Kto na koho doplácal

Problematika slovensko-českých a česko-slovenských vzťahov sa, samozrejme nedotýka len štátoprávnych otázok, ale aj ekonomicko-finančných, lebo boli popri nich základom rozhodujúcich určení kompetencií medzi federálnymi a národnými orgánmi v zmysle "kto o čom rozhoduje." Ide o veľmi zložitú otázku, ktorá si vyžaduje komplexný rozbor, a tým aj jej objektivizáciu.
Počet zobrazení: 2727

Problematika slovensko-českých a česko-slovenských vzťahov sa, samozrejme nedotýka len štátoprávnych otázok, ale aj ekonomicko-finančných, lebo boli popri nich základom rozhodujúcich určení kompetencií medzi federálnymi a národnými orgánmi v zmysle "kto o čom rozhoduje." Ide o veľmi zložitú otázku, ktorá si vyžaduje komplexný rozbor, a tým aj jej objektivizáciu. Ide stále o politikum, pri ktorom nie je zámerom vyvolávať spory, ale prispieť k riešeniu problematiky na základe výskumu, uviesť niektoré skutočnosti, objasňujúce, že umelo vyvolaná téza "o doplácaní" na Slovensko za socializmu nemala svoje opodstatnenie.

Okupácia Československa vojskami štátov Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a následná "normalizácia" slovenskej a českej spoločnosti spočiatku obmedzili, a postupne úplne likvidovali demokratické podmienky pre konštituovanie a fungovanie česko-slovenského federatívneho štátu. Moskva okrem iného striktne žiadala zabezpečenie vedúcej úlohy komunistickej strany v rámci štruktúr federácie. Vznikla však asymetria medzi federáciou a organizáciou KSČ. Federácia nebola postavená na báze faktickej suverenity zväzku dvoch národných štátov, keď politická moc nepripustila utvorenie dvoch národných a jedného federálneho štátneho centra. Znovu to vyriešila podriadením si štátu. Potrebovala jednotný a nie zložený štátny útvar, jedno politické a s ňou spojené štátne centrum. Základom zdeformovania česko-slovenskej federácie v štátoprávnej rovine bolo pokrivenie princípu rovný s rovným vo vzťahoch medzi českým a slovenským národom.

Centralizačné snahy

Politická centralizácia obmedzila priestor na formulovanie a uplatňovanie politiky národných republík, na presadzovanie ich národnoštátnych záujmov a potrieb. O tieto sa snažili národné orgány Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky (ČSR a SSR), pričom slovenská vláda pripomenula, že koncepcia industrializácie, so svojím ťažiskom na výstavbu ťažkého priemyslu, bola Slovensku vnútená a nevyhovovala jeho podmienkam a potrebám. V českej spoločnosti v značnej miere pretrvávalo stotožnenie českej národnoštátnej identity s československou. Centralizačné tendencie neprekonala ani federalizácia štátu a vznik českého štátu. Nazeranie na federatívny štát ako na jednotný celok posilňovala tiež skutočnosť, že aparát unitárneho štátu prešiel do federálnych a sčasti aj do českých štátnych orgánov. K hlavným cieľom staro-novej totalitnej moci patrila jednota ČSSR, jej ekonomiky a riadenia spoločenských procesov z jedného centra. KSČ tu plnila "všeobecnú integrujúcu" úlohu, uplatňujúc tak svoj politický monopol. V štátnom mechanizme prevzala túto funkciu vláda ČSSR. Uznesenia federálnej vlády sa stali záväznými pre národné vlády (podpredsedom federálnej vlády sa stal predseda národnej vlády). Táto situácia nastala najmä po "realizačnej smernici" májového zasadania ÚV KSČ roku 1969. V tomto roku sa ešte federálny rozpočet nenadraďoval nad rozpočty republík. Avšak príjmami federálneho rozpočtu mala byť daň zo mzdy, podiel na dani z obratu, a nie podnikové dane (práve tieto išli cez federálne ministerstvá a ich výrobno-hospodárske jednotky (VHJ), resp. výrobné podniky).

Ministerstvo financií SSR však nesúhlasilo s alternatívou na tvorbu príjmov štátneho rozpočtu federácie, ktorú podali ministerstvá financií ČSR a SSR. Totiž podiel SSR na dani z obratu bol v celoštátnom objeme 28%, na dani zo mzdy 25%. Výber daní podľa tejto alternatívy nevyjadroval ekonomické možnosti hospodárstva Slovenska, lebo jeho podiel na tvorbe zisku bol len 19% a podiel na priemyselnej výrobe 22%. Daň zo mzdy nevystihovala ekonomický prínos, keďže podiel pracovníkov v spoločenskej spotrebe na celkovom počte pracovníkov bol na Slovensku vyšší. Ani daň z obratu nevyjadrovala hospodársku činnosť podnikov, ale bola spotrebnou daňou, ktorú platilo obyvateľstvo, a preto sa na jej tvorbe podieľalo Slovensko vysokým percentom. Naproti tomu daň zo zisku vyjadrovala ekonomické aktivity. Federácia by sa ňou zúčastňovala a zainteresovala na tvorbe zisku v obidvoch republikách. Prehľad dávalo len komplexné bilancovanie všetkých finančných zdrojov a potrieb v rámci ČSSR.

No relatívna svojprávnosť republík mala krátke trvanie. Príčina tohto stavu bola tiež v tom, že rozostúpenie unitárneho štátu do dvoch národných celkov malo formálno-inštitucionálny charakter. Politické čistky a centralizačné tlaky zabránili tomu, aby riadili svoje národné hospodárstva. Naopak, šírka kompetencií federálnych orgánov posilňovala ich postavenie v štátnom mechanizme, keď prevzali aj rozhodujúce právomoci nad riadením ekonomiky.

"Úprava" usporiadania federácie

Dňa 2. októbra 1970 vydalo predsedníctvo ÚV KSČ uznesenie o "čiastočných" úpravách v štátoprávnom usporiadaní česko-slovenskej federácie. V predsedníctve vlády ČSSR sa zásady čiastočných úprav v česko-slovenskej federácii odôvodňovali potrebou zmien v mechanizme jej fungovania, pričom sa tvrdilo, že jej princípy sa meniť nemali, ale malo sa podporiť uplatňovanie integrujúcej úlohy federácie, k čomu potrebovala primerané nástroje a prostriedky. Preto bolo treba vymedziť funkcie a úlohy federálnych orgánov a orgánov republík tak, aby tieto tvorili jednotný celok (pri uplatňovaní vedúcej úlohy KSČ). Ďalej sa mali určiť nástroje federácie pri riadení hospodárstva ČSSR.

Napriek vypracovaniu legislatívnych pravidiel pretrvávala nejasnosť v kompetenciách federácie a republík. Ukázala sa pri vypracúvaní štatútov ústredných orgánov štátnej správy ČSSR, ČSR a SSR od leta 1971. Aj v tomto prípade treba zdôrazniť, že došlo k úplnej deformácii princípov fungovania federácie v oblasti ekonomiky. Napríklad postavenie a kompetencie Ministerstva priemyslu SSR boli značne zúžené. Ministerstvo bolo ústredným orgánom SSR len pre chemický priemysel a spracovanie ropy (aj o ten bol ostrý boj), gumárenský a spracovanie plastických hmôt, celulózy a papiera, drevospracujúci, textilný a odevný, kožiarsky, kožušnícky a obuvnícky, sklársky, keramický a polygrafický. To znamenalo, že ťažký priemysel na Slovensku, strojárstvo a hute, ktoré tvorili ťažisko priemyslu vôbec, nemali v kompetencii slovenské štátne orgány, ale rezortné federálne ministerstvá a ich VHJ. Takto celé finančné toky, odvody, dane a príjmy vôbec prúdili cez federálny rozpočet, podstatnou mierou naplňovali jeho príjmy. Samozrejme, že sa to vzťahovalo aj na zbrojársky priemysel. Znamenalo to však, že slovenská ekonomika odvádzala a naplňovala štátny rozpočet federácie nemalou mierou. Tým stúpala návratnosť investícií do Slovenska.

Predsedníctvo vlády ČSSR stanovilo 17. 11. 1969 zásadu, že národné ekonomiky sa budú zúčastňovať na príjmoch štátneho rozpočtu federácie zhruba rovnakým percentom zo svojich rozpočtových zdrojov (z ekonomiky ČSR 23,3 miliárd korún a SSR 7,8 miliárd korún). Dotácie do rozpočtu SSR tvorili už spomenutú sumu a dotácie do rozpočtu ČSR spočiatku predstavovali 1,2 miliardy korún, avšak doplňovali sa "o vybrané akcie s dosahom pre celú federáciu a významné akcie znamenajúce ďalšie rozvinutie národnej ekonomiky". Takže, príjmy ČSR tvorili 115 miliárd, SSR 37 a federácie 17,4 miliárd korún, výdaje ČSR 93 miliárd, SSR 44,4 miliárd a federácie 29,2 miliárd korún. Prebytok ČSR činil 22 mld., schodok SSR 7,2 a federácie 11,7 miliárd korún, čo bol dôsledok podielu ČSR a SSR na priemyslovej výrobe, prebytku v rozpočte ČSR, ktorý vznikal aj koncentráciou podnikov a sídiel VHJ na jej území, ako aj komplikovaného prerozdeľovania finančných prostriedkov cez ministerstvá, VHJ a investičných zámerov na územiach republík.

Celkovo to vyzeralo tak, že ak roku 1970 investície v rámci ČSR boli 60 miliárd korún, na Slovensko 28 miliárd, roku 1975 87 miliárd do ČSR a 28 miliárd korún do SSR a roku 1977 93 miliárd korún do ČSR a 43 miliárd korún do SSR. Percentuálny podiel Slovenska teda zodpovedal podielu obyvateľstva, avšak bol vyšší ako podiel na priemyselnej výrobe ČSSR.

Pre napäté česko-slovenské vzťahy v 70. a v 80. rokoch bolo zvlášť príznačné obvinenie časti českých štátnych, politických a ekonomických predstaviteľov, že v tomto období relatívny hospodársky a sociálny rast Slovenska sa dosiahol na úkor českých krajín. Pritom išlo o škodlivú politicky "účelovú" konštrukciu. Tento pohľad zrejme vyplýval z toho, že si značná časť českej verejnosti (vrátane jej predstaviteľov a odborníkov vo federálnych a českých orgánoch) nechcela uvedomiť, že znovu išlo o jednotne riadený štát a hospodárske právomoci národných republík boli oklieštené zákonmi z decembra 1970. "Nepriaznivý" pohľad na "oplácanie" na Slovensko zastierali presne opačné skutočnosti, ktoré boli pre neho vyložene nevýhodné. Zhodne zhruba po 80 percent sídiel výrobno-hospodárskych jednotiek, počtu finalizujúcich podnikov a asi 90 percent podnikov zahraničného obchodu, bolo na území Čiech a Moravy. V nich sa tvorili odvody a dane, ktoré utvárali dojem o zdroji financií len z územia ČSR:

Centrálne riadený štát mal aj iné "nástroje" ako deformovať ekonomické vzťahy medzi republikami. Komplikované prerozdeľovacie procesy z federálneho rozpočtu pritom viedli k tomu, že dotácie na Slovensko boli vyššie ako do ČSR, ale len z hľadiska vzájomného podielu republík. V skutočnosti sa v ich rozpočtoch prerozdeľovalo to, čo dávali do rozpočtu federácie, a teda o vzájomnom "doplácaní" by sa ani v tomto prípade nemalo hovoriť.

Uzavretý kruh riadenej ekonomiky

Jedna z príčin ekonomickej stagnácie oboch republík, ako aj vysvetlenia ich vzájomného "nedoplácania" na seba, bola v tom, že ekonomika ČSSR tvorila jednotný a centrálne riadený celok, v rámci ktorého sa v uzavretom kruhu pohybovali všetky investície, dane a odvody. V ňom sa však nerešpektovali možnosti efektívneho využitia zdrojov národných ekonomík v podmienkach centralisticko-byrokratického riadenia ekonomiky. Tento stav zapríčinil tiež pokles hrubého domáceho produktu od roku 1975.

Vážne štrukturálne dopady na slovenskú ekonomiku mala aj zbrojárska výroba. Na druhej strane sa zbrojárska výroba podieľala značnou časťou na príjmoch federálneho rozpočtu a na odvodoch VHJ ťažkého strojárstva. Na Slovensku sa vyrobila v rokoch 1976 - 1988 vojenská technika za 144,5 miliárd korún. Export, cez podniky zahraničného obchodu, tvoril 83 miliárd. Do štátneho rozpočtu sa odviedlo 51 miliárd korún (len ZŤS v Dubnici nad Váhom odvádzali do štátneho rozpočtu skoro jednu miliardu ročne v období 1985-1989). Roku 1987 zbrojná výroba ČSSR predstavovala 29 miliárd korún. Najvyšší objem dosiahla zbrojárska výroba na Slovensku roku 1988, a to 19, 3 miliardy korún, čo bolo dve tretiny jej objemu ČSSR. Začínajúcou konverziou, po rozhodnutiach ÚV KSČ a vlády ČSSR, poklesla na 12 miliárd roku 1989.

Po roku 1989

Napriek tomu, že sa po novembri 1989 utvorili demokratické podmienky pre nápravu česko-slovenských štátoprávnych vzťahov, tieto sa postupne vyostrili. Slovenská a česká spoločnosť rozdielne vnímali národnú štátnosť a federáciu ako spojenie dvoch národných štátov.

Roku 1990 sa spory o model federácie a o jej vzťahy k národným republikám sústredili aj na ekonomické kompetencie. Federácia sa tak mala prebudovať od základov a mali zakotviť rovnoprávne vzťahy medzi federálnymi a národnými orgánmi. Narazilo to na odpor časti českých politických a štátnych predstaviteľov (V. Klaus a iní). Napriek tomu ústavný zákon č. 556/1990 Zb. z 12. decembra 1990, zmenil články ústavného zákona č. 125/1970 Zb., ktoré sa vzťahovali na hospodárske vzťahy medzi federálnymi a národnými orgánmi ČSFR. Jej hospodárstvo sa, ako pôvodne v ústavnom zákone č. 143/1968 Zb. zakotvilo v podobe "integrovanej ekonomiky" ČR a SR. Zákon tak upravoval oblasti, ktoré boli predmetom dve desaťročia trvajúcich sporov o spoločných kompetenciách federácie a národných republík, no neuzatvoril problém "kto na koho doplácal".

Autor je pracovník Historického ústavu SAV

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984