Odluka cirkví od štátu
Otázka vzťahu cirkví a štátu v modernej spoločnosti sa nedá riešiť oddelene, politicky motivovaným výberom jednotlivých problémov podľa momentálnych potrieb. Potvrdzuje to celý ponovembrový vývoj našej spoločnosti. Za toto obdobie bolo vypracovaných niekoľko návrhov ako vzťahy usporiadať, ale podobne ako množstvo stretnutí zainteresovaných strán nepriniesli očakávaný efekt.
Ani jedna vláda po novembri 1989 neriešila tento citlivý problém komplexne. Príčiny polovičatého a konjunkturálneho prístupu mali najmä politický charakter. Kompetentným a inštitúciám chýbala politická vôľa, konsenzus a odvaha uskutočniť systémové opatrenia. Ďalšie dôvody spočívali v neadekvátnej, z predchádzajúceho režimu zdedenej legislatíve ako aj v "socialistickom" myslení a konaní predstaviteľov zainteresovaných. Terajšia vládna moc už nebude môcť ustupovať, pretože k dôslednému riešeniu tohto problému ju zaväzujú jej programové zásady, predvolebné sľuby a silnejúci tlak cirkví a náboženských organizácií.
Základné modely vzťahov
Existujú v podstate iba dve možnosti vzťahov medzi štátom a cirkvami. Všetky ostatné sú iba určitou kombináciou jednotlivých prvkov dvoch základných, svojráznym hybridom, ktorý neponúka dlhodobo stabilné východisko. Jedným z dvoch hlavných modelov je usporiadanie, pôvodom zasahujúce do dávnej minulosti, ktoré sa prejavuje vo forme štátneho náboženstva a podriadenia cirkví štátnej moci. Jeho typickým znakom bola strata autonómneho postavenia cirkvi, ktorá sa chápala ako prostriedok rastu štátnej moci podľa starého príslovia: Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Podstatou je neadekvátne zasahovanie štátu do života cirkevných a náboženských spoločností a to najmä prostredníctvom kontrolnej a organizačnej funkcie, ako i ekonomickým ovplyvňovaním, t. j. financovaním ich aktivít. Takýto model bol vlastný väčšine autoritatívnych systémov, vrátane nášho, pretrvávajúci do roku 1989. Preto nie náhodou hlavnou požiadavkou náboženského disentu, pôsobiaceho v bývalej ČSSR a pochádzajúceho prevažne z kruhov katolíckej cirkvi, bolo demokratickejšie, slobodnejšie a spravodlivejšie usporiadanie týchto vzťahov. Vyjadrovalo to úsilie o dôslednú odluku cirkví a náboženských organizácií od štátu. Boli to požiadavky o odstránenie nezmyselného poručníctva a znovu nastolenie samosprávneho postavenia cirkví. Ich uskutočnenie tvorí podstatu druhého systémového riešenia tohto problému, najlepšie zodpovedajúceho potrebám vyspelej demokratickej spoločnosti, o vybudovanie ktorej sa pokúša aj Slovenská republika.
Nevyhnutnosť oddelenia cirkvi od štátu už pred niekoľkými storočiami zdôvodnil teoretik buržoázneho štátu, anglický filozof John Locke v diele Listy o tolerancii. Za jednu z podmienok fungujúceho štátneho zriadenia považoval vypracovanie a realizáciu princípov, zaručujúcich nezávislosť cirkvi a náboženstva od štátu. Len tak je možné podľa neho zabezpečiť pluralitný charakter spoločenského vývoja, odstrániť príčiny konfliktov, neznášanlivosti a nenávisti zo strany cirkví i štátnej moci, teda vybudovať spoločnosť postavenú na tolerancii, slušnosti a zákonnosti.
Podmienka demokratizácie spoločnosti
Oddelenie cirkvi od štátu je jednou z podmienok demokratizácie spoločnosti, pretože vedie k obmedzeniu zásahov štátnej moci do oblastí, v ktorých je takáto intervencia neprípustná. Ako potvrdzuje aj naša historická skúsenosť, je to zároveň jediná cesta realizácie skutočného, nielen proklamovaného rovnoprávneho a samosprávneho postavenia cirkví. Iba na základe takéhoto usporiadania vzťahov je možné v plnej miere rozvinúť obojstranne prospešnú spoluprácu, ktorá bude prínosom pre všetkých. Získaná autonómia umožní náboženským organizáciám, spolkom a združeniam zadefinovať po novom svoje miesto v spoločnosti, obnoviť a rozvíjať tie funkcie a činnosti, ktoré v minulosti v dôsledku podriadeného postavenia nemohli v plnej miere vykonávať. Nezanedbateľným prínosom takéhoto riešenia bude v praxi uskutočňovaná zásada rovnosti všetkých cirkví pred zákonom, čo nevyhnutne zmierni napäté vzťahy medzi nimi navzájom, ako aj medzi nimi a štátnou správou.
Podobné predstavy dnes nemusia uspokojovať predstaviteľov niektorých cirkví a zainteresovaných štátnych inštitúcií, ktoré v tom môžu vidieť zámer o obmedzenie svojho vplyvu a dôležitosti. To sú však iba subjektívne dôvody, vyplývajúce z uprednostňovania úzkych skupinových záujmov pred objektívnymi potrebami transformácie našej spoločnosti na moderný európsky štát.
