Umiernenosť

Pri zmäkčovaní protirečení, pragmatizmus, schopnosť orientovať sa v komplikovaných vzťahových situáciách, či nachádzanie obojstranne prijateľných riešení zrejme rozhodli pri vymenovaní Juraja Slezáčka do funkcie riaditeľa Činohry Slovenského národného divadla. Prekvapiť to mohlo iba tých, čo nepoznali jeho pragmatický prístup k riešeniu problémov. Jeho dlhoročné skúsenosti z práce vo vedúcich funkciách našli uplatnenie aj v skutočne krízovej situácii.
Počet zobrazení: 1305

pri zmäkčovaní protirečení, pragmatizmus, schopnosť orientovať sa v komplikovaných vzťahových situáciách, či nachádzanie obojstranne prijateľných riešení zrejme rozhodli pri vymenovaní Juraja Slezáčka do funkcie riaditeľa Činohry Slovenského národného divadla. Prekvapiť to mohlo iba tých, čo nepoznali jeho pragmatický prístup k riešeniu problémov. Jeho dlhoročné skúsenosti z práce vo vedúcich funkciách našli uplatnenie aj v skutočne krízovej situácii. SND sa v uplynulých rokoch viackrát premenilo zo stánku kultúry na politickú scénu. V roku 1989 tu prebiehali vzrušené a búrlivé občianske dialógy. Neskôr sa stalo hlavným článkom odporu proti ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi a politike, ktorú robilo ministerstvo pod jeho vedením. V týchto aktivitách mal hlavné slovo činoherný súbor SND, ktorého spor so šéfom rezortu kultúry sa vyostril pri obsadzovaní funkcie riaditeľa činohry. Herci v týchto chvíľach neváhali siahnuť aj k nátlakovým prostriedkom vo forme štrajku - divadlo nehralo. V situácii, keď sa zdalo, že bojujúce strany nenájdu riešenie, východisko sa našlo. Do tejto funkcie bol na prekvapenie nezainteresovaných po konkurze vymenovaný Juraj Slezáček, ktorý sa v roku 1990 ako dlhoročný člen KSS vzdal funkcie umeleckého šéfa a odvtedy sa popri hereckej profesii venoval najmä pedagogickej činnosti na Vysokej škole múzických umení. Do činohry SND nastúpil hneď po absolvovaní štúdia herectva na Divadelnej fakulte VŠMU a stal s hercom prvej scény, hoci pôvodne túžil byť právnikom. V čase spomínaného sporu činohry s ministrom Hudecom bol už Slezáček dekanom Činohernej a bábkarskej fakulty VŠMU. Juraj Slezáček citlivo vníma, že divadlo sa pohybovalo v súradniciach konkrétnych politických záujmov, z ktorých sa ešte ani v blízkej budúcnosti nevymaní. Ale je presvedčený, že problémy si musí divadlo riešiť tak, aby neohrozilo záujmy diváka ani zmysel divadelného umenia. On sám je prívržencom praktických riešení a takto pristupuje aj k činnosti a umeleckej tvorbe činoherného súboru. Pôsobí súčasne na čele dvoch významných divadelných inštitúcií, v dvoch rezortoch, uprostred výrazných tvorivých osobností a rozmanitých názorov i záujmov. Položartom-polovážne hovorí, že najradšej by bol dobre plateným poradcom pre divadlo a pre divadelné školstvo a z obľúbenej kaviarničky by od kávy rozdával dobré rady.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984