Saddám na mat nečaká
Pred niekoľkými dňami sa nad územím južného Iraku zrútilo americké bojové lietadlo typu F-14-A. Dvojčlenná posádka sa katapultovala... Krátka správa možno zaujme faktom, že lietadlo havarovalo, no skoro nik sa už nepozastaví nad tým, čo hľadalo cudzie bojové lietadlo nad územím suverénneho štátu. Zatiaľ čo svet sa sústredil na vojnový konflikt s Juhosláviou, v inej časti sveta tiež prebieha (bez väčšej pozornosti médií) ostreľovanie a bombardovanie nezávislej krajiny lietadlami iného štátu.
V roku 1991 a 1992 boli vyhlásené bezletové zóny nad severným a južným územím Iraku, pričom opozičný ajatolláh al-Hakim požaduje zaviesť zónu zákazu aj pre Saddámove pozemné jednotky, s deklarovaným cieľom chrániť kurdskú a šíitsku menšinu v tejto krajine. (Zaujímavé by bolo zistiť, kedy budú USA chrániť kurdskú menšinu proti vláde v Turecku - partnerovi z NATO.) Keďže Bagdád nikdy narušenie suverenity neuznal, dochádza k prestrelkám medzi irackou obranou a spojeneckými lietadlami, a to zvlášť po decembrovej vojenskej operácii Púštna líška. Lietadlá však neútočia "v sebaobrane" len na radarové a protilietadlové zariadenia a medzi obeťami nie sú iba irackí vojaci. Koncom apríla bombardovali americké lietadlá obytnú štvrť severoirackého mesta Mósul, hoci sa v nej nenachádzal žiadny vojenský objekt alebo zariadenie. Len pri tomto jednom útoku boli zranené dve desiatky obyvateľov, vrátane žien a detí. Pri ďalšom útoku v okolí mesta zahynula sedemčlenná rodina a 250 kusov dobytka.
Zničené civilné objekty a zmárnené ľudské životy však nemá na svedomí len americká agresia, ale aj represívny režim Saddáma Husajna. V druhej polovici marca Saddámov bratranec a najvyšší vojenský veliteľ v južnom Iraku generál Madžíd dal v Basre a jej okolí popraviť vyše 200 obyvateľov po rozsiahlych nepokojoch, ktoré v tomto odbojnom meste vyprovokoval zásah proti opozícii. Podľa údajov opozície nariadil generál okrem popráv aj zničenie 52 domov v Basre a jej okolí. Obyvatelia Basry dlhodobo podporujú opozíciu, čo na konci vojny v Perzskom zálive v roku 1991 vyústilo do protivládneho povstania a náznaky rastúcich nepokojov na juhu Iraku sa opäť objavujú od konca minulého roka. Ich vyústením bol zatiaľ marcový útok disidentov na dva úrady vládnucej strany BAAS v Basre, pri ktorom vraj zahynulo, alebo bolo zranených viac ako desať predstaviteľov strany. Masakra zo strany vojakov bola odpoveďou na tento útok.
Už v januári popravili neďaleko Bagdadu vyše sto Iračanov obvinených z účasti na šíitskych vzburách v roku 1991. Opozičná exilová Iracká komunistická strana zverejnila aj menný zoznam popravených osôb a upozornila, že v novembri bolo popravených ďalších 100 zadržaných Iračanov, prevažne politických väzňov. Komunisti vo svojom vyhlásení vyzvali Ligu arabských štátov, OSN a medzinárodné humanitárne organizácie, aby zabránili "vládnucemu barbarskému režimu" ďalej masakrovať obyvateľstvo krajiny. Samozvaným záchrancom Iraku sa rozhodli stať Spojené štáty, ktoré už majú v tejto činnosti dlhoročnú prax.
Otvorené úsilie o likvidáciu
Začiatkom januára americký minister obrany William Cohen oficiálne oznámil, že cieľom USA je aktívne podporovať oponentov irackého prezidenta Saddáma Husajna, avšak postupujú pritom opatrne, aby sa zabránilo predčasnému a neúspešnému povstaniu. Americká administratíva vybrala sedem irackých opozičných skupín, ktoré by mali na tento účel dostať americkú pomoc. Na zozname nie je Iracká komunistická strana, ktorá kritizovala americký zákon o oslobodení Iraku z roku 1998, no nechýba na ňom Najvyššia rada pre islamskú revolúciu v Iraku, ktorej vodca je proti vonkajšej intervencii kvôli zvrhnutiu Saddáma Husajna. V USA bola vytvorená aj funkcia zvláštneho vyslanca pre kontakt s irackou opozíciou, ktorým sa stal Frank Riccardione. Jeho prvým úspechom bolo zorganizovanie prvého zasadnutia irackej opozície po troch rokoch. Členovia Irackého národného kongresu (INC) združujúceho kurdské, šíitské a ľavicové skupiny, sa na stretnutí v Londýne zaviazali, že budú spolupracovať v snahe o zvrhnutie Saddáma Husajna. Americký Kongres na tieto aktivity vyčlenil sumu 97 miliónov dolárov. Optimizmom sršiaci riaditeľ sekcie Ministerstva zahraničných vecí USA pre danú oblasť Martin Indyk krátko po londýnskom stretnutí pri návšteve Bahrajnu oznámil, že Saddám bude možno zvrhnutý "prekvapujúco skoro".
Zatiaľ sa USA a ich spojenci aj samostatne snažia vyšachovať irackého prezidenta, no ten na ich mat nečaká a úspešne sa skrýva pred potenciálnymi atentátnikmi. Pri mohutných oslavách 62. narodenín Saddáma Husajna koncom apríla bola na rieke Tigris neďaleko Bagdadu slávnostne otvorená veľká priehrada, schopná zavlažiť viac ako štyri milióny metrov štvorcových pôdy, no oslávenec na tejto akcii chýbal. Nemohol sa s ním stretnúť ani vodca ruských ultranacionalistov V. Žirinovskij, ktorý chcel v Bagdade Saddámovi zablahoželať. Podľa denníka Libération žije iracký prezident zrejme v bunkroch, odkiaľ celkom úspešne kontroluje všetky súkolia svojej moci. Necestuje po provinciách, nezúčastňuje sa na verejných podujatiach, zasadnutiach parlamentu, vojenských prehliadkach či futbalových zápasoch, ba dokonca ani osobne nezdvíha telefóny, keď mu telefonujú hlavy iných štátov. Stretáva sa len s veľmi obmedzeným počtom najoddanejších spolupracovníkov a s najbližšou rodinou. Napriek tomu je však vraj komunikácia s ním rýchla a je dobre informovaný o reálnom stave udalostí. Jeho portréty a sochy sú rozmiestnené po celej krajine, jeho menom sú pomenované nemocnice, parky i letisko. Je všade a nikde. A fantóma ťažko zabiť.
Autor je šéfredaktorom časopisu EXPO journal
