Keď ide o naše zdravie, malo by sa konať energicky
Istý čas vlastne za Belgicko pykala nielen Európska únia, ale aj celá Európa. Na správu o belgických potravinách kontaminovaných dioxínmi niektoré štáty nielenže reagovali zákazom dovozu potravín z krajín EÚ, ale aj z celého kontinentu.
Než začneme ľutovať Belgicko, ktoré sa nepochybne ocitlo v úlohe obete, musíme byť pozorní a zbadať, že tu viac išlo o podporu vlastných poľnohospodárov ako o ochranu obyvateľstva pred kontaminovanými potravinami. Treba si uvedomiť, čo spáchala bývalá belgická vláda. Signály, že čosi nie je v poriadku, mala k dispozícii už na začiatku roka. Nekonala vraj preto, že sa blížili voľby. Nakoniec celá záležitosť vyšla najavo a voliči predsa len vyslovili svoj ortieľ.
Čo sa stalo
Výrobca, ktorý zásobuje krmivom značnú časť belgických fariem, dopustil, že sa do kŕmnej zmesi dostal olej kontaminovaný dioxínmi. Príčina ešte nebola objasnená.
Sú tu tri možnosti: príčinou mohla byť nielen nedbalosť alebo sabotáž, ale čo je ešte horšie, snaha po rýchlom zisku. Už sa zabudlo, že kedysi dávno u istých našich západných susedov vinohradníci začali víno "pančovať" nielen osvedčenými metódami, ale kohosi napadlo, aby do vína začal pridávať brzdovú kvapalinu, lenže tá je (na rozdiel od iných látok, ktorými sa "vylepšuje" víno) jedovatá, hoci má sladkastú chuť.
Keď sa záležitosťou zaoberal Európsky parlament, jeden z odborníkov uviedol, že okolo 2-4 kg látky obsahujúcej dioxíny kontaminovalo okolo 80 ton tuku, ktorý bol zložkou tisícok ton krmiva. Aj laikovi je jasné, že na zistenie dioxínov v potravinách sú nevyhnutné dostatočne citlivé prístroje. Navyše takéto analýzy nie sú práve najlacnejšie.
Počas rozprávania o tejto afére sa stále spomína jedno slovo: dioxín. V skutočnosti však ide o viacero látok, ktoré buď vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe pesticídov, prostriedkov proti biologickým škodcom, alebo pri rozklade niektorých umelých hmôt. Dioxíny sa tiež spomínali ako chemická zbraň. V roku 1984 v indickom meste Bhópál unikli do ovzdušia látky súvisiace s výrobou pesticídov. V tamojšom chemickom závode už predtým došlo k niekoľkým haváriám, no správy o nich sa podarilo ututlať. Tutlalo sa dovtedy, kým nedošlo k jednej z najväčších katastrof...
Slovenský rozmer problému
Naše príslušné orgány zareagovali na záležitosť s belgickými potravinami tak, ako mali: zakázali predaj potravín, ktoré by mohli byť kontaminované. To by bolo na prvý pohľad v poriadku. Ukázal sa ale ďalší rozmer problému, pretože médiá zistili, že hoci bol uverejnený pokyn príslušných orgánov, dotyčné potraviny neboli z predajní stiahnuté. Majitelia argumentovali tým, že nedostali poštou príslušný pokyn. Vzniká otázka, či nemá občan reagovať v takýchto prípadoch už na správu uverejnenú v masmédiách a či má čakať na úradné nariadenia, ak existujú riziká, ktoré netreba spomínať. Je ale potrebné kvitovať, že keď médiá neskôr preverovali, či sú dotyčné potraviny v predaji, zistilo sa, že už boli zväčša stiahnuté.
Kauza ukázala ešte čosi oveľa znepokojivejšie. Naša krajina nemá zatiaľ laboratórium, ktoré by umožnilo analyzovať látky na výskyt dioxínov. Už sme spomínali, že ide o značne nákladnú záležitosť. Problém je v tom, že hoci sa dioxíny môžu dostať do potravín nejakou nešťastnou zhodou okolností a ich výskyt nemusí byť každodennou hrozbou, môžu sa nachádzať aj v životnom prostredí ako produkt likvidácie niektorých umelých hmôt, napríklad PVC. Tu máme hádam dôvod, prečo by bolo treba ich výskyt monitorovať.
Nielen kontaminácia potravín
Istý belgický farmár sa posťažoval, že hoci nevedomky kŕmil svoje kurčatá kontaminovaným krmivom, nepridával im do krmiva ani antibiotiká, ani rastové hormóny. Možno toto považovať iba za výhovorku?
Ostatne k júlu a augustu tohto roka orgány EÚ zakázali používať niektoré rastové hormóny a antibiotiká pri kŕmení zvierat, ktorých používanie u nás platné normy nedovoľovali. V tomto naše predpisy sú naozaj lepšie.
V českých Lidových novinách bol uverejnený článok, že potraviny kontaminované baktériami salmonelóz sú nebezpečnejšie než tie, ktoré sú kontaminované dioxínmi. Kameň úrazu je ale v niečom inom. Salmonelózy sa nazývajú chorobou špinavých rúk v doslovnom význame slova. V prípade dioxínov už ide predovšetkým o prenesený význam slova, zachovávanie základných princípov hygieny nás pred nimi neochráni.
Dioxínový škandál je jedným z viacerých, ktoré kompromitujú belgickú vládu. Podľa niektorých názorov tieto nedostatky belgickej exekutívy sú spôsobené tým, že Belgicko je federatívny štát, kde vládne orgány flámskej a valónskej časti viac zápasia o kompetencie, než riešia problémy. Dioxinovú aféru mali riešiť tri ministerstvá. Vlastne my sami máme s podobnými problémami svoje skúsenosti.
Belgická dioxínová aféra ukazuje, že je jednak nevyhnutné, aby tieto údaje sledovali odborníci, ale aj aby exekutívna moc dokázala včas presadzovať potrebné opatrenia. Môže sa totiž stať, že pôjde doslova o hodiny.
