Kašmír nasiaknutý krvou
Za posledných deväť rokov zmizlo podľa údajov Amnesty International v indickom zväzovom štáte Džammú a Kašmír viac ako 800 osôb. Právnici, podnikatelia, učitelia aj obyčajní robotníci, z ktorých mnohí vôbec neboli zapletení do bojov medzi moslimskými separatistami a indickými vojakmi, zmizli po tom, čo ich zadržali bezpečnostné sily. Podľa už spomínanej medzinárodnej organizácie pre ľudské práva nikto nepodceňuje obťažnosť bezpečnostnej situácie v Džammú a Kašmíre, kde ozbrojené skupiny (militantní moslimovia) so zahraničnou podporou (Pakistan) spáchali hrozné zločiny na miestnom obyvateľstve. To však indické úrady nezbavuje povinnosti vypátrať zmiznutých ľudí a zaistiť uplatnenie spravodlivosti.
Polícia, no tiež nemocničné zdroje tvrdia, že zrážky asi desiatich militantných zoskupení bojujúcich za nezávislosť Kašmíru alebo za jeho kompletné pripojenie k Pakistanu s vládnymi vojskami, si od roku 1990 vyžiadal vyše 25 000 ľudských životov. Uplynulé týždne, kedy situácia v Kašmíre prerástla nasadením indických lietadiel do novej dimenzie, opäť pritiahli pozornosť verejnosti k tomuto teritóriu. Konflikt v Kašmíre, či skôr o Kašmír má viacero rovín. Tou prioritnou (ako vždy) je boj o politicko-vojenský vplyv v danej strategicky dôležitej oblasti medzi Indiou a Pakistanom, pričom iným vypuklým momentom tohto súboja medzi Dillí a Islamabádom sú aj jadrové preteky oboch mocností. Druhou významnou rovinou, no predovšetkým vynikajúcou zámienkou pre tých, ktorým konflikt Indie s Pakistanom vyhovuje, je stret dvoch kultúr, dvoch náboženstiev. Hoci krajina, kde sa zrodila Kámasútra, tiež nie je v daných otázkach mimoriadne liberálna a obyčajný bozk býva v tradičných indických filmoch stále vzácnosťou, fundamentalistický prístup militantných moslimov v Pakistane k otvorenejšej komunikácii medzi dvoma pohlaviami vyvoláva silný civilizačný stret. Moslimskí extrémisti v indickom Kašmíre napríklad koncom februára postrelili do nohy dve ženy, ktoré mali na sebe džínsy a strieľali po mužovi, ktorý ponúkal prístup na káblovú televíziu. Moslimskí radikáli v Kašmíre zakazujú dievčatám navštevovať hotely, reštaurácie a parky a presadzujú u žien nosenie tradičného moslimského závoja na verejnosti.
Vzájomné obvinenia pretrvávajú
India obviňuje Pakistan, že separatistov vyzbrojuje a cvičí, no Islamabád to popiera a tvrdí, že im poskytuje len politickú a diplomatickú podporu. Napriek tomu sa s ťažkosťami a prerušeniami vedú rokovania, ktoré by mali sporné otázky vyriešiť. Pred dvoma rokmi obojstranné kontakty skomplikovala napätá situácia v Kašmíre a pred rokom ich narušili jadrové pokusy oboch krajín. V čase začatia nových rokovaní o otázkach mieru a bezpečnosti v októbri sa na internetovej stránke indickej armády (http://www.armyinkashmir.com) objavili protiindické heslá hackerov, za ktorými vraj stála nemenovaná informačná služba so sídlom v pakistanskom Láhaure. Napriek tejto provokácii zbližovanie a gestá dobrej vôle pokračovali. V novembri Pakistan oslobodil 151 indických rybárov a podobné gesto urobila aj India. Na novembrových rokovaniach v Dillí o terorizme a obchode s drogami požiadali indickí predstavitelia Pakistan, aby uzavrel výcvikové tábory moslimských separatistov v Kašmíre, no pakistanskí predstavitelia popreli existenciu takýchto táborov, napriek nezvratným dôkazom z indickej strany. Rokovalo sa aj o projekte priehrady v indickej časti Kašmíru, pohraničných konfliktoch na himalájskom ľadovci Siačen a v Arabskom mori, aj o sporoch v hospodárskych vzťahoch. Obe strany však zotrvali na svojich zásadne odlišných prístupoch k riešeniu sporných otázok. Zatiaľ čo Pakistan tvrdí, že riešenie všetkých sporných otázok závisí na riešení hlavného sporu o Kašmír, India je toho názoru, že riešenie menej dôležitých sporov by vytvorilo lepšie ovzdušie pre rokovania o Kašmíre.
Je na čom stavať
Bezprostrednou reakciou na stroskotanie rokovaní bolo začatie 10-dňového vojenského cvičenia v Indii (najväčšieho za poslednú dekádu), na ktoré Pakistan reagoval rozmiestnením 20 000 vojakov na hraniciach s touto krajinou. India neštrngala len zbraňami, ale aj slovami. Premiér A. B. Vádžpéjí počas svojej prvej návštevy v Kašmíri od nástupu do úradu obvinil Pakistan z vyvolávania napätia a vyhlásil, že táto oblasť je "korunou Indie", ktorú bude jeho krajina brániť všetkými prostriedkami. To mu však nebránilo ukázať sa v druhej polovici februára ako mierotvorca, keď otvoril prevádzku autobusovej linky z indického Amritsaru do pakistanského Láhauru a sám prvým autobusom odcestoval do Láhauru na rokovania s pakistanským kolegom Navázom Šarífom. Hoci moslimovia na oboch stranách hranice proti summitu protestovali pálením pneumatík a vraždením nevinných a obvinili Šarífa zo zrady obyvateľov Kašmíru, v realisticky uvažujúcich kruhoch a v zahraničí sa tento krok stretol s porozumením. Zvlášť keď sa obaja premiéri zaviazali, že znížia riziko náhodného vzniku jadrovej vojny, zastavia zasahovanie do vnútorných vecí druhej strany, posilnia vzájomnú dôveru opatreniami, ako je včasná výstraha pred skúškami balistických rakiet a budú rozvíjať politické, obchodné a ďalšie styky.
Dnes v Kašmíre opäť tečie krv, hovorí sa o stovkách zabitých vojakov a utrpení civilov. V súvislosti s novou krízou ponúkol pakistanský premiér Indii rokovania, aby sa zabránilo ďalšej konfrontácii a krviprelievaniu, no ani sobotné rozhovory v Dillí nemôžu byť zárukou toho, že v Kašmíre zavládne pokoj. Pakistanská vláda by nesmela tolerovať, ba aj podporovať extrémistov, ktorých označuje ako bojovníkov za slobodu (aj keď by prišla o časť voličskej podpory a znepriatelila by si silnú fundamentalistickú lobby) a vláda v Dillí by mala vážne uvažovať nad dodržiavaním ľudských práv v Kašmíre a zavedením určitých autonómnych prvkov v tomto teritóriu. Len tak vznikne šanca odstrániť alebo aspoň zmierniť základný rozpor vo vzťahoch medzi Indiou a Pakistanom.
Autor je šéfredaktorom časopisu EXPO journal
