Emisiu eurobondov poznačili lapsusy exekutívy
Emisia historicky prvých slovenských eurobondov potvrdila, že zahraničie sa na Slovensko pozerá cez prizmu skutočných parametrov ekonomiky a nie na základe politických vyhlásení a vládou deklarovaných cieľov. Cena ktorú Slovensko zaplatí za pôžičku 350 miliónov eúr, čo je asi 16 miliárd Sk, je horšia, ako podmienky, za akých dlhopisy emitovali Filipíny a zároveň horšia, ako podmienky poslednej emisie štátnych obligácií Mečiarovej vlády.
Zatiaľ, čo Filipíny na výnos štátnych bondov Slovenska nemajú žiadny vplyv, Mečiarova vláda sa na nevýhodných podmienkach emisie podpísala úplne zreteľne. Najlepším zrkadlom ekonomiky štátu, ktorý chce emitovať cenné papiere na zahraničných trhoch, je totiž rating krajiny. To okrem iného odráža možné riziká nesplatenia alebo oneskoreného splácania záväzkov vyplývajúcich z emisie. Bývalá vláda svojou rozšafnou politikou spôsobila vysoký nárast zadlženosti Slovenska, čo sa prirodzene odrazilo v hodnotení krajiny renomovanými agentúrami, ako Standart and Poorôs, Moodyôs alebo Fitch IBCA, ktoré investície do našich cenných papierov považujú za rizikové. Dôležitým faktorom pri rozhodovaní sa investorov, je aj stupeň integrácie krajiny v medzinárodných spoločenstvách a paktoch. Ak by sa vláda Vladimíra Mečiara správala podľa deklarovaných cieľov v oblasti začleňovania Slovenska do Európskej únie, NATO a OECD, určite by výnos z našich dlhopisov nebol o 3 percentá horší, ako napríklad výnos cenných papierov Maďarska.
Podiel súčasného kabinetu
K nelichotivým podmienkam emisie však nepochybne prispel aj súčasný vládny kabinet. Ministerka financií Brigita Schmögnerová hovorí o nepriaznivých pohyboch na eurobondovom trhu v čase emisie a vicepremiér Ivan Mikloš o spomenutých dôsledkoch Mečiarovho vládnutia, zabúda sa však na lapsusy súčasnej exekutívy. Pravdepodobne najvýznamnejšou chybou bolo neskoré prijatie konkrétnych a ráznych opatrení smerujúcich k eliminovaniu vonkajšej a vnútornej rovnováhy ekonomiky, teda k redukcii deficitu štátneho rozpočtu a zahraničného obchodu. Koaličné strany, zrejme pod vplyvom klesajúcej koruny, nakoniec dospeli ku konsenzu, skutočný efekt je však predovšetkým z hľadiska plánovaného schodku štátneho rozpočtu spochybniteľný. Okrem toho k základnej podmienke oživenia hospodárstva - podpore podnikovej sféry vo forme zníženia daní, vláda pristúpi až v budúcom roku.
Potreba ozdravných krokov
Slovensko sa teda po roku opäť uchádzalo o priazeň zahraničných investorov. Dlhopisový debut novej vlády, napriek spomínaným cenovým nevýhodám, nemožno hodnotiť jednoznačne negatívne. Plánovaný objem emisie sa prekročil o 50 miliónov eúr, čo sa dá považovať za prejav dôvery investorov. Navyše v podmienkach emisie zohrala rozhodujúcu úlohu tá ekonomika, ktorú budovala Mečiarova vláda. Inak to bude v roku 2000, kedy sa dá očakávať ďalší pokus emitovať eurobondy. V tom čase už hlavné slovo zohrá hospodárska politika súčasnej vlády. V nasledujúcom období by sa preto kabinet mal sústrediť na dôrazné uplatňovanie ozdravných krokov vo vnútri ekonomiky a zároveň pokračovať v nastúpenom trende smerom k európskej integrácii. Ak by sa naplnili odvážne tvrdenia o skorom preradení Slovenska do prvej skupiny štátov uchádzajúcich sa o vstup do Európskej únie a súčasne nastúpila cesta rozumného hospodárenia štátu a podpory podnikovej sféry, dá sa predpokladať, že pôžičky slovenskej vlády sa svojou cenou priblížia k štandarom transformujúcich sa krajín.
Autor je vedúci Ekonomickej redakcie TASR
