teda zahynulo šesťnásobne viac ľudí a bolo zranených trikrát viac ľudí (12 902 : 4 034) ako pri násilnej kriminalite.

Emisie a hluk

Doprava patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia (vzduchu, pôdy a vody). Medzi najčastejšie emisie patria zlúčeniny: oxid uhličitý (CO2) - plyn spôsobujúci skleníkový efekt a globálne otepľovanie, ktorého prejavy sú čoraz výraznejšie na celej planéte, pričom pri spálení plnej nádrže benzínu osobného auta vznikne 150 až 200 kg CO2, oxid uhoľnatý (CO) - jedovatý plyn, u človeka spôsobuje zníženie prísunu kyslíka ku tkanivám, klasické príznaky otravy CO sú bolesti hlavy a závrate, srdcové ťažkosti, malátnosť, pri vysokých dávkach kóma až smrť, oxidy sodíka (NOX) - spôsobujú mierne až ťažké zápaly priedušiek a pľúc a pri vysokých koncentráciách pľúcny edém (opuch) s rizikom smrti a výraznou mierou sa podieľajú na odumieraní lesov.

Zaberanie pôdy

Je to veľmi zriedkavo spomínaný problém. Skúste sa však rozhliadnuť, koľko miesta zaberajú parkujúce autá a cestná sieť. Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných viac ako 1 700 000 motorových vozidiel. Koľko pôdy asi zaberajú tieto autá? Ak má priemerné parkovacie miesto plochu 20 m2, dostaneme údaj 34 miliónov m2, t.j. 34 km2, čo je zhruba rozloha Košíc. Nehovoriac o zábere pôdy cestnou infraštruktúrou (napríklad Holandsko obetovalo cestám asi 10 % svojho územia).

Spotreba nerastných surovín

Z hľadiska spotreby energie v sektore dopravy je výrazne dominantná cestná doprava, ktorá spotrebúva až 80 % všetkej energie. Železničná doprava je s 10 % spotrebou energie ďaleko šetrnejšia k energetickým zdrojom, ktoré sa na Slovensko z 95 % dovážajú.

Ropa, kvôli svojmu kľúčovému významu nazývaná aj čierne zlato, hýbe svetovou ekonomikou a snaha o kontrolu nad jej zdrojmi vyvolala množstvo vojnových konfliktov (vojna v Perzskom zálive, vojna v Čečensku atď.). Pri jej ťažbe, preprave a spracovaní (viď napr. bratislavský Slovnaft) vznikajú taktiež obrovské škody na životnom prostredí. Lenže energeticky a surovinovo je vysoko náročná aj samotná výroba automobilov.

Rýchlosť a jej význam

Možno Vás prekvapilo, prečo túto "výsadu" automobilu spomíname medzi jeho negatívnymi vlastnosťami. Prvý dojem (a reklama) však klame, čo potvrdzuje napríklad aj štúdia amerického ekonóma Ivana Illicha: Priemerný Američan, ktorý ročne najazdí 10 000 km, musí svojmu vozidlu venovať toľko času (aby zarobil na pohonné hmoty, dane, servis...), že dotyčných 10 000 km mu zaberie 1 700 hodín - dosiahne tak priemernú rýchlosť menej ako 6 km/h, čo je asi rýchlosť chôdze! V Londýne sa nedávno uskutočnilo porovnanie rýchlosti jednotlivých druhov dopravy (metro, autobus, auto a bicykel). Najrýchlejšie niekoľko kilometrov dlhý úsek prekonal cyklista, na druhom mieste bolo metro.

Ako ďalej?

Všetky horeuvedené (i ďalšie) aspekty jednoznačne hovoria v prospech verejnej dopravy, ktorá má na životné prostredie podstatne menší vplyv ako doprava automobilová či letecká. V porovnaní s tzv. "vyspelými štátmi" má Slovensko veľkú výhodu - verejná doprava tu funguje na relatívne dobrej úrovni a ľudia sú zvyknutí ju využívať. V tomto smere sme teda slobodnejší ako napríklad Američania, kde verejná doprava takmer nefunguje (najmä vplyvom automobilovej lobby), takže väčšina ľudí nemá inú možnosť prepravy ako automobilom.

Zdá sa však, že ani naša vláda nemá záujem poučiť sa z chýb iných, keďže dotácie na výstavbu nových ciest niekoľkonásobne prevyšujú podporu verejnej dopravy. Zlepšiť súčasný stav však môže každý z nás - či už voľbou spôsobu dopravy (chôdza, bicykel, verejná doprava) alebo vlastnou aktivitou (napr. žiadať od svojich poslancov zvýšenie dotácie pre verejnú dopravu, zorganizovať petíciu, akciu či diskusné stretnutie). Pre tých, čo chcú získať ďalšie informácie, či sa v tejto záležitosti angažovať, uvádzame adresu našej občianskej iniciatívy:

Občianske združenie Slobodná alternatíva, Staromestská 6/d, 811 03 Bratislava

Autor je aktivistom Slobodnej alternatívy

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama