Na čele JAR stojí skúsený, vzdelaný a obľúbený politik

Do čela Juhoafrickej republiky (JAR) sa minulý týždeň postavil muž, ktorého osoba predstavuje syntézu dlhoročného bojovníka proti apartheidu a moderného, vzdelaného prezidenta s potrebnou dávkou charizmy. Jedným slovom je štátnikom, v ktorom sa skĺbila minulosť s prítomnosťou a človekom, čo dokáže vyplniť prázdno po obľúbenom Nelsonovi Mandelovi, ktorý sa oficiálne rozlúčil so svetom veľkej politiky.
Počet zobrazení: 1257

Do čela Juhoafrickej republiky (JAR) sa minulý týždeň postavil muž, ktorého osoba predstavuje syntézu dlhoročného bojovníka proti apartheidu a moderného, vzdelaného prezidenta s potrebnou dávkou charizmy. Jedným slovom je štátnikom, v ktorom sa skĺbila minulosť s prítomnosťou a človekom, čo dokáže vyplniť prázdno po obľúbenom Nelsonovi Mandelovi, ktorý sa oficiálne rozlúčil so svetom veľkej politiky. Podľa prieskumov verejnej mienky je po Mandelovi Mbeki druhým najuznávanejším politikom JAR.

Thabo Mbeki sa narodil vo východnej časti provincie Kapsko 18. júna 1942 v rodine popredných černošských politikov. Aj keď je predstaviteľom mladšej generácie bojovníkov proti apartheidu, jablko nepadlo ďaleko od stromu. Mbeki po celý svoj život stál blízko centra boja proti apartheidu. Vyrastal a dospieval medzi vplyvnými ľuďmi, ktorých najväčšou túžbou bolo zlikvidovať nespravodlivý režim rasovej segregácie, ktorý v JAR domorodé černošské obyvateľstvo staval najvyššie na úroveň sluhov a lacnej pracovnej sily. Mbekiho otec Govan patrí k vedúcim ideológom Juhoafrickej komunistickej strany, ku ktorej v mladosti patril aj Mbeki. Za čias bipolárneho rozdelenia sveta bola v rozvojových krajinách komunistická strana tou "správnou" hybnou silou odboja. Či už to bolo v Kurdistane, v krajinách Latinskej Ameriky, v juhovýchodnej Ázii alebo v JAR. Komunizmus sa tu nechápal prísne stranícko-ideologicky, ako napríklad v ZSSR či štátoch bývalého východného bloku, ale skôr ako prejav opozície, ako prostriedok odmietania politického status quo existujúceho v danom čase.

Politický vzor

Hoci bol Mbeki komunistom, meno si urobil až po boku známeho exilového vodcu ANC Olivera Tamba. O Nelsonovi Mandelovi, ktorého v prezidentskej funkcii práve vystriedal, vtedy len počul. Ťažko sa mohli stretnúť, keďže Mandela, najznámejší disident na svete, si odpykával svoj 27-ročný trest vo väzení. Oliver Tambo bol mladému Mbekimu veľkým vzorom. Väčším než jeho otec Govan, ktorý zdieľal Mandelov osud a vo väzniciach juhoafrických rasistov si odsedel celých tridsať rokov. "Keď sledujete gestá Thaba a počujete ho hovoriť, budete vidieť a počuť oveľa viac Tamba než Govana Mbekiho," tvrdia Mbekiho súčasní stranícki kolegovia. Govan Mbeki sa stal otcom svojho jediného syna ešte v čase ranej mladosti, predtým ako bol uväznený. Obaja jeho mladší bratia zmizli počas bojov proti apartheidu a sú pravdepodobne mŕtvi. Thabov otec tak nespoznal skutočný rodinný život a vlastne ani jeho syn, terajší prezident JAR, ktorý musel vyrastať a dospievať v atmosfére naplnenje nádejou, že raz sa situácia zmení.

Politická kariéra

Thabo Mbeki bol vynikajúcim žiakom. Starší lídri ANC vytušili v ňom budúci potenciál a aby nenasledoval osud svojho otca vo väzení či zmiznutých strýkov, postarali sa, aby opustil JAR. Ešte nemal ani 20 rokov, keď ho zapísali na listinu futbalistov, ktorí išli hrať do zahraničia a vybavili mu štúdium ekonomiky na Sussexskej univerzite v Anglicku. Thabo sa dostal do nového prostredia, naučil sa vnímať rôzne názory, pocítil chuť slobody, kde sa nezakazujú základné ľudské práva, spoznával princípy demokracie a svet, ktorému vládnu bieli. Bol učenlivý a vnímavý, a už vo svojich 23 rokoch mal prvý veľký prejav pred publikom - pred Výborom OSN pre boj proti apartheidu.

Odvtedy už jeho politická hviezda stúpala. Dal o sebe vedieť ako vysoký činiteľ Ligy mládeže Afrického národného kongresu (ANC), najvyprofilovanejšieho a najstaršieho politického hnutia v Afrike vôbec, a potom počas rokov zastával rôzne funkcie v exile či už vo Veľkej Británii, Zambii alebo v iných krajinách. Od roku 1975 bol členom výkonného výboru ANC, ktorý zohral kľúčovú úlohu v plánovaní ozbrojeného povstania, čo nakoniec viedlo ku zrúteniu nadvlády bielych a po rokovaniach viedlo k jeho ukončeniu. Bol to práve Mbeki, ktorý bol dôležitou osobou koncom 80. rokov pri prvých tajných rokovaniach s predstaviteľmi utláčajúceho juhoafrického belošského režimu, s členmi vládnucej Národnej strany. Bolo to obojstranné sondovanie terénu, snaha vnímať nepriateľa v novom svetle a najmä záujem hovoriť o takých zmenách, ktoré by nevyvrcholili novou vlnou násilia. Úloha vyjednávača niesla so sebou značné riziko, tak zo strany konzervatívnych zástancov apartheidu ako aj zo strany militantných bojovníkov proti belošskej vláde v Pretórii, ktorí chceli zmenu vykonať len pomocou zbraní. Oboma stranami mohol byť Mbeki ľahko označený za zradcu. Boli to však dobré vyjednávania a Mbeki už vtedy naznačil, že v politike sa vie obracať a má na viac.

Návrat z exilu

Po svojom návrate z exilu v roku 1990 na politickú scénu JAR sa stal jedným z hlavných ideových vodcov ANC. Všetko má však svoj tieň. Tým Mbekiho sa stal jeho spor s bývalým odborárskym lídrom a jedným z hlavných vyjednávačov ANC Cyrilom Ramaphosom. Mbekimu sa po prvých všerasových voľbách v roku 1994, keď sa Mandela stal prezidentom JAR, podarilo presadiť v ANC na úkor Ramaphosu a stal sa lídrom hnutia. Všeobecne sa očakávalo, že Ramaphosa, dobrý znalec domácich pomerov, ktorý nebol v exile a mal podporu más, sa stane Mandelovým zástupcom v prvej väčšinovej vláde, ale Mbeki maximálne využil svoju šancu. To mu doteraz jeho kritici nezabudli a obviňujú ho, že má bezohľadné politické ambície. Mbeki však rýchlo presvedčil o svojich kvalitách. Dnes je po Mandelovi druhým najuznávanejším politikom JAR a sám Mandela ho hodnotí ako muža výnimočných kvalít, veľmi úctivého, srdečného a s veľkým citom pre utrpenie ľudu. "Je to diplomat, podobne ako ja," povedal o ňom bývalý juhoafrický prezident. Mbeki má povesť muža kompromisov a vyberaných spôsobov, schopného vyjednávať a vládnuť a je dobrý znalec miestnych pomerov.

Túžba po renesancii Afriky

Šestnásteho júna v Pretórii 56-ročného Thaba Mbekiho slávnostne uviedli do úradu. Pri tejto príležitosti sa tu zišlo 30 hláv štátov a mnoho ďalších predstaviteľov zo sto krajín sveta, čo vyšlo štátnu pokladnicu na 7,5 milióna USD. Avšak podľa organizátorov na cene nezáleží, lebo treba Afrike a celému svetu ukázať JAR ako dôveryhodný a bezpečný štát so zdravou ekonomikou. Počas slávnostnej prísahy sa Mbeki v štyroch jazykoch - xhosa, zulu, angličtina a afrikánčina - zaviazal, že urýchli zlepšenie životných podmienok pre milióny chudobných černochov. Na rozdiel od Mandelu je aj schopný manažér a má ekonomické vzdelanie, napĺňanie daného sľubu však nebude ľahké. Mandela bol známy svojimi víziami o lepšej Afrike. Časť z nich zdedil aj Mbeki. Po prevzatí úradu uviedol, že prioritou jeho zahraničnej politiky bude renesancia Afriky a posilnenie vzťahov s tými africkými krajinami, o ktoré sa Mandela neveľmi zaujímal. JAR nechce byť len regionálnym lídrom a spojencom západných veľmocí, ale aj motorom akejsi africkej spolupatričnosti. Už v najbližších dňoch sa chce Mbeki stretnúť s prezidentom Nigérie Olusegunom Obasanjom (západná Afrika) a líbyjským vodcom Muammarom Kaddáfím (sever kontinentu), čo symbolicky znamená narysovanie akéhosi trojuholníku spolupráce. Sú to bohaté štáty sledujúce vlastnú politiku. Takým chce byť aj JAR. Kým však Kaddáfi hovorí o panafrikanizme ako o ideológii, Mbeki to vníma skôr v rovine ekonomickej a politickej spolupráce. Jedine tak jeho vízia renesancie Afriky môže nadobudnúť reálne kontúry.

Autor je redaktor Hospodárskeho denníka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984