Pokus o nový model tvorby

O Zolovi Palugyayovi je známe, že zomrel primladý na to, aby stihol dokončiť, čo začal. Dokonca, ak chceme byť úprimní, nemal vlastne ani možnosť nechať vyznieť všetko, čím žil a čo pretváral do farieb a tvarov na plátne a na papieri v tom palugyayovskom "cresscende", to znamená všetko, čo ho ako maliara zaujalo a iritovalo i vo svete. Pokúša sa to naznačiť, aj keď v limitovanej podobe výstava umelcovej tvorby, ktorú pripravila v týchto dňoch SNG v Bratislave v spolupráci s Galériou P.M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Počet zobrazení: 1180

O Zolovi Palugyayovi je známe, že zomrel primladý na to, aby stihol dokončiť, čo začal. Dokonca, ak chceme byť úprimní, nemal vlastne ani možnosť nechať vyznieť všetko, čím žil a čo pretváral do farieb a tvarov na plátne a na papieri v tom palugyayovskom "cresscende", to znamená všetko, čo ho ako maliara zaujalo a iritovalo i vo svete. Pokúša sa to naznačiť, aj keď v limitovanej podobe výstava umelcovej tvorby, ktorú pripravila v týchto dňoch SNG v Bratislave v spolupráci s Galériou P.M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.

Azda nikoho neprekvapí, že sa tu objavili diela dobre známe z iných výstav. Prekvapujúcim sa celkom určite pre mnohých stane fakt objavenia ďalších doposiaľ neznámych prác z umelcovej pozostalosti, o ktoré sa systematicky stará jeho dcéra Eva Ricottiová - Palugyayová (mimochodom tiež maliarka - reštaurátorka), vďaka ktorej uzreli svetlo sveta. Do samostatnej kolekcie ich zostavil historik umenia Bohumír Bachratý, ktorý je aj autorom katalógu. Tak sa pred nami rozvíjajú príbehy čarovných záznamov z Paríža a jeho predmestí, dynamické kubofuturistické akty z prostredia školy Grande Chaumiére, prekvapujúce nefiguratívne kompozície i čarovné, udivujúce lyricko-expresívne abstraktné obrazy pripomínajúce neraz rukopisné kreácie Wasilija Kandinského a jeho "príbuzenstva" z okruhu francúzskej výtvarnej moderny. To však nie je všetko. Svoje neodmysliteľné miesto na výstave zaujali expresionizmom poznačené olejomaľby i akvarely chalúp, kolíb, horských úbočí, ktoré sa stali akýmsi archetypom domova, osudovej ťažoby nášho života, ale aj vykročenie z radu fatalizmom poznačenej "kliatby", ktorá ako sa ukázalo neskôr, a ukazuje sa i dnes, žiadnou fatálnou kliatbou nie je a všetko, čo robíme a ako žijeme, záleží v prvom rade od nás. Palugyay, ako by to vedel, a snažil sa to "vykričať" v cykle pastelov i olejomalieb spoločne označených lakonickým názvom Symbolika. Všetko tu je, čo nás dráždi a znepokojuje, ako znepokojovalo iných v jeho dobe, napr. členov skupiny Die Brücke. Spomínané alúzie však nie sú rozhodujúce. Dôležitým ostáva fakt, že Zolo Palugyay predĺžil cestu slovenského umenia 30-tych rokov smerom k hľadaniu sugestívneho tvaru a jeho deformácie s cieľom transportovať ideu diela do nového šatu obrazu, ktorý bol a ostal značne vzdialený literárne podfarbenému symbolizmu, ako to dovtedy často bývalo zvykom.

O takýto pohľad na umelcovu tvorbu sa usiluje aj výstava v SNG. Pohľad, ktorý hovorí aj o tom, že sa Palugyayovi nevenovala taká pozornosť zo strany slovenskej umenovedy (výnimkou je monografia z pera Ľudovíta Petránskeho z roku 1974) a že boli a sú u nás umelci, čo dokázali vykročiť do sveta bez toho, aby boli odkázaní na sedemmíľové čižmy iných.

Autor je výtvarný kritik

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984