Reklama
Reklama

Pokus o nový model tvorby

O Zolovi Palugyayovi je známe, že zomrel primladý na to, aby stihol dokončiť, čo začal. Dokonca, ak chceme byť úprimní, nemal vlastne ani možnosť nechať vyznieť všetko, čím žil a čo pretváral do farieb a tvarov na plátne a na papieri v tom palugyayovskom "cresscende", to znamená všetko, čo ho ako maliara zaujalo a iritovalo i vo svete. Pokúša sa to naznačiť, aj keď v limitovanej podobe výstava umelcovej tvorby, ktorú pripravila v týchto dňoch SNG v Bratislave v spolupráci s Galériou P.M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Počet zobrazení: 932

O Zolovi Palugyayovi je známe, že zomrel primladý na to, aby stihol dokončiť, čo začal. Dokonca, ak chceme byť úprimní, nemal vlastne ani možnosť nechať vyznieť všetko, čím žil a čo pretváral do farieb a tvarov na plátne a na papieri v tom palugyayovskom "cresscende", to znamená všetko, čo ho ako maliara zaujalo a iritovalo i vo svete. Pokúša sa to naznačiť, aj keď v limitovanej podobe výstava umelcovej tvorby, ktorú pripravila v týchto dňoch SNG v Bratislave v spolupráci s Galériou P.M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.

Azda nikoho neprekvapí, že sa tu objavili diela dobre známe z iných výstav. Prekvapujúcim sa celkom určite pre mnohých stane fakt objavenia ďalších doposiaľ neznámych prác z umelcovej pozostalosti, o ktoré sa systematicky stará jeho dcéra Eva Ricottiová - Palugyayová (mimochodom tiež maliarka - reštaurátorka), vďaka ktorej uzreli svetlo sveta. Do samostatnej kolekcie ich zostavil historik umenia Bohumír Bachratý, ktorý je aj autorom katalógu. Tak sa pred nami rozvíjajú príbehy čarovných záznamov z Paríža a jeho predmestí, dynamické kubofuturistické akty z prostredia školy Grande Chaumiére, prekvapujúce nefiguratívne kompozície i čarovné, udivujúce lyricko-expresívne abstraktné obrazy pripomínajúce neraz rukopisné kreácie Wasilija Kandinského a jeho "príbuzenstva" z okruhu francúzskej výtvarnej moderny. To však nie je všetko. Svoje neodmysliteľné miesto na výstave zaujali expresionizmom poznačené olejomaľby i akvarely chalúp, kolíb, horských úbočí, ktoré sa stali akýmsi archetypom domova, osudovej ťažoby nášho života, ale aj vykročenie z radu fatalizmom poznačenej "kliatby", ktorá ako sa ukázalo neskôr, a ukazuje sa i dnes, žiadnou fatálnou kliatbou nie je a všetko, čo robíme a ako žijeme, záleží v prvom rade od nás. Palugyay, ako by to vedel, a snažil sa to "vykričať" v cykle pastelov i olejomalieb spoločne označených lakonickým názvom Symbolika. Všetko tu je, čo nás dráždi a znepokojuje, ako znepokojovalo iných v jeho dobe, napr. členov skupiny Die Brücke. Spomínané alúzie však nie sú rozhodujúce. Dôležitým ostáva fakt, že Zolo Palugyay predĺžil cestu slovenského umenia 30-tych rokov smerom k hľadaniu sugestívneho tvaru a jeho deformácie s cieľom transportovať ideu diela do nového šatu obrazu, ktorý bol a ostal značne vzdialený literárne podfarbenému symbolizmu, ako to dovtedy často bývalo zvykom.

O takýto pohľad na umelcovu tvorbu sa usiluje aj výstava v SNG. Pohľad, ktorý hovorí aj o tom, že sa Palugyayovi nevenovala taká pozornosť zo strany slovenskej umenovedy (výnimkou je monografia z pera Ľudovíta Petránskeho z roku 1974) a že boli a sú u nás umelci, čo dokázali vykročiť do sveta bez toho, aby boli odkázaní na sedemmíľové čižmy iných.

Autor je výtvarný kritik

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama