Popraví Ankara Öcalana?

Ohlasy, ktoré vyvolalo rozhodnutie tureckého bezpečnostného súdu odsúdiť vodcu Strany kurdských pracujúcich (PKK) Abdullaha Öcalana na trest smrti na základe obvinenia z velezrady, sú až na výnimky negatívne. Protesty a varovné vyhrážky rôznych kurdských predstaviteľov mohli v Ankare čakať a vopred kvôli nim prijali viaceré bezpečnostné opatrenia, ktoré bude iste potrebné ešte rozšíriť.
Počet zobrazení: 1095

Ohlasy, ktoré vyvolalo rozhodnutie tureckého bezpečnostného súdu odsúdiť vodcu Strany kurdských pracujúcich (PKK) Abdullaha Öcalana na trest smrti na základe obvinenia z velezrady, sú až na výnimky negatívne. Protesty a varovné vyhrážky rôznych kurdských predstaviteľov mohli v Ankare čakať a vopred kvôli nim prijali viaceré bezpečnostné opatrenia, ktoré bude iste potrebné ešte rozšíriť. Medzinárodné problémy im však robí reakcia niektorých európskych a svetových inštitúcií, ktorú nemôžu nechať nepovšimnutú.

Hoci kurdského vodcu súdili naostatok nie aj vojenskí, ale výlučne civilní sudcovia, čo Európska únia privítala, organizácia Amnesty International je presvedčená, že proces bol predsa len v rozpore s tureckými i medzinárodnými pravidlami a žiada jeho obnovenie. Aj vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Mary Robinsonová sa domnieva, že proces nezodpovedal medzinárodným štandardom a nekonal sa pred nezávislým a nezaujatým súdom. Najväčšie starosti však tureckým predstaviteľom robí stanovisko EÚ.

Európa odmieta smrť

Vláda v Ankare by rada videla Turecko pevne začlenené do európskych štruktúr, kam krajina prenikla už svojím členstvom v NATO. Prijatie do aliancie mala uľahčené strategickým postavením neďaleko hraníc s Ruskom, v oblasti Blízkeho východu, no prijatie do EÚ je podmienené nielen ekonomickým, ale aj civilizačným a politickým postojom k viacerým dôležitým otázkam. A práve v tejto oblasti má Turecko dlhotrvajúce problémy, ktoré sa mu "podarilo" v poslednom čase ešte vyostriť.

Už týždeň pred vynesením rozsudku nad Öcalanom varoval nemecký minister vnútra Otto Schily (Nemecko je predsedníckou krajinou EÚ a domovom mnohých kurdských prisťahovalcov) tureckých predstaviteľov, že prípadná poprava kurdského lídra môže ohroziť šance Ankary na vstup do Európskej únie. S vedomím, že PKK už v minulosti uskutočnila niekoľko útokov na veľkú tureckú menšinu žijúcu v Nemecku, poukázal Schily na možnú vlnu násilia po udelení trestu smrti. Nemecký minister v najnovšom vyhlásení vyjadril presvedčenie, že turecký prezident Süleyman Demirel prehodnotí rozhodnutie súdu. Vyjadril nádej, že rozhodnutím sa bude zaoberať aj Európsky súd pre ľudské práva. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí umocnilo Schilyho slová vyhlásením, v ktorom vyjadrilo presvedčenie celej EÚ, že Turecko zachová prax posledných 15 rokov a nevykoná rozsudok smrti. Predsedníctvo únie umocnilo ministerské vyhlásenia výstražným vyjadrením: Vo svetle deklarovaného úsilia Turecka o členstvo v Európskej únii treba mať na zreteli, že nepoužívanie trestu smrti patrí k spoločným hodnotám EÚ.

Ankara nie je bez viny

Verdikt súdu neznamená definitívnu právnu bodku za prípadom. Rozsudok nižšej súdnej inštancie musí ešte potvrdiť odvolací súd a musí sa vyjadriť aj turecký parlament. Zástupca exilového tureckého (kurdského) parlamentu Ali Jigit, ktorý o. i. vyzval medzinárodné spoločenstvo na intervenciu v kurdskom konflikte, tak ako to urobilo v prípade Kosova, neočakáva neschválenie rozsudku. Parlament v Ankare podľa neho nemá žiadnu autoritu a skutočná moc je v rukách armády. Ak bude s rozsudkom súhlasiť aj parlament, zostane Čierny Peter v rukách prezidenta Demirela. On by v konečnom dôsledku rozhodol o osude Öcalana. Napriek radikálnym vyhláseniam viacerých tureckých politikov vrátane prezidenta sa však neočakáva, že najvyšší predstaviteľ krajiny odmietne zmenu rozsudku na doživotný trest. Nie pre obavy z obnovenia teroristických akcií a premene Öcalana na posmrtného večného martýra v očiach fanatikov. Sekularisticky uvažujúcemu prezidentovi, ktorému robí problémy aktivizácia islamistických tendencií (a zvýšené problémy s Kurdami by ju umocnili), veľmi záleží na absolútnom hoci historicky nedozretom začlenení Turecka do európskych štruktúr.

Európska komisia síce uznáva, že v Turecku je rozvinuté trhové hospodárstvo s dynamickým súkromným sektorom a liberálnym obchodným systémom, no odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv, nedostatočnú civilnú kontrolu armády a nedostatky v prístupe úradov k národnostným menšinám. Ak sa pripomína terorizmus zo strany PKK, treba tiež pripomenúť, že za posledných 20 rokov zničila turecká armáda okolo 4000 kurdských dedín, dva milióny ľudí bolo premiestnených, vypaľujú sa polia, mučia ľudia. Etnické čistky v Kosove teda vyvolávajú oprávnené pohoršenie zo strany Západu, no v tureckom Kurdistane ich armáda uskutočňuje mnoho rokov celkom otvorene a Washington k tejto otázke diskrétne mlčí.

Dvojaký prístup USA

USA, ktoré spolupracovali s Tureckom pri zadržaní Öcalana, nemali žiadne pripomienky po vynesení rozsudku smrti nad kurdským lídrom. Ostatne, Spojené štáty nepovažujú nepoužívanie trestu smrti za spoločnú hodnotu ako krajiny EÚ a Öcalana označujú naďalej za teroristu, hoci on osobne teroristické metódy odsudzuje. Aj keď nemožno zamlčať jeho niekdajšie výzvy k revolučnému boju za oslobodenie Kurdov spod tureckej nadvlády, faktom je, že bol vždy skôr politik a teoretik a nikdy sa na žiadnej vojenskej akcii nezúčastnil. Niekoľkokrát bezvýsledne ponúkol vláde prímerie a odsúdil spolubojovníkov z PKK, z ktorých "sa väčšina v boji nesprávala lepšie ako obyčajní vrahovia". Už dávnejšie vyzval na spoluprácu ostatné kurdské separatistické organizácie, ktoré sú proti ozbrojenému spôsobu boja za nezávislosť a chcel sa podieľať na sprostredkovaní mieru medzi štátom a separatistami.

USA a ešte jednoznačnejšie Turecko odmietajú zaradiť Öcalana do kategórie revolucionárov, akým bol napríklad Arafat, hoci obe postavy majú za sebou približne rovnakú politickú minulosť. S Arafatom si prezident Clinton podal ruku a rokoval s ním o budúcnosti Palestínčanov a ich štátu, zatiaľčo s Öcalanom a požiadavkami Kurdov na vlastný štát sa zaobchádza s ignoranciou a prehliadaním. Ak vám nie je jasné prečo, pripomeňte si okrem iného, odkiaľ štartujú americké bombardéry, keď letia ostreľovať severný Irak...

Autor je šéfredaktorom časopisu EXPO journal

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984